V tieni Sýrie a KĽDR. V Afganistane zomierajú rekordné počty civilistov

V tieni Sýrie a KĽDR. V Afganistane zomierajú rekordné počty civilistov

Afganský policajt pri mieste samovražedného útoku na konvoj NATO v Kandaháre 2. augusta 2017. Foto: TASR/AP

Taliban ovláda 70 percent územia, no črtá sa nádej na mierové rokovania.  

Trochu zostal v tieni globálnej diskusie, ktorá sa v poslednom čase točí najmä okolo konfliktu v Sýrii a správaní KĽDR. Pozornosť si však zaslúži aj Afganistan, z ktorého prichádzajú správy o rekordných počtoch civilných obetí. 

V Afganistane je to nekonečná vojna. Jej posledná fáza, teda od invázie Spojených štátov amerických a spojencov po 11. septembri 2001, trvá už 17 rokov. 

Po vstupe koalície na čele s USA nasledovala misia NATO, v ktorej svoju úlohu plnili aj slovenskí vojaci. Vysoko cenené sú najmä aktivity našich ženistov, ktorí okrem iného odmínovali obrovské plochy nebezpečného územia. Pripomeňme, že v rámci spomínanej misie ISAF traja slovenskí vojaci v krajine vzdialenej od Slovenska viac ako 4 400 kilometrov položili život. 

V roku 2014 sa misia ISAF formálne skončila s tým, že zodpovednosť za krajinu prevezmú afganské vládne jednotky. Americké a spojenecké oddiely v krajine pôsobia ako podpora pre afganskú armádu a jej výcvik (operácia Resolute Support). Situácia sa však odvtedy nezlepšila. Naopak. 

70 percent

V januári tohto roku zverejnila britská BBC analýzu, podľa ktorej je Taliban aktívny až na 70 percentách územia krajiny, pričom ovláda alebo minimálne hrozí na väčšom území ako v čase oficiálneho odchodu vojsk NATO v roku 2014. 

Môže zaznieť výhrada, že číslo 70 percent nie je relevantné, pokiaľ územie pod vládou Talibanu zahŕňa púšte či odľahlé hory. Žiaľ, nie je to tak.

„Približne 15 miliónov ľudí, teda polovica populácie, žije v oblastiach, ktoré Taliban buď kontroluje, alebo kde je Taliban otvorene prítomný a pravidelne vykonáva útoky,“ uvádza BBC. 

Taliban podniká útoky predovšetkým na vládne ciele – vojenské základne, konvoje a policajné pozície. Takisto vyberá dane a poplatky na územiach pod svojou kontrolou – od farmárov, miestnych podnikateľov, ale aj komerčných konvojov. Pritom školstvo či nemocnice zostávajú financované vládou.

Tá má podľa štúdie BBC v rukách približne 30 percent územia štátu. Ani tieto oblasti sa však nevyhýbajú násiliu, príkladom je hlavné mesto Kábul. 

Militanti si v poslednom období trúfli na také ciele v hlavnom meste, ako bol kábulský hotel pri letisku či sídlo televíznej stanice Shamshad. 

Máj 2017 sa zapísal do dejín Kábulu ako mesiac s najkrvavejším útokom od roku 2001. Vtedy po výbuchu bomby ukrytej v cisterne zomrelo 150 ľudí a 300 sa zranilo. Stalo sa to v zóne, v ktorej sa nachádzajú viaceré ambasády a je považovaná za najbezpečnejšiu. K útoku sa nikto neprihlásil, no desivé obrázky z jeho dôsledkov predstavujú viac ako len varovný prst. 

Násilie pokračuje, a keď neútočí Taliban, tak Dáiš. Aj analýza BBC ukazuje, že spolu s Talibanom rastie v krajine aj sila Islamského štátu, afganské bunky ISIS však bojujú o územnú prevahu nielen s vládnymi jednotkami, ale aj priamo s Talibanom. 

Nedeľa 22. júla 2018: Samovražedný bombový útok pri letisku v Kábule si vyžiadal 14 mŕtvych a 50 zranených. Foto: TASR/AP

Rekordné počty obetí

Čo spomínané fakty znamenajú pre bežných Afgancov, dokazujú hrozivé čísla, ktoré minulý týždeň obleteli svet. Hovoria o rekordnom počte civilných obetí konfliktu v Afganistane. 

Asistenčná misia OSN v Afganistane sumarizuje, že medzi 1. januárom a 30. júnom tohto roka v krajine zahynulo 1 692 civilistov, čo je najviac za posledných desať rokov.

V tomto období utrpelo zranenia 3 430 civilistov, čo je päťpercentný nárast v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2017.

Najčastejšími príčinami úmrtia civilistov boli bombové útoky, ktoré si vyžiadali 427 životov a 986 zranených. V porovnaní s minulým rokom ide o 22-percentný nárast. 

Podľa údajov OSN stál ISIS za 52 percentami smrtiacich samovražedných a ďalších bombových útokov. 

Dokument konštatuje prudký nárast civilných obetí, ktoré zahynuli v dôsledku leteckých útokov provládnych síl. Nálety vykonané afganskými a americkými jednotkami si vyžiadali 149 mŕtvych a 204 zranených – o 52 percent viac než vlani.

Aby toho nebolo málo, Afgancov trápi aj rekordné sucho. Podľa odhadov bude najbližšie mesiace potrebovať akútnu pomoc okolo 1,4 milióna ľudí, ktorí žijú na územiach zasiahnutých najhorším suchom za posledné desaťročie. 

Mnoho ľudí odchádza z krajiny. Dôvodov majú niekoľko, od nezamestnanosti cez hrozbu Talibanu a ISIS a aktuálne aj problém s nehostinnými podmienkami. 

Už v rámci migračnej krízy v roku 2015 boli Afganci jej druhou najpočetnejšou skupinou. Ako uvádza Telegraph, v danom roku vyplnilo žiadosť o azyl v EÚ viac ako 178 000 mladých Afgancov a o rok nato ich bolo 183 000. 

Záblesk mieru?

Hoci témami svetových lídrov boli v ostatnom čase KĽDR a Sýria, zdá sa, že sa opäť začína viac hovoriť aj o Afganistane. Riešil sa aj na júlovom summite NATO v Bruseli. Na druhom rokovacom dni bol prítomný aj afganský prezident Ashraf Ghani. 

Už nejaký čas sa skloňujú aj možné rokovania o mieri medzi USA a Talibanom. Ako píše The Washington Post, Američania chcú začať rokovania s Talibanom, no cieľom prvých rozhovorov má byť presvedčiť povstalecké hnutie, aby do rokovania zaradili aj afganskú vládu (čo v minulosti Taliban odmietal) a tiež Pakistan.

Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo navštívil začiatkom júla Kábul a následne naznačil, že predmetom prípadných mierových rokovaní môže byť aj úplné stiahnutie amerických a spojeneckých vojsk z krajiny. Ťažko si aj predstaviť, že by to Taliban výmenou za pokoj zbraniam nežiadal. 

Mnohí vidia reálnu šancu na mier aj vďaka pozitívnemu okamihu, ktorý sa odohral minulý mesiac. Po rokoch konfliktu nastalo 15. až 17. júna bezprecedentné trojdňové prímerie, keď vláda a Taliban zastavili boje. 

„Krátke prímerie ukázalo, že boj možno zastaviť a že afganskí civilisti už viac nemusia znášať ťažobu vojny,“ vyjadril sa osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN pre Afganistan Tadamichi Yamamoto. 

Na agentúrnych fotkách bolo vidno bojovníkov Talibanu, ako oslavujú prímerie pri vozidle afganskej armády Humvee spolu s vládnymi jednotkami a civilistami.

Bolo by dobrou správou pre všetkých v Afganistane, aby sa podobné obrázky stali realitou. 



Slováci, ktorí zahynuli v Afganistane


V Afganistane zomreli aj traja slovenskí vojaci. Daniel Kavuliak zahynul v lete 2013, keď zo strážnej veže leteckej základne v Kandaháre spustil na skupinu vojakov paľbu člen afganskej armády. V decembri toho istého roku zomreli dvaja príslušníci elitného 5. pluku špeciálnych síl v Žiline. Patrik Fraštiak a Edmund Makovník sedeli v prvom vozidle vojenského konvoja pri hlavnom meste Kábul, keď pri nich explodovalo civilné auto.

(Na snímke slovenský vojak na základni v Kandaháre, foto: P. Rábara)

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo