Ceňme si svoje chyby, môžu nás spraviť rozumnejšími

Ceňme si svoje chyby, môžu nás spraviť rozumnejšími

Ilustračné foto: flickr.com (mrhayata)

Častým spôsobom, ako sa ľudia učia rozumnosti, je učenie sa na vlastných chybách.

Ukázalo sa, že som spravil chybu. V dvoch predchádzajúcich článkoch som písal o cnosti rozumnosti, na ktorú sa príliš často zabúda. Poukázal som na to, že profesori v skutočnosti nedokážu rozumnosť vyučovať v triede, pretože im chýbajú skúsenosti z oblastí, v ktorých sa naši študenti potrebujú učiť. Keďže väčšina z nich sa učí za lekárov, právnikov či obchodníkov, nie profesorov, nedokážeme im poskytnúť skúsenosti, ktoré by im pomohli stať sa rozumnejšími v týchto či iných špecifických oblastiach.

Keď článok vyšiel, jeden významný filozof, ktorého si veľmi vážim, mi povedal, že sa mu článok síce páčil, ale že som neuviedol jednu dôležitú vec. Upozornil na to, že častým spôsobom, ako sa ľudia učia rozumnosti, je učenie sa na vlastných chybách.

Ľudia príliš často svoje chyby skrývajú alebo sa snažia vyhnúť ťažkým úlohám, pri ktorých by mohli pochybiť. Držia sa všeobecných pravidiel a domnievajú sa, že ich môžu aplikovať rovnakým spôsobom na každého vo všetkých situáciách. Takto sa však nenaučia rozumnosti. Zdieľať

Nikto z nás nie je dokonalý, a preto robíme chyby. Ak sa venujeme oblastiam, ktoré sa vymykajú našim doterajším skúsenostiam, často robíme chýb ešte viac. Učenie sa na vlastných chybách je preto významným spôsobom učenia sa rozumnosti. Ľudia príliš často svoje chyby skrývajú alebo sa snažia vyhnúť ťažkým úlohám, pri ktorých by mohli pochybiť. Držia sa všeobecných pravidiel a domnievajú sa, že ich môžu aplikovať rovnakým spôsobom na každého vo všetkých situáciách. Takto sa však nenaučia rozumnosti.

Počas postgraduálneho štúdia som sa zamestnal na čiastočný úväzok v jednej leteckej spoločnosti a zaregistrovával som cestujúcim ich lety. Zákazníkom sme väčšinou poskytli dobrý servis. No všimol som si, že servis inej leteckej spoločnosti vedľa nášho pultu bol hrozný. Pri takmer každom lete od nej odchádzali frustrovaní a nahnevaní zákazníci. Prečo? Zamestnanci tejto firmy mali príliš slabý tréning a vedúci manažéri im neustále hľadeli cez plece, veľmi sa preto báli, že spravia niečo nesprávne.

Ak ste za nimi prišli so špeciálnou požiadavkou a oni si neboli istí, ako ju vybaviť, odpovedali iba „neviem to pre vás urobiť“ alebo „mrzí ma to, naša letecká spoločnosť také veci nevykonáva“. Bol to kód pre „neviem, ako sa to robí, a nechcem spraviť chybu“.

Keďže by kvôli chybe mohli stratiť prácu a jednoduché odmietnutie vašej žiadosti taký následok nemalo, čo podľa vás robili? Odmietali zákazníkov. Manažéri sa „efektívne“ vyhýbali chybám, no výsledkom bolo, že letecká spoločnosť prišla o obchod.

Vo chvíli, keď zamestnanci dosiahli určitú úroveň odbornosti, požiadali o prijatie do zamestnania v inej leteckej spoločnosti, kde podmienky neboli až také bolestivé. Spoločnosť následne musela vynakladať viac peňazí na školenie nových, sotva kompetentných zamestnancov.

Pri takmer každom lete od susednej firmy odchádzali frustrovaní a nahnevaní zákazníci. Prečo? Zamestnanci mali príliš slabý tréning a vedúci manažéri im neustále hľadeli cez plece, veľmi sa preto báli, že spravia niečo nesprávne. Zdieľať

Všeobecným postojom našej spoločnosti naproti tomu bolo: „Nezarábame peniaze, dokiaľ ľudia neodletia, tak im to zariaďme.“ Keď sme spravili chyby, viedli nás, mohli sme sa z nich preto poučiť a väčšina z nás nakoniec vedela zvládnuť množstvo problémov.

Na začiatku mi skúsená zamestnankyňa povedala, že by som nemal expedovať stratenú batožinu do inej leteckej spoločnosti, pretože ju nebudeme môcť vysledovať. Myslel som si, že ak tašky pošlem zákazníkovi skôr, pomôžem mu, a tak som to napriek rade spravil. Pravdu mala ona a ja som sa mýlil. Mal som počúvnuť. No z tejto chyby som sa poučil, (a) nikdy som ju nezopakoval a (b) počúval som skúsených zamestnancov, hlavne ženy, ktoré boli v spoločnosti už dlho.

Svojim študentom hovorím, že ak sa chcú dozvedieť, čo sa v nejakej firme naozaj deje, mali by sa spriateliť so zamestnancami na oblasti správy a údržby a so sekretárkami, ktoré sú tam najdlhšie. O dianí vo firme budú vedieť toľko, koľko zriedkakedy vedia aj manažéri a riaditelia.

Iným spôsobom je počúvať novinky od ľudí, ktorí zakrývajú svoje chyby a nepripustia ich. To je dôvod, prečo mnohé spoločnosti a väčšina univerzít funguje ako rozprávkové lety ďaleko od reality, akoby zjavné pozemské problémy neexistovali. Nikto nechce problémy pripustiť, preto neustále menia zameranie.

Správcovia a manažéri, ktorí nedokážu zvládať vlastné problémy, často sa snažia namiesto toho na mikroúrovni riešiť záležitosti ostatných. Predstavujú si, že ak aspoň odkryjú chyby svojich podriadených, zachovajú si reputáciu efektívneho manažmentu. V skutočnosti sadia semená budúcej nekompetentnosti.

Spoločenské štruktúry, ktoré ľuďom neumožňujú robiť chyby a učiť sa z nich, sa vždy stávajú menej efektívnymi, nehovoriac o tom, že sú aj menej humánne. Nechápu ľudskú potrebu učiť sa z chýb, nepomáhajú ľuďom rozvíjať potrebnú rozumnosť a produkujú kultúru zakrývania chýb.

Dospievajúci ľudia potrebujú, aby sa im dovolilo robiť chyby. Nikto nechce, aby spravili niečo, čo by im mohlo vážne ublížiť, no ak sa im bráni v akýchkoľvek chybách, udržiava ich to v nezrelosti. Zdieľať

To je jeden z dôvodov, prečo istý druh „helikoptérového rodičovstva“ môže byť škodlivý. Dospievajúci ľudia potrebujú, aby sa im dovolilo robiť chyby. Nikto nechce, aby spravili niečo, čo by im mohlo vážne ublížiť, no ak sa im bráni v akýchkoľvek chybách, udržiava ich to v nezrelosti. „Perfekcionizmus“ je medzi študentmi zriedkakedy cnosťou a často ochromuje.

Takisto by sme mali pamätať na to, že je dôležité umožniť robiť chyby aj inštitúciám, ktorými sa zaoberáme. Kongres pre nový urbanizmus (skupina venujúca sa projektom mestského dizajnu) sa práve stretáva na svojej prvej konferencii na tému „Chyby, ktoré som urobil“, o neočakávaných dôsledkoch, ktoré som nepredpovedal, keď som robil svoj plán. Bolo by skvelé, ak by takúto poctivosť prejavilo viac spoločností.

Zamestnanci, manažéri, členovia fakúlt a politici, všetci robia chyby. Ak je dôsledok aj malej chyby vážny, dá sa očakávať, že ľudia (a) budú omnoho usilovnejšie zakrývať akúkoľvek chybu, (b) poprú, že nejakú niekedy spravili a/alebo (c) budú rozprávať opatrne a zriedkakedy čestne, len aby sa nepomýlili.

Takíto ľudia sú „rozumní“ len v modernom skazenom zmysle. Neučia sa zo svojich chýb, aby boli múdrejší a rozumnejší. Zručnosťami, ktoré nadobudnú, len zakrývajú vlastné nedokonalosti. Výsledkom nie je rozumnosť, ale byrokratická neoblomnosť a nekompetentnosť.

Randall Smith 
Autor je profesorom teológie na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšou knihou je Reading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Sprievodca pre začiatočníkov).

Pôvodný text: The Value of Mistakes.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo