Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
21. marec 2007

Vzdelanie za "babku"

Vysoké školstvo je opäť raz na chvíľu v centre záujmu. Aj keď rozpačito, predsa len sa rozbehla diskusia o pripravovanej novele vysokoškolského zákona obsahujúcej mnohé riziká (oslabenie kompetencií senátov, posilnenie pozícií rektorov a správnych rád, pomerné zastúpenie fakúlt v akademických senáto...

Vysoké školstvo je opäť raz na chvíľu v centre záujmu. Aj keď rozpačito, predsa len sa rozbehla diskusia o pripravovanej novele vysokoškolského zákona obsahujúcej mnohé riziká (oslabenie kompetencií senátov, posilnenie pozícií rektorov a správnych rád, pomerné zastúpenie fakúlt v akademických senátoch, zmena systému udeľovania prospechových štipendií). Flexibilnejšie spoločnosť zareagovala na výsledky najnovšieho prieskumu Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry. Napriek tomu, že štatistické čísla nemajú absolútnu výpovednú hodnotu, ponúkajú zaujímavý materiál pre krátke zamyslenie.

Vyše 60% študentov je spokojných so svojou školou, 63,8% so svojimi učiteľmi. Príjemné zistenie, ktoré za sebou skrýva niekoľko „ale“ - len tretina vysokoškolákov by svoju školu odporučila ďalším študentom a štvrtina by už znova na svoju školu nešla. Keďže šanca uplatniť sa s vysokoškolským titulom na trhu práce je takmer stopercentná a zamestnávateľa takmer nikdy nezaujíma akú vysokú školu budúci zamestnanec absolvoval, nie to ešte jeho študijné výsledky, mladí ľudia si odbory vyberajú nie na základe záujmu o danú matériu alebo podľa lukratívnosti odboru, ale podľa ľahkosti cesty k titulu.

Ako ukázali výsledky prieskumu, medzi zohľadňované kritéria patrí aj vzdialenosť školy od domova, príležitosti na zábavu, vyhnutie sa prijímacím pohovorom či nevyhnutie sa kamarátom, ktorí na danej škole už študujú. Na prednáškach vám tak sedia esbeeskári študujúci predškolskú pedagogiku, úradníčky teológiu, riaditelia sociálnu prácu (práve tento odbor dnes zažíva veľký boom), žurnalisti, ktorí v novinách pracovať nikdy nebudú či psychológovia nerozlišujúci medzi psychoanalýzou a metalízou. Čísla hovoria jasne: len necelá tretina mladých ľudí si vysokú školu vyberá podľa kvality.

Čo si s týmto študentským „materiálom“ majú počať učitelia? Prvou možnosťou je neznižovať latku a pri skúškach vyraďovať všetkých, ktorí na „to“ nemajú. Počet vyhodených by však v mnohých prípadoch dosahoval niekoľkonásobne vyšší počet ako tých, ktorí by sa prepracovali k (v tomto prípade naozaj zaslúženému) titulu. Takíto zodpovední učitelia by si užili svoje: študenti by ich preklínali a svoju antipatiu dávali primerane najavo („čo si na nás kompenzuje ten ... ?“ ) a kolegovia by sa na nich dívali ako na neprispôsobivých (vždy sa nájde dostatoční počet učiteľov, ktorí dávajú prednosť obľúbenosti u študentov pred kvalitnou výučbou a náročnými kritériami). Ak nezaberú averzie z týchto dvoch strán, stále je tu vedenie školy, ktoré prihorlivého pedagóga vyhadzujúceho neschopných uzemní, držiac sa známeho hesla – málo študentov, málo peňazí.

Ostáva druhá cesta: znížiť latku tak nízko, aby nebolo možné ju ani podliezť. Bodaj by takéhoto „chápajúceho“ pedagóga vysokoškoláci nemali radi.

Čo však so študentmi, ktorí školu neberú ako päťročný flám, ale ako cestu za kvalitným poznaním (nájdu sa aj takí, a nie je ich málo!)? Tí sa musia s trpkosťou zmieriť s tým, že ich kolegovia, ktorí svoje štúdium riešia stlačením rozvrhu do dvoch – troch dní, takže popri štúdiu stíhajú zarábať (podľa spomínaného prieskumu takmer štvrtina študentov pravidelne pracuje), cestovať či pravidelne (vrátane skúškového obdobia) žúrovať, dostanú na skúške, vďaka „optimálne“ nastaveným kritériám, o stupeň či dva horšiu (občas vďaka kvalitnému ťaháku aj lepšiu) známku. Aj keď je to len chabá útecha, môže ich tešiť vedomie, že kvalitné vedomosti a radosť z poznávania im nikto nevezme a oddreté roky raz prinesú svoje ovocie.

Inzercia

To, že slovenské vysoké školstvo je nekvalitné, opakujú všetci. Kritizovať nekvalitný legislatívny rámec a nedostatok peňazí je opodstatnené, ale zodpovednosť treba hľadať aj inde. V samotných vysokoškolských učiteľoch, ktorí sa nedokážu vzoprieť podpriemernosti a zároveň v študentoch, ktorých cieľom nie sú vedomosti, ale len „bezbolestný“ titul. So zmenou myslenia a prístupu by však mal súvisieť aj jeden pragmatický krok: spoplatnenie štúdia. Samozrejme, spojené s kvalitnou sieťou sociálnych i prospechových štipendií pre tých, ktorí ho potrebujú alebo si ho zaslúžia. Naša mentalita je, žiaľ, taká, že za čo si nezaplatíme, to si nevážime. K vzdelaniu, ktoré zaťaží vrecká študentov a ich rodičov, snáď budeme pristupovať zodpovednejšie.

Imrich Gazda

Článok bol publikovaný v denníku SME, 19.3.2007.

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Odporúčame

Minister v rukách rektorov

Minister v rukách rektorov

V slovenskej akademickej obci už niekoľko týždňov koluje návrh zásad ministerstva školstva, ktoré majú tvoriť základný rámec pripravovanej novely vysokoškolského zákona. Na ich tvorbe sa svojimi návrhmi podieľali aj Slovenská rektorská konferencia, Klub dekanov, Akreditačná komisia či Študentská rad...

Ježiš nebol socialista, guru alebo hippie, ale Syn Boží

Ježiš nebol socialista, guru alebo hippie, ale Syn Boží

Caracas, 13.marec 2007 (CNA) – Venezuelský biskup Mario Moronta zo San Cristobalu v novinovom článku varoval pred nesprávnou interpretáciou Ježiša ako „socialistu“, „guru“ alebo „hippiesáka“ a povzbudil veriacich, aby si neustále pripomínali, že Ježiš je Pán, Syn Boží. „Osoba Ježiša, jeho činy a...

B ako Budkovce, B ako Blázinec

B ako Budkovce, B ako Blázinec

Problémy s farárom, ktorý nechce opustiť svoju faru v Budkovciach, pozná vďaka médiám asi celé Slovensko. Budú to už dva roky, kedy sa začala táto kauza ohľadom farára z Budkoviec. Pre mnohých nezainteresovaných je táto udalosť iba komédiou, kde hlavnú úlohu hrá neposlušný farár. Celkom dobr...