Ešte na jar tohto roku sa vzťahy medzi USA a Ruskom, resp. medzi Donaldom Trumpom a Vladimírom Putinom označovali za studenú vojnu. Amerika navrhovala zostrenie sankcií, ktoré boli namierené zvlášť proti ľuďom z najbližšieho okolia Putina.

V marci tohto roku nariadil Trump vyhostiť šesťdesiatich ruských diplomatov z USA a zatvoriť konzulát v Seattli ako reakciu na otrávenie ruského špióna žijúceho v Británii, ktoré sa pripisuje Rusku. Amerika vtedy vyhostila takmer dva razy toľko ruských diplomatov ako všetky krajiny EÚ dohromady.

Trumpova otočka

Táto studená vojna mala aj svoju reálnu horúcu stránku – tou bol vojnový konflikt v Sýrii, kde na opačných stranách stáli Rusko (za Asada) a Amerika (protiasadovská opozícia). Obe krajiny sa de facto stretli aj v priamej vojenskej konfrontácii a tiež si vzájomne bombardovali ciele, ktoré tá druhá krajina považovala pre seba za vojensky významné. Vzájomne sa provokovali aj vo vzdušných operáciách.

Po júlovom samite krajín NATO a následnom stretnutí Putina s Trumpom v Helsinkách sa atmosféra zmenila. Trump sa rozhodol napätie s Ruskom znižovať a, naopak, odmeranejšie sa začal správať k západným spojencom. Vytiahol proti nim dve témy – nízke výdavky západných krajín na obranu a plynovú hru, ktorá teraz prebieha v Európe. A ktorej výsledok bude mať nadlho vplyv aj na geopolitiku. V nej Trump obvinil Európu a najmä Nemecko, že namiesto posilňovania západného spojenectva sa stávajú vazalmi Ruska.

Trump sa dlhodobo pokúšal do energetickej politiky EÚ vstúpiť a ovplyvniť ju z pozície diplomatickej sily, no neuspel. Na júlových stretnutiach dal preto Európanom pocítiť svoj hnev.

Na poslednom samite krajín NATO takto zhodnotil európsku politiku: „Mali by sme rozprávať o miliardách a miliardách dolárov, ktoré sa chystáte vyplatiť krajine, proti ktorej vás máme zároveň chrániť.“ A dodal, že Nemecko a Európa sa tak dobrovoľne stávajú rukojemníkmi Ruska.

Za bodom, odkiaľ niet návratu

Reč je o výstavbe novej sústavy plynovodných potrubí z Ruska priamo do Nemecka na dne Baltského mora s názvom Nord Stream 2. Ešte viac sa tak oslabí postavenie Ukrajiny v európskej politike a zvýši sa jej zraniteľnosť od Ruska. To isté – v menšom – platí aj pre krajiny strednej Európy. Tieto krajiny, najmä Poľsko, no cítiť bolo aj Slovensko, preto proti plynovodu intenzívne bojovali. Ich spojencom v tom boli aj USA. (Slovensko sa medzičasom prestalo angažovať, keďže si vybojovalo isté záruky).

Projekt je tiež v rozpore s dlhodobou energetickou stratégiou EÚ, ktorá presadzuje väčšiu diverzifikáciu a objem plynu dovážaného z Ruska považuje za strategicky riskantný. Nemecko-ruská dohoda prudko torpéduje oficiálnu politiku EÚ, ktorej cieľom je čo najviac diverzifikovať dodávky plynu. Symbolom nemeckej prítomnosti v projekte je niekdajší kancelár Gerhard Schröder, ktorý je Gazpromom najatý ako hlava celého projektu a na verejnosti sa objavuje ako blízky človek Vladimíra Putina.

V novom projekte sa pozícia Ruska posilní aj formálne. Na rozdiel od prvej etapy Nord Streamu bude ruský Gazprom tentoraz výhradným majiteľom až po nemecké hranice. Západné firmy vstupujú do projektu len ako financujúci partneri – najmä kvôli kontroverznosti projektu.

No aj Merkelová sleduje vlastnú politickú líniu, hoci ju nemôže pomenovať nahlas. Plynové partnerstvo nevníma len ako naviazanosť Nemecka na Rusko, ale aj Ruska na Nemecko. Pokiaľ budú obe krajiny výrazne prepojené, budú o sebe vždy uvažovať viac ako o spojencoch než rivaloch. Zdieľať

Keď sa projekt plánoval a vybavovali sa náročné povolenia v celom rade severských krajín, ktorých sa podmorská trasa týka, tvárila sa Angela Merkelová nezúčastnene. Téme sa vyhýbala s tým, že nejde o politickú otázku, ale o obchodnú záležitosť energetických spoločností. Bola to však jej taktika, ako naťahovať čas, kým vec nedospeje do štádia, že už nebude možné ju pochovať.

Teraz, keď sa projekt začína už fyzicky stavať a v podstate už nejde zrušiť, Merkelová pripúšťa, že ide aj o politicky citlivú vec.

Donald Trump dnes môže otvorene hovoriť o európskej schizofrénii, keď tunajším politikom hovorí, že sa oháňajú slovami o nebezpečenstve Ruska, no zároveň posilňujú svoju závislosť od neho, pričom ešte Rusku za to platia – a prispievajú na jeho zbrojenie.

Merkelová si je tejto schizofrénie vedomá. Jej motívy sú dva. Jednak je to vplyv domácej, ale aj európskej priemyselnej loby, ktorá lacný ruský plyn potrebuje a jeho dodávka cez Nemecko posilní nemecké postavenie. Tlak priemyslu je o to silnejší, že v najbližších rokoch sa postupne vyčerpajú viaceré významné zdroje plynu vo vnútri EÚ.

No aj Merkelová sleduje vlastnú politickú líniu, hoci ju nemôže pomenovať nahlas. Plynové partnerstvo nevníma len ako naviazanosť Nemecka na Rusko, ale aj Ruska na Nemecko. Pokiaľ budú obe krajiny výrazne prepojené, budú o sebe vždy uvažovať viac ako o spojencoch než rivaloch.

Čo chcel Trump

Zástancovia posilňovania pozície ruského plynu v energetickej politike EÚ tiež zdôrazňujú, že je ťažké ho nahradiť inými zdrojmi, aj keby sa chcelo.

Hoci v okolí Európy, najmä v oblasti Blízkeho a Stredného Východu a severnej Afriky sa nachádza množstvo slabo využívaných zdrojov zemného plynu, na dopravu do Európy chýba infraštruktúra, ale najmä politická stabilita, aby sa tam dalo uvažovať o dlhodobých projektoch.

K téme: Nemecko a Rusko rozbehli megabiznis, Slovensko je v pohode, Ukrajina v strese Zdieľať

No Európa má na výber aj ďalší front, ktorý by v plynovej hre mohla proti Rusku otvoriť – dovoz skvapalneného plynu tankermi po mori, čo je rýchlo sa rozvíjajúci spôsob prepravy plynu. Táto alternatíva je síce drahšia a vyžaduje investície do špeciálnych terminálov, ale v cene je zahrnuté aj zvýšenie európskej energetickej nezávislosti.

Toto je cesta, ku ktorej chcel Trump dotlačiť EÚ. Aj preto, že USA sa za posledné roky – na svoje vlastné prekvapenie – stali namiesto importéra exportérom skvapalneného plynu a očakávaná kapacita počas najbližšieho desaťročia prudko vzrastie. Umožňujú im to nové plynové náleziská a nové spôsoby ťažby.

Európa, najmä vďaka Nemecku, sa však rozhodla pre dlhodobé plynové partnerstvo s Ruskom.

A Trump si povedal, že to Európanom ešte vráti.