Trump, Stupid America a Putin

Trump, Stupid America a Putin

Ruský prezident Vladimir Putin a vľavo americký prezident Donald Trump počas tlačovej konferencie po rokovaní vo fínskej metropole Helsinki 16. júla 2018. Foto: TASR/AP

Kľúčom k samitu je vojna v Sýrii, nie twitter.

Trumpov tweet v Helsinkách pred samitom: „Naše vzťahy NIKDY neboli horšie vďaka americkej hlúposti a teraz aj manipulovanému honu na čarodejnice.“ Kennana, Kennedyho, Reagana a ďalších muselo myknúť v hrobe.

Podvečer, počas tlačového brífingu, už Trump hovoril, ako tento problém vyriešili, rozhovor bol konštruktívny, budú sa častejšie stretávať a postupne riešiť problémy svetovej politiky. Všetkým vyššie menovaným odľahlo.

Skutočné výsledky samitu spoznáme až v budúcnosti, včerajšok bol karneval slov. Od Trumpa (volá sa to permanentná kampaň), ale najmä od amerických komentátorov. Povýšili totiž vnútropolitickú tému nad všetko, počujú Trumpa a vidia Nixona.

Najväčšie emócie vyvolala jeho odpoveď na otázku, čo si myslí o zasahovaní Rusov do americkej predvolebnej kampane, Trump: „Nevidím jediný dôvod prečo by to robili.“

Nasledovalo cunami:

Trump bol „zhrbený zbabelec pred diktátorom,“ „Rusko je Trumpova Rossetská doska – kľúč, ktorý raz vysvetlí, prečo americký prezident odmietal brániť americké záujmy“ (Michael Gerson), „Trump ukazuje svetu, že je Putinov lokaj“ (Michelle Goldbergová), „Počúvajte Trumpa, je to akoby Franklin Roosevelt po Pearl Harbore vyhlásil: Vina je na obidvoch stranách“ (Thomas Friedman), u nás vyšiel komentár Anne Applebaumovej, podľa ktorej „Trump práve predviedol najprepracovanejšie poďakovanie v histórii. (...) Ďakujem ti, Vladimír Putin, že si mi pomohol vyhrať voľby!“

Človek sa neprestáva čudovať, týka sa  to samozrejme aj Trumpa, v Helsinkách nebol na politickom mítingu. Za to, že na samite Putin vystupoval v Trumpov prospech v jeho vnútropolitickej kauze, bude Trump pykať. Dmitrij Trenin to nazval novou fázou rusko-americkej hybridnej vojny, ktorá ešte viac zhybridnela.

V Amerike prebiehajú tri vyšetrovania ruského vplyvu na americké prezidentské voľby, mieša sa tam všeličo, bežná špionáž, stretnutia s diplomatmi, biznis-väzby, staré kšefty a minulosť niektorých aktérov, podozrivé je úmyselne všetko, všetko so všetkým súvisí - aj podobné politické názory.

Zatiaľ možno povedať nasledovné:

1., Ruskí hackeri boli aktívni a rôznymi dezinformáciami sa miešali do kampane, dokazuje to spoločná práca desiatky amerických tajných služieb.  

Ovplyvnilo to ale voľby nejakým zásadnejším spôsobom, nebodaj vyhral vďaka tomu Trump? To netvrdí nikto príčetný, žiadny dôkaz ani analýza na to nie je. Keď sa v jednej svojej relácii trochu neopatrne vyjadril Fareed Zakaria, hneď sa opravil. Komentariát veľmi dobre oddeľuje slová a fakty, ako je na tom verejnosť, to je iná otázka.

2., Ruské zasahovanie malo byť na prospech Trumpa, poškodzovalo totiž Clintonovú.

Dokazuje to však, že Trump o tom vedel, že s Rusmi v tejto veci spolupracoval? Keby to tak bolo, nasledoval by impeachment, odvolanie za vlastizradu. Ani to však nikto netvrdí, inkvizítori to len naznačujú.

Dôkazom nie sú Trumpove názory na Rusko, to je šimečkovská logika (Putin je za tradičné manželstvo, vy ste za, ste Putinov agent), také názory majú milióny ľudí aj v Amerike, voľby ukázali, že väčšina voličov ich schvaľuje, čo je mimochodom podobné v celej rade iných krajín na Západe.

3., Hackeri majú ruské stopy, ale čo všetko schvaľuje priamo Kremeľ, nesie zodpovednosť Putin?

Ani to nevieme, dôkazy chýbajú, v Rusku občas ťažko povedať, čo sa deje z rozhodnutia Kremla a čo z nižších orgánov, znalci Ruska, aj Putinovi kritici, vám povedia, že Rusko nefunguje ako skvele riadený autoritatívny štát, nie je to Čína ani Singapur, je to východný sused Ukrajiny, kde je najsilnejším nástrojom kontroly televízia. Ale uznávam, Američania nie sú povinní zisťovať zodpovedosť ruského prezidenta.

Otázka by mohla znieť, dobre, prečo to ale potom Rusi robia? Prečo to skúšajú?

Pretože tak funguje svet. Nemilé, nič nové.

Narušovanie britského vzdušného priestoru nezačalo v posledných rokoch, trvá dlhodobo, posledné roky to Angličania iba začali zverejňovať. Ak ste čítali Zygarovu knihu Všetci mocní Kremľa, viete, aké špionážne zariadenie inštalovali Briti priamo v Moskve, s krytím ľudsko-právnych organizácii. Ani Američania nerobia špionáž v čínskych moriach iba v poslednom období, tiež to trvá dlhodobo. Odpočúvanie Merkelovej Američanmi znesie porovnanie s odpočúvaním rakúskych politikov a firiem Nemcami. 

Prečítajte si knihu Whittakera Chambersa, bolo to horšie, podstatne horšie. Veľa napovie aj kniha Grahama Allisona, tajné služby zasahujú do politiky doma aj v cudzine, snažia sa ju ovplyvniť, štáty aj ich služby majú totiž svoje záujmy, ktoré presadzujú.

Prečo presadzoval Netanjahu zákon, ktorý označil zahraničné nadácie (zahraničím financované) za „agentov“? Prečo rozdávajú masívne dary (aj pred voľbami) Saudi? Prečo sa nemeckí politici hádajú o Putinovi, ale všetci súhlasia s Nord Stream 2? ..takých otázok možno položiť iks. Otázka je, prečo sa ľavicoví liberáli tvária akoby ruské tajné služby boli životným ohrozením, s ktorým sa nedá žiť.

Keď som nedávno čítal knihu Grahama Allisona Osudová past, okrajovo som rozmýšľal nad tým, prečo americká elita tak úzkostlivo rieši ekonomicky slabšie Rusko, a nie Čínu, ktorá má väčšie HDP ako USA, ktorej špionáž, vojenská aktivita, obchodné praktiky atď. ohrozujú záujmy Ameriky násobne viac.

Mám dve pracovné hypotézy, možno ich kombinovať. Prvá znie, že ide o sklamanie voličov Hillary Clintonovej, farbu dresu, poznáme to aj doma a mám preto pochopenie. Trump to prekvapivo dokázal využiť vo svoj prospech, rovnako ako mnohí ďalší. Druhá znie, že v skutočnosti ide o kamuflovanú zodpovednosť za Ameriku, pretože elita nechce dopustiť nárast protičínskych vášní a nacionalizmu.

Ruský prezident Vladimir Putin daroval futbalovú loptu americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi počas tlačovej konferencie po ich stretnutí v prezidentskom paláci v Helsinkách 16. júla 2018. Foto: TASR/AP

Celé je to ešte zložitejšie. Svet nežije v kantovskom večnom mieri, nenastal koniec dejín, kapitalizmus posilňuje oligarchiu, úpadok morálky rozvetral zodpovednosť, autonómia jednotlivca na vrchole pyramídy podkopala kolektívne identity a záväzky, k štátu aj rodine. Žijeme v dobe rozkladu, o tom, ako za tento rozklad nesie zodpovednosť liberalizmus sa práve vedie zaujímavá diskusia (Legutko, Deenan a ďalší).

Samit Trumpa a Putina do toho zapadá. Trump nie je predstaviteľom zodpovednej politiky, správa sa inak ako sa čakali jeho kritici, časť konzervatívnej agendy presadzuje entuziastickejšie ako George W. Bush, je lepším prezidentom ako by bola Clintonová, napriek tomu jeho prístup je neudržateľný.

S Ruskom je to ešte horšie. Včera som sa rozprával s jedným bývalým poslancom ruskej štátnej Dumy, ktorý žije v Bratislave, ktorý mi vysvetľoval ako veľmi je ruská verejná mienka závislá od toho, aby sa Putin správal rovnocenne Trumpovi, ako Rusi nemajú zdroje na to, aby dupľovali americkú vojenskú prevahu a podobne. Rusi sú tí slabší, aj keď predstierajú opak. Nástrojom ruskej propagandy je dnes oveľa viac Anne Applebaumová ako Trump.

 Pred pár týždňami sa však stalo niečo, čo mení perspektívu.

V Sýrii došlo k niekoľkohodinovej vojne medzi americkými jednotkami a ruskou súkromnou armádou. Americké jednotky Rusov vopred varovali, tí sa podľa niektorých zdrojov nemuseli k varovaniu dostať, každopádne zdrvujúco prehrali, americká vojenská prevaha bola ohromujúca. Písalo sa o tom aj v Rusku. Poznámka pod čiarou: väzba súkromného ruského žoldáckeho vojska na Kremel sa nedá z verejných zdrojov opísať, Američania operujú v Sýrii bez akéhokoľvek zákonného mandátu. Poznáka číslo dva: Američania garantovali Izraelu dohľad nad jeho bezpečnosťou, čo sa priamo týka patronátu nad juhom Sýrie. Aj tu sa však niečo zmenilo, juh dobyli vojská Bašara Asada s podporou Iránu, Američania nepodnikli nič. Irán dnes hraničí s Izraelom, tak to vidia Židia.

Obidva štáty vedia, že to prvé bola chyba horšia ako zločin. Že sa to nesmie opakovať. Rusi tým boli ponížení. Náhodný konflikt a jeho ďalšia eskalácia sú sestry.

Pre Izrael sú ale Rusi dôležitejší a mocnejší partner v Sýrii ako Amerika, potrebujú ich, Američania to vedia, Trump do Sýrie početnejšie vojsko nepošle.

Skrátka svet má väčšie problémy ako konflikt upadajúcej veľmoci a bývalej veľmoci. Rusko a Amerika sa potrebujú rozprávať, aj keď si nikdy nebudú navzájom rozumieť. Liberálna predstava, že Rusko a Amerika môžu vyzerať rovnako, vyznávať rovnaké hodnoty, patrí do 90. rokov. Žijeme už iné storočie.

 

Erráta

V textu som dodatočne upravil otázku, ktorá pôvodne znela: "(...) prečo americká elita tak úzkostlivo rieši Rusko, krajinu, ktorá má ekonomiku štátu Michigan, a nie Čínu, ktorá má väčšie HDP ako USA,  ktorej špionáž, vojenská aktivita, obchodné praktiky atď. ohrozujú záujmy Ameriky násobne viac."

Čitateľ Štefan Konkol ma v diskusii pod článkom upozornil, že je to zlé porovnanie, má pravdu, urobil som chybu.

Rusko má 6. najväčšie HDP v parite kúpnej sily, jeho HDP je mnohonásobne väčšie ako je to v prípade štátu Michigan. Porovnanie som prebral z článku Marka Galeottiho v magazíne Atlantic, kde ho použil autor a utkvelo mi v mysli. Za chybu sa ospravedlňujem a pánovi Konkolovi ďakujem, odteraz podobné prirovnania budem preverovať, osobitne ak ide o Rusko a texty v liberálnych magazínoch.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo