Nový prezident zmení opozíciu

Nový prezident zmení opozíciu

Ilustračné foto: Mike Steel/flickr.com

Pre opozíciu znamenajú prezidentské voľby niečo navyše.

Dve kolá, dva významy, to prvé pritom môže rozhodnúť o všetkom. Každý možný kandidát Smeru vie dve veci: že má takmer stopercentnú istotu, že so straníckymi bilbordami postúpi do druhého kola a že tam si môže byť istý, že tie isté bilbordy budú jeho najväčší problém. Výnimkou by bol iba taký kandidát Smeru, ktorý by nepotreboval stranícke farby v prvom kole.

Opozícia má iný problém. Vezmite si jej súčasného lídra, Richarda Sulíka.

Nikto z opozície nepracoval uplynulé roky tvrdšie, nepripravil plán na vládu, nehľadal nových ľudí do vlády a podobne. Necelé dva roky pred voľbami je to však hrad z piesku. Liberálne médiá sa líškajú a podliezajú Kiskovi a jeho plánom, Sulík by potreboval svojho kandidáta vo voľbách na prezidenta, aby pomenovával témy aj za neho, ale takého niet. Mistrík je pre krajinu stále neznámy, ale v kampani sa chce držať za ruku aj s Kiskom, aj so Sulíkom. Žiadne hrany, žiadne vymedzenie.

Navyše, Sulíka ešte viac ohrozuje prípadná kandidatúra Veroniky Remišovej, voliči SaS ju na rozdiel od Mistríka poznajú, Remišová je „kiskovitejšia“ než všetci ostatní kandidáti na čiare, dokonca sa od nej bude čakať, že otvorí aj Kiskove problémy. Bez Matoviča a s úsmevom.

Čo to všetko spraví so Sulíkom a jeho SaSkou? Strana, ktorá nemá kandidátov vo voľbách, závisí od ostatných, v istom zmysle je nesuverénna. Už dvakrát ťažil z chýb iných, pri vstupe do politiky a pri nečakane vysokom čísle v posledných voľbách, raz „pritlačil“ SDKÚ, druhý raz Procházku, teraz dúfa, že niekto „nepritlačí“ jeho. Čaká ho extrémne ťažký rok.

Ťažiť by z toho mohli dvaja ľudia, ktorí nemajú problém vymedziť sa voči Remišovej aj Smeru, Kiskovi aj Sulíkovi. František Mikloško a Milan Krajniak.

Obidvaja už zberajú podpisy po krajine a obidvaja majú radi politiku, ktorá má hrany a obsah. Mikloško navyše ponúka celoživotný príbeh, aj istý odstup, ktorý získal za posledné roky, keď je mimo parlamentu. Druhý rozdiel medzi nimi je, že Krajniak ide do kampane so stranou a dúfa, že kampaň jeho a Kollárovej strane pomôže. Už teraz je na tom v istom zmysle lepšie ako Sulík, keď sa zapojí kandidát OĽaNO, bude to platiť dvojnásobne. Mimochodom, málokto si uvedomil, čo sa podarilo Kollárovi (a Krajniakovi) za dva roky od volieb. Ich strana má dnes najvyšší koaličný potenciál, dokázali vybudovať vzťahy so všetkými opozičnými stranami v parlamente, Kollár by bol dnes asi najbližším koaličným spojencom Sulíka, ale oceniť ich vie aj poslanec Smeru. Pred Krajniakom stojí zadanie, ako túto atmosféru z chodieb parlamentu preniesť do kampane.

Mikloško je na tom výrazne inak. Kandiduje ako nezávislý, celé spektrum jeho kandidatúru prijalo, podporu strán samozrejme prijme, ale nie stranícke podmienky, poprel by sám seba.

Mikloškova najväčšia výhoda je práve zoči-voči ostatným opozičným kandidátom. Každému trčí nejaká strana z pod košele, každý hrá na niekoho alebo na niečo. Bude to cítiť celú kampaň a všetci si to budú navzájom pripomínať a vyhadzovať na oči. Celé to bude mať len jednu vadu, stále bude prítomná jedna výnimka – Mikloško.

Platí to dôsledne, nielen v prípade KDH. Ide aj o vzťah ku Kiskovi a Slušnému Slovensku – Mikloško nepatrí do ich línie ak sa toto združenie (alebo niekto z jeho lídrov) zmení na politikov, Mikloško patrí do ich línie v tom, keď chceli ešte občiansky zjednocovať všetkých. Hlas pre Mikloška preto nie je hlasom pre Kisku a jeho plány, nepretaví sa tým spôsobom.

Niečo podobné sa týka aj KDH. Mikloško a Hlina sú neporovnateľné kategórie v sto a jednom ohľade, stačí sa pozrieť, akú spoločenskú silu a vyžarovanie (by) mali s rovnako vysokou 7-8 percentnou podporou. Navyše, KDH dnes nemá nikoho, kto by dokázal čeliť takej Remišovej. Otázka je, či kádeháci chcú, aby to verejnosť vedela alebo radšej nie.

Samostatnou témou je budúcnosť maďarskej politiky u nás. To, že SMK sa rozhodlo posunúť výber kandidáta na september, ukazuje vnútornú slabosť SMK. Je to už druhý dôkaz, prvým je zoznam možných kandidátov, z ktorých si strana vyberá. Traja zo štyroch sú de facto podporou Bélu Bugára, pravdepodobne aj nahlas a pred prvým kolom. Jedinú výnimkou predstavuje Csáky, ten však zatiaľ zjavne nemá potrebnú väčšinu v strane. Ak ju nezíska ani na jeseň, Bugár sa opäť stane zjednotiteľ. 

Prezidentská kampaň sa len začína, ale myslím, že na jej konci dostaneme dve veci: nového prezidenta a novú podobu opozície. Viem si predstaviť, že to druhé môže byť nakoniec dôležitejšie ako meno nového prezidenta.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo