Kedy prijme Trump Pellegriniho?

Kedy prijme Trump Pellegriniho?

Foto - TASR

Slovensko sa nákupom stíhačiek technologicky posunie k proamerickému jadru. Nie je jasné, prečo tak vo veľkom.

Pred mesiacom rozhodla vláda Nórska, členskej krajiny NATO, že požiada Spojené štáty, aby zdvojnásobili svoju prítomnosť v krajine, hlavne v oblasti blízko hraníc s Ruskom. Dôvodom je snaha posilniť hranice, aby odolali teoretickej možnosti podobného zabratia územia, akou bolo zabratie Krymu.

Nórske HDP na hlavu je dnes 70 tisíc amerických dolárov, HDP na hlavu v USA je 59 tisíc dolárov. Výdavky na obranu v Nórsku sú na úrovni 1,6 percenta HDP, v USA 3,5 percenta.

Postoj Nórska tak ilustruje európsku schizofréniu. Väčšina členských krajín NATO nespĺňa dohodnutý limit výdavkov na obranu vo výške dvoch percent HDP, napríklad nemecké výdavky sú len niečo vyššie ako jedno percento HDP (v podstate na rovnakej úrovni je aj Slovensko). No európske krajiny, ktoré cítia bezpečnostné riziko, sa obracajú práve na USA.

Pre Američanov musí byť zvláštne, ak oni dávajú na obranu viac, ako ich spojenci, ktorí majú vyššie platy. Zdieľať

Americký prezident, ktorý svoju agendu postavil na slogane America first, začal touto nerovnováhou aktívne hrať hneď po zvolení a dnes hru pritvrdzuje. Amerika si musí zvážiť, či sa jej členstvo v NATO oplatí, hovorí Donald Trump a európskym partnerom vyratúva, ako nedodržujú dohody o výdavkoch na obranu. A opakuje tézu, že Amerika má morálne právo svoj prístup zmeniť.

A ťažko sa argumentuje, že nemá pravdu. Pre Američanov musí byť zvláštne, ak obyvatelia USA dávajú na obranu viac, ako ich spojenci, ktorí majú vyššie platy.

A pritom sa čaká, že USA budú poskytovať svoje kapacity na ich ochranu. Po Američanoch je dnes dopyt krížom cez Európu na jej východnej hranici – udržanie, resp. posilnenie americkej vojenskej prítomnosti požadujú v Poľsku, pobaltských krajinách, či Balkáne.

Slovensko vo veľkom

Slovensko je jedným z tých partnerov, ktorý si najmenej plní svoje záväzky investovať do vlastných ozbrojených síl. Niekto tomu bude aj rád, pretože výdavky na obranu nepovažuje za dobrú investíciu a koncept NATO za prekonaný. No keď sa aj najväčší kritici NATO dostanú do vlády a zistia, ako nevýhodné by bolo oddeliť a samostatne udržiavať potrebné funkcie svojej armády, rýchlo ho to prejde.

Keď zasa Donald Trump strašil tým, že USA prehodnotia mieru svojho fungovania v NATO, európski politici znervózneli a začali Trumpovi vyčítať, že je málo solidárny s európskou situáciou. A len pomaly sú ochotní pripustiť, že rozdelenie nákladov v spoločnom projekte nie fér.

V tejto medzinárodnom napätí sa Slovensko rozhodlo pre obrovskú modernizačnú investíciu do armády. To by mohli privítať zástancovia atlantickej línie, kde dnes vystupujeme v pozícii čierneho pasažiera. No proti by nemali byť ani tí, ktorí vidia budúcnosť európskej bezpečnosti skôr v jej vlastných rukách.

Problémom rozhodnutia vlády silnejšie investovať do obrany preto nie je samotné rozhodnutie navýšiť výdavky, ale to, čo má byť ich cieľom.

Nedôveryhodné porovnanie

Takzvané ciele spôsobilosti, čo sú špecifické záväzky krajín NATO pre jednotlivé štáty, od nás požadujú najmä vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády (vojenská jednotka, ktorá disponuje ťažkou vojenskou technikou, akou sú tanky, bojové vozidlá s vysokou balistickou ochranou, či húfnice) a nasaditeľné monitorovanie vzdušného priestoru – mobilné radary.

Pokiaľ ide o letectvo, NATO žiada dve lietadlá v bojovej pohotovosti. Vzhľadom na končiacu životnosť našich Migov je riešením obstaranie nových strojov.

Práve nákup stíhačiek F-16 má splniť túto požiadavku. A tu sa začínajú otázniky. Slovensko ich totiž chce nakúpiť štrnásť. To ale zodpovedá až štyrom lietadlám pre trvalú bojovú pohotovosť (lietadlá v pohotovosti potrebujú mať okamžitú funkčnú zálohu, vyžadujú sa pri nich dlhšie odstávky pre údržbu a servis a niektoré budú vyčlenené len na výcvik). Nie je tiež jasné, prečo Slovensko počíta s kapacitami umožňujúcimi súčasný výcvik vo štvorici.

Podľa štandardných prepočtov je pre dlhodobú potrebu dvoch lietadiel vhodných pre bojovú pohotovosť potrebné celkovo vlastniť osem až desať lietadiel. Toto navýšenie počtu kupovaných lietadiel je hlavným otáznikom celej investície.

Slovensko sa týmto nákupom technologicky posunie k tvrdšiemu jadru transatlantickej previazanosti, navyše v čase, keď USA tlačia na zvyšovanie vojenských výdavkov u svojich spojencov.  Zdieľať

Ďalšie pochybnosti sú okolo ceny, resp. výbere stíhačiek. Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, v ktorej je zahrnutá okrem ceny lietadiel aj prevádzka aj údržba pre obdobie tridsiatich rokov, nákup F-16 nevyjde drahšie ako nákup a následná prevádzka švédskych podzvukových Gripenov, o ktorých sa hovorilo ako o alternatíve.

Útvar hodnoty za peniaze vychádzal z dát, ktoré mu poskytlo ministerstvo obrany, konečný výsledok však pôsobí rozpačito. Cenová súťaž Gripenov a F-16 v iných krajinách totiž vyšla v prospech Gripenov. Porovnávané ponuky tiež neobsahujú jasne stanovené náklady údržby a servisu, s ktorými by sa dalo pracovať pre porovnávanie celkových nákladov pre obdobie tridsiatich rokov.

Preto nemožno hovoriť o dôveryhodnom porovnávaní.

Vzhľadom na extra rýchle termíny, v ktorých ministerstvo obrany a vláda presadili variant s F-16 (odborné pripomienkovanie trvalo dva dni, sumarizujúce informácie pre verejnosť v podobe analýzy boli sprístupnené len pár hodín pred rozhodovaním vlády), nedá sa hovoriť o tom, že by cieľom nákupu bolo dosiahnuť čo najlepšiu efektivitu.

Toto nepresvedčí

Slovensko sa týmto nákupom technologicky posunie k tvrdšiemu jadru transatlantickej previazanosti, navyše v čase, keď USA tlačia na zvyšovanie vojenských výdavkov u svojich spojencov. To je zaujímavá reálpolitická udalosť, ktorej rozmer zostáva podcenený.

Zrejme tým stúpne aj naša vojenská váha, keďže s takouto výbavou budeme môcť plniť aj misie, na ktoré sme doteraz nemali. Napr. zapojiť sa do ochrany vzdušného priestoru v širšom regióne.

Dnes nevieme posúdiť, do akej miery je toto výsledok pohnútok SNS či vlády a do akej ide o podľahnutie diplomatickému tlaku zvonka. (Prijme Trump Pellegriniho? Keď sa Slovensko rozhodlo, že prijme väzňov z Guantanáma, Barack Obama prijal Roberta Fica na hodinový rozhovor.)

Naša investícia do obrany vo forme nákupu 14 špičkových strojov je však predimenzovaná a procesne príliš krkolomná. Slovensko si síce vybralo zo zoznamu toho, čo by bolo dobré vyriešiť, ale nevybralo si to, čo malo byť aj podľa NATO pre nás najväčšou prioritou a výrazne prekročilo mieru toho, čo od nás NATO očakáva.

Táto operácia sa pre všetko uvedené nejaví pre Slovensko ako zmysluplná. Navyše, jej vedľajšou škodou bude ďalšie potvrdenie názoru, že do obrany je lepšie neinvestovať, lebo aj tak to pôjde na nezmysly.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo