B ako Budkovce, B ako Blázinec

Problémy s farárom, ktorý nechce opustiť svoju faru v Budkovciach, pozná vďaka médiám asi celé Slovensko.

Budú to už dva roky, kedy sa začala táto kauza ohľadom farára z Budkoviec. Pre mnohých nezainteresovaných je táto udalosť iba komédiou, kde hlavnú úlohu hrá neposlušný farár. Celkom dobrý blázinec. No pre miestnych je to určite najmä hanba, že sa ich obec spája s touto nemilou hrou medzi starým farárom, arcibiskupom a novým farárom.

B ako boj. Táto obec je rozdelená na dva tábory. Jedna skupina je na strane bývalého farára Antona Zlatohlavého, druhá skupina rešpektuje jeho preloženie arcibiskupom na iné miesto. V našich diecézach rozhoduje o prekladaní kaplánov a farárov na iné miesta vždy iba miestny biskup, prípadne v Košiciach a v Trnave je to arcibiskup. On sa môže poradiť s dekanmi, keďže každá diecéza sa skladá z dekanátov, a dekanáty z farností. Keď ide o preloženie farára, ktorý je v službe už viac rokov, radí sa sním aj samotný biskup. Vysvetlí mu, prečo si myslí, že je lepšie, aby zmenil miesto. Keď je farár dlhšie na jednom mieste, vznikajú rôzne vzťahy s niektorými ľuďmi a potom ten dotyčný kňaz už nemá rovnaký meter na každého. S niekým sa priatelí viac, s iným menej. A to nie je dobré. Preto biskup zasahuje, farára preloží, a nový farár začína so všetkými svojimi farníkmi nanovo. Niektorí ľudia v Budkovciach nerešpektujú vlastné zákony diecézy a cirkvi, ktorej sú sami členmi. Terčom ich boja sa stali ich vlastní susedia, ktorí majú iný názor, a samozrejme aj samotný arcibiskup Alojz Tkáč a nový farár Marek Pristáš. Mimochodom, arcibiskup nechcel do tejto problematickej farnosti dať niekoho nasilu, preto sa pýtal svojich kňazov, kto by tam chcel ísť. Veľmi sa tam nechcelo ísť nikomu, preto sa na túto neľahkú službu podujal práve Marek Pristáš. Asi ešte netušil, že ako dlho sa táto kauza bude vliecť. Boj prebiehal ďalej, keďže starý farár sa nechcel vysťahovať z fary.

B ako bordel. Kňaz skladá sľub poslušnosti svojmu biskupovi. Teda keď je preložený, nemá o tom čo diskutovať. To sa dá ešte predtým, a myslím, že vo väčšine prípadov je aj samotný biskup ochotný viesť dialóg s kňazom o každej jeho zmene pôsobiska. No potom už niet cesty späť. Taktiež je každý kňaz je zamestnancom svojho biskupského úradu. Odtiaľ dostáva plat (aj keď ide vlastne o štátne peniaze), taktiež dostane priestory na bývanie. Je zaviazaný určitým pracovným poriadkom a zmluvou, tak ako každý iný zamestnanec. Chcel by som vidieť situáciu v nejakej firme, alebo štátnom sektore, kde by zamestnanec porušil pracovný poriadok a zmluvu, bol by prepustený a robil by ďalej prieky a nechcel by sa vysťahovať zo služobného bytu. Myslím, že by s ním „zatočili“ všetkými možnými spôsobmi a situácia by sa vyriešila v priebehu niekoľkých dní. A nie dva roky! To ukazuje štýl riešenia problémov v cirkvi. Všetko pekne pomaly, pomaličky, potichučky, len aby sa o tom nedozvedeli ďalší ľudia, však ono sa to nejakým spôsobom určite samo vyrieši. Ešte šťastie, že v dejinách sa vždy našiel niekto, kto urýchlil toto spomalené zmýšľanie. Inak by sa slnko stále točilo okolo rovnej dosky, zvanej Zem.

B ako Bože, odpusť nám! Odpusť nám, že vďaka našej hlúposti a pýche robíme hanbu najmä Tebe. Keď som sa díval včera v televízii na reportáž z Budkoviec a názory miestnych ľudí, aj som sa smial, aj ma chytal hnev. Starý farár a jeho prívrženci, mali také tvrdenia, že som sa chytal za hlavu. Vraveli, že vedia dobre, čo je odpustiť blížnemu. Ale nie, že oni majú odpustiť, ale že tí druhí majú prísť poprosiť o odpustenie. A že vraj vedia, čo je milovať blížneho. No oni nebudú milovať tých druhých, ale tí druhí by mali milovať ich. Jasné. Oni, oni čo robia prieky, sú tí dobrí. A tí, ktorí za nič nemôžu a dodržujú pravidlá hry, tí sú zlí. To by som chcel vidieť, keby som tomu dedovi vrazil poriadne do brady a ešte by som chcel, aby sa on ospravedlnil mne, lebo mňa teraz z toho bolí ruka. To je samozrejme iba príklad, ja by som nikoho neudrel, ale včera ma naozaj chytal poriadny hnev. Všetci ľudia, ktorí neveria v Boha a majú veľké výhrady voči cirkvi, sú mi oveľa oveľa oveľa milší, ako takýto „veriaci“, ktorí sú zdrojom všetkých pohoršení. Ak je človek dobrý, slušný a tolerantný, je mi úplne jedno, či je veriaci alebo neveriaci. Je automaticky mojím priateľom. Ale na druhej strane, keďže ja som veriaci a člen katolíckej cirkvi, veľmi mi záleží na tom, aký obraz ukazujeme o sebe. Chcem poprosiť Boha a aj celý svet okolo nás, aby nám odpustil tieto naše chyby, ktoré máme. No zároveň, nikto nie je povinný nám tieto chyby donekonečna tolerovať. Preto ďakujem tým, ktorí nás chápu, ktorí dokážu pomôcť, a aj tým, ktorí si udrú a kopnú do cirkvi. Všetko nám pomôže oddeľovať dobro od zla a formovať aj naše myslenie a názory. Lebo také Budkovce, a podobné prípady, sú naozaj iba na hanbu.

Miroslav Molnár
Prevzaté z blogu miroslavmolnar.blog.sme.sk

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo