Brett Kavanaugh a začiatok amerického horúceho leta

Brett Kavanaugh a začiatok amerického horúceho leta

Brett Kavanaugh a americký viceprezident Mike Pence vchádzajú do budovy Kapitolu, snímka z 10. júla 2018. Foto: TASR/AP

Americký prezident Donald Trump v pondelok nominoval na Najvyšší súd Bretta Kavanaugha. Čo táto voľba znamená?

Meno Trumpovho nominanta sa očakávalo s veľkými nádejami, ktoré prezident sám zvýrazňoval svojimi vyhláseniami, napr. na twitteri, že to bude „veľké rozhodnutie“ a že vyberie „výnimočnú osobnosť“. V médiách sa okrem Kavanaugha najviac spomínali Raymond Kethledge, Thomas Hardiman a Amy Coney Barrettová. Všetky štyri mená konzervatívne prostredie oceňovalo pre ich vysoké odborné kvality.

Najväčšie nádeje vzbudzovala medzi mnohými práve Barrettová, profesorka práva na Notre Dame Law School a sudkyňa Odvolacieho súdu USA pre 7. obvod, okrem iného aj pre svoje silné prolife postoje a preto, že sa o rozhodnutí Roe verzus Wade, na základe ktorého sa v USA legalizovali potraty, dávnejšie vyjadrila, že ho nepovažuje za „super precedens“ a že by sa malo posudzovať flexibilnejšie.

Keď Trump oznámil meno Bretta Kavanaugha, niektorí zostali mierne sklamaní. David French vo Washington Post napísal, že hoci nespochybňuje Kavanaughove kvality, Trump si namiesto najlepšej voľby (Barrettovej) vybral kandidáta republikánskeho „establišmentu“.

Nominant establišmentu, ale aj Scaliov obdivovateľ

K téme:
Trumpovi sudcovia demokraciu neohrozia. Vrátia ju do normálu Zdieľať

Kavanaugh je absolventom prestížnych Yale University a Yale Law School. Po škole pracoval v kancelárii sudcu Anthonyho Kennedyho, ktorého má dnes na Najvyššom súde nahradiť (zhodou okolností bol u Kennedyho zamestnaný aj predošlý Trumpov nominant na Najvyšší súd Neil Gorsuch). Neskôr pracoval pre advokáta Kennetha Starra, ktorý okrem iného vyšetroval neslávne známy sexuálny pomer medzi Billom Clintonom a Monikou Lewinskou, a Kavanaugh bol aj jedným z autorov tzv. Starrovej správy o tomto prípade. V rokoch 2001 až 2006 pracoval pre prezidenta Georga W. Busha, ktorý ho následne nominoval ako sudcu na Odvolací súd USA obvodu District of Columbia, kde pôsobí dodnes.

Minulý rok sa liberálna senátorka Dianne Feinsteinová kriticky vyjadrila na adresu Amy Barrettovej, keď prebiehal proces jej schvaľovania na odvolací súd, že je v nej „hlboko zakorenená dogma“, čo malo znamenať, že na post sudkyne ju jej katolícka viera a prolife postoje podľa senátorky diskvalifikujú. V istom zmysle sa takéto „výhrady“ dajú očakávať aj pri schvaľovaní Kavanaugha. On sám sa o sebe vyjadril, že „patrí k živej katolíckej komunite vo Washingtone“. Má 53 rokov, s manželkou Ashley majú dve deti.

Spisovateľ J. D. Vance, absolvent Yale University a autor bestselleru Hillbilly Elegy, vo Wall Street Journal napísal, že keď ho na Yale Kavanaugh učil na jednom seminári, oceňoval na ňom jeho „ochotu brániť seba a svoje princípy v ideologicky nepriateľskom prostredí. Na inštitúcii, kde som bol ako konzervatívec v obrovskej menšine, boli Kavanaughove mentorstvo a príklad neoceniteľné“.

Kavanaugh je známy svojim hlásením sa k originalistickému spôsobu interpretovania americkej ústavy, podľa ktorého treba zákon aplikovať tak, ako bol napísaný, nie podľa subjektívneho hodnotenia založeného na dnešných trendoch. Sudcu Antonina Scaliu považuje za hrdinu a za svoj vzor. Ed Whelan, prezident Ethics and Public Policy Center, v National Review vymenoval viaceré oblasti rozhodnutí, ktorým sa Kavanaugh venoval ako sudca odvolacieho súdu. Išlo o prípady krotenia moci štátneho aparátu, podpory pre druhý dodatok americkej ústavy (teda práva na vlastnenie zbrane), podporu pre náboženskú slobodu, slobodu prejavu či proti neobvyklým žiadostiam o potrat (keď súdna väčšina rozhodla o priznaní práva na potrat pre maloletú nelegálnu imigrantku, Kavanaugh to v nesúhlasnom stanovisku opísal ako vymyslenie „ústavného princípu, ktorý je jednak neznámy, ako aj nesprávny“ a rozhodnutie podľa neho predstavovalo „radikálne rozšírenie právnych rozhodnutí Najvyššieho súdu vo veci potratov“).

Profesor Amar z Yale University: „Dobrí odvolací sudcovia sa verne držia [rozhodnutí] Najvyššieho súdu; tí skvelí ich ovplyvňujú a pomáhajú v ich tvorbe. Do rozhodnutí Najvyššieho súdu si našlo cestu viacero argumentov sudcu Kavanaugha.“ Zdieľať

Uprostred vojny, ktorú voči spomínaným Trumpovým kandidátom už stihli rozpútať demokrati a liberálne médiá, napísal komentár v New York Times popredný profesor práva a politických vied na Yale Law School (a súčasne prominentný liberál) Akhil Reed Amar, ktorý bol aj Kavanaughovým učiteľom. Uviedol, že Kavanaugh je z jeho pohľadu najprijateľnejší nominant na Najvyšší súd, akého mohol republikánsky prezident navrhnúť. „Pôsobí na Odvolacom súde USA pre obvod District of Columbia (odvolací súd s najväčším vplyvom) a medzi právnikmi a právnymi odborníkmi si vyslúžil široký a hlboký rešpekt. (...) Dobrí odvolací sudcovia sa verne držia [rozhodnutí] Najvyššieho súdu; tí skvelí ich ovplyvňujú a pomáhajú v ich tvorbe. Viacero najdôležitejších myšlienok a argumentov sudcu Kavanaugha si našlo cestu do rozhodnutí Najvyššieho súdu.“

Obmedzenie potratov zostáva nejasné

Vo veci zvrátenia rozhodnutia Roe verzus Wade sa pri Kavanaughovi dá jeho postup na Najvyššom súde ťažko predpovedať. Keď ho vypočúvali pred schválením na pozíciu sudcu Odvolacieho súdu, odpovedal, že rozhodnutie Roe verzus Wade, keďže bolo schválené Najvyšším súdom a neskôr opätovne potvrdené v prípade Planned Parenthood verzus Casey, berie ako precedens a bude ho „verne a plne nasledovať“. Vysloveniu svojho osobného hodnotenia k samotnému rozhodnutiu sa však vtedy vyhol.

Keď sa v tejto veci pýtali amerického viceprezidenta Mikea Pencea, odpovedal, že súčasná vláda je prolife, ale že Trump sa s Kavanaughom o zvrátení Roe verzus Wade nerozprával.

Ross Douthat: Ak sa Najvyššiemu súdu „právo na potrat“ nepodarí zvrátiť, povedie to k zničeniu dôvery sociálnych konzervatívcov v republikánsku stranu. Zdieľať

Konzervatívny komentátor New York Times Ross Douthat napísal, že si vie predstaviť obe možnosti – Kavanaugha ako oponenta Roe verzus Wade, aj ako „swing vote“ (keď sa pridá k liberálnej skupine sudcov). Upozorňuje tiež, že aj v prípade striktného Kavanaughovho smeru sa „swing vote“ sudcom môže stať súčasný predseda Najvyššieho súdu John Roberts, ktorý už mal niekoľko takých hlasovaní. Za najpravdepodobnejšie považuje to, že sa Najvyššiemu súdu podarí zvrátiť prípad Planned Parenthood verzus Casey (ktorý mierne obmedzil „práva na potrat“, ale Roe verzus Wade v podstate potvrdil) a jednotlivým americkým štátom to umožní prijímať zásadnejšie zákony na ochranu nenarodeného života. Ak sa to Najvyššiemu súdu nepodarí, podľa Douthata to povedie k zničeniu dôvery sociálnych konzervatívcov v republikánsku stranu.

Obrana prezidenta pred vyšetrovaním

Terčom častých kritík, ktoré smerujú na Kavanaugha, je jeho článok pre Minnesota Law Review z roku 2009, že americký prezident by počas toho, kým je vo funkcii, nemal čeliť kriminálnemu vyšetrovaniu. Často sa to spomína ako jeden z možných hlavných dôvodov, prečo si ho vybral Trump, ktorý dnes čelí vyšetrovaniu pre údajnú spoluprácu s Ruskom počas predvolebnej kampane. A teda že je možné, že Kavanaugh ako potenciálny sudca Najvyššieho súdu môže takéto vyšetrovanie stopnúť, keď sa mu dostane na stôl. Trumpovi by sa to celkom určite veľmi hodilo. Tak to okrem iných napísal aj Ezra Klein, šéfredaktor magazínu Vox.

Je to však neférová kritika. Kavanaugh síce naozaj napísal, že by prezident počas doby, kým je v úrade, nemal čeliť vyšetrovaniu. Treba si však všimnúť motiváciu, ktorú uviedol, a spôsob, ako sa to malo uplatniť. Kavanaugh totiž vychádzal z vlastnej skúsenosti a napísal, že podobne ako všetci ostatní aj on bol niekedy presvedčený, že by sa s prezidentom malo zaobchádzať ako s každým iným občanom. No prezident má iné úlohy ako bežný občan a „keď sa pozrieme spätne napríklad do 90. rokov 20. storočia,“ píše Kavanaugh, „krajina by dopadla lepšie, ak by sa prezident Clinton mohol zamerať na Usámu bin Ládina a nerozptyľovať sa vyšetrovaním za sexuálne obťažovanie“. Podľa neho si vyšetrovatelia „vtedy len plnili svoju zákonnú povinnosť, no problém bol samotný zákon“. Kavanaugh v tomto článku tiež navrhol, aby sa takéto vyšetrovanie nie úplne vylúčilo, ale aby sa mohlo začať až po skončení prezidentovho funkčného obdobia.

Išlo o akademický text pre časopis o právnej vede. Či už človek s jeho názorom v tejto veci súhlasí alebo nie, spôsob, ako by k takejto „ochrane“ prezidentskej funkcie malo dôjsť, samotný Kavanaugh opísal ako zmenu zákona, ktorú musí prijať Kongres. V článku zdôraznil, že „žiadny prokurátor, sudca ani porota nemôžu vykonať to, čo ústava priznáva Kongresu“. Od neho ako od originalistu ťažko možno očakávať, že by si ako potenciálny sudca Najvyššieho súdu uzurpoval niečo, čo pred pár rokmi prisúdil iba zákonodarcom.

Demonštranti a demokratický senátor Bernie Sanders počas protestu proti Kavanaughovej nominácii pred budovou Najvyššieho súdu USA vo Washingtone 9. júla 2018. Foto: TASR/AP

Diskusia prešla do kultúrnej vojny

V USA bolo zaužívanou tradíciou, že nominácie prezidenta (republikána alebo demokrata) na Najvyšší súd Senát rešpektoval a kandidátov schvaľoval veľkou väčšinou. Zmena nastala až v posledných desaťročiach, keď sa rozhorela kultúrna vojna a demokrati v roku 1987 rozbehli špinavú kampaň voči Reaganovmu kandidátovi Robertovi Borkovi pre jeho prolife názory. 

Takáto prax sa potvrdzuje aj dnes, keď viacero demokratických senátorov odmietlo hlasovať za Trumpovho kandidáta dokonca ešte pred tým, než bolo známe jeho meno. Jedným z príkladov hystérie je aj verejný list viac ako 200 študentov Yale Law School (Kavanaughovej alma mater), ktorý sa už šíri médiami. Študenti sa od Kavanaugha dištancujú a tvrdia, že jeho nominácia predstavuje „stav pohotovosti - pre náš demokratický život, bezpečnosť, slobodu a pre budúcnosť našej krajiny. (...) Ak bude vo funkcii potvrdený, ľudia budú umierať.“ Novej generácii študentov sa pre takýto precitlivený prístup k svojim názorovým oponentom zvykne hovoriť „snehové vločky“. „Patria medzi najprivilegovanejších ľudí na svete, ale stavajú sa do polohy obetí. Ako očakávajú, že prežijú v reálnom svete?“ reagoval na ich list v The American Conservative Rod Dreher.

Profesor z Yale Law School Akhil Reed Amar v spomínanom komentári pre New York Times, naopak, Kavanaughove kvality vyzdvihol a demokratickým senátorom navrhol, aby si priznali, že v senáte nemajú väčšinu a namiesto „honu na čarodejnice“ by po korektnom vypočutí mali za Kavanaugha hlasovať s väčšinou „90-a niečo hlasmi, aké si zaslúži, a nie 50-a niečo hlasmi, aké pravdepodobne dostane“.

Je možné, že Kavanaugh nebude v prolife témach takým želiezkom v ohni, akou by bola Amy Barrettová. K obmedzeniu justičného aktivizmu, podľa ktorého sú tvorcami práva nielen zákonodarcovia, ale aj sudcovia, však určite prispeje. Jeho vypočúvanie v Senáte sa očakáva v najbližších mesiacoch, aby sa mohlo najneskôr v septembri alebo októbri pristúpiť k hlasovaniu. Dovtedy čaká USA horúce leto, kde ideologické spory a predsudky často prevážia nad vecnou diskusiou.


Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo