Prichádzajú vraždiť vaše deti a vaše ženy vo vašej náruči!

Prichádzajú vraždiť vaše deti a vaše ženy vo vašej náruči!

...aj to spievajú Francúzi vo svojej hymne.

Tento text som pôvodne písal ako krátku správu na okraj stránky, rozrástla sa, tak ju pre pohodlnejšie čítanie dám sem.

Francúzsko, ako je každému po včerajšku jasné, má na dosah titul majstra sveta vo futbale. Tréner Deschamps môže po titule z roku 1998 ako hráč, získať druhý ako tréner, čo je osve-kategória mimoriadneho individuálneho úspechu. Nebudem mudrovať o futbale, som len občasný divák, ale s niečim sa podeliť chcem.

Samozrejme, že vo futbale vidia mnohí z nás viac než len hru, niektorí politizujú, iní zovšeobecňujú na tému národného charakteru (prečo Poliaci nič neukázali, Srbi znervózneli a Rusi naopak predviedli viac, ako mali predpoklady atď.). O futbale možno dokonca filozofovať, dôkazom sú traja skvelí poľskí filozofi Gawin, Karlowicz a Cichocki, keď si všimli, že cez futbal možno pochopiť niečo, čo sa už z demokratickej spoločnosti načisto stratilo -- myšlienka, ako môže byť aristokracia považovaná za niečo vyššie ako demokracia, na mundiale reprezentujú predsa len tí najlepší (nie zvolení, ani priemerní, žiadne kvóty a už vôbec nie gender)  všetci sa s nimi asociujeme (hráme "my" Slováci, "my" Poliaci, tí najlepší z nás). Toľko krátke promo politickej filozofie.

Pri futbale ide azda o poslednú veľkú globálnu oblasť, kde ešte dominuje Európa, dominancia je jasná nielen podľa zloženia semifinále, ale bolo ju vidieť už z čísla, že až tri štvrtiny hráčov MS hrá v európskych ligách (pozrite si zostavu Senegalu). Futbal patrí k skutočne globálnym športom, ale naozaj univerzálnym nie je, nehrajú ho Indovia, len pomaly sa udomácňuje v Číne, čo je cca tretina globálnej populácie, špekulovať možno o všeličom.

Keďže futbal je ľudový a pre viaceré národy doslova národný šport, poteší aj národné oživenie, ktoré prináša. Včera tešil pohľad na francúzsku reprezentáciu už pred zápasom pri spievaní hymny, Marseillaisy. Redaktor Českého rozhlasu sa v prestávkom štúdiu na krátko pozastavil nad tým, či ľudia vedia, čo sa v texte spieva. Ako dodal, text je taký, že deti na základných školách, ktoré sa povinne učia text hymny, majú v prvých ročníkoch upravenú verziu.

Rouget de Lisle, muž, ktorý skomponoval La Marseillaise a jej prví poslucháči, pri jeho prednese na počesť štrasburského starostu Dietricha. Autor zromantizovanej scény je Isidore Pils. Foto: wikimedia

Pridávam preklad textu, nie som francúzštinár, preto ak sú v ňom chyby, napíšte mi, rád to opravím, používam preklad voľne dostupný na internete:

Poďme, deti vlasti,
Deň slávy nadišiel!
Proti nám sa vztyčuje
skrvavená zástava tyranie, (2x)
Počujete vo vašom kraji
Rev surových vojakov?
Prichádzajú vraždiť vaše deti,
A vaše ženy vo vašej náruči!

Refrén:
Do zbrane, občania!
Vytvárajte pluky!
Kráčajme! Kráčajme!
Nech krv nečistá napojí
Brázdy našich polí!

Čo chce táto horda otrokov,
Zradcov a sprisahaných kráľov?
Pre koho sú tieto hanebné okovy,
Tie železá už dávno nachystané? (2x)
Francúzi, pre nás, ach! Aká urážka,
Koľko hnevu musí byť rozpútaného!
To o nás je ten trúfalý ich plán
O návrate do starého otroctva!

Čo! Tieto kohorty cudzincov
Chcú vydávať zákony v našich domovoch!
Čo! Tieto žoldnierske falangy
Chcú vyzabíjať našich hrdých bojovníkov! (2x)
Pane Bože! Zviazanými rukami
Podľahnú naše čelá jarmám.
Otrasní kati sa stanú
Pánmi našich osudov!  (...)

Dobré, nie? Cítite ozvenu Mor ho! alebo niečo úplne iné? Nuž, Marseillaisa to je veľký príbeh zviazaný s Francúzskou revolúciou a jej kultom, mnohým z nás úplne cudzím, najmä kvôli jakobínstvu, krvi a nenávisti voči inštitúciám, bez ktorých slobodná republika nemôže prežiť (ako cirkev, napríklad). Teraz v sobotu, deň pred finále, bude sviatok dobytia Bastily, kde boli - keď už je reč o symbole - oslobodení 7 väzni, odsúdení za poväčšine majetkové a daňové podvody, žiadny politický väzeň. Mimochodom, Francúzi si výročie pripomínajú už niekoľko rokov veľkolepým koncertom vážnej hudby, zvykne ho prenášať ČT Art a býva to zážitok.

Francúzsko žije Le Tour aj futbalom, takto sa fandilo futbalistom v Lyone.

Ale späť k hymne. Vznikla pri obrane oslabeného Francúzska pred Prušákmi a Rakušanmi (a teda tak trochu aj nami, či skôr - čo môže byť aktuálne - Chorvátmi) v treťom roku revolúcie, o necelé storočie bola hymnou Parížskej komúny a odvtedy patrila k Revolúcii po celom svete, v roku 1917 bola po páde cára až do nástupu Lenina aj hymnou Ruska. Hudbu k nej komponoval Berlioz aj náš Franz Liszt, jej časti poslúžili Beethovenovi, Schumannovi, Wagnerovi či Verdimu,... zoznam je siahodlhý. Bez ohľadu na celý príbeh, kde sa miesi revolúcia so západným kánonom, vidieť spievať rasovo a nábožensky zmiešané francúzske mužstvo jakobínsku hymnu, no, ak vnímate slová, je to trochu iný zážitok.

Francúzi mali aj krajšie hymny, čo už s nimi. Vysokú kultúru treba hľadať na Marsových poliach v sobotu večer a v nedeľu nech sa podarí dobrý futbal. A bez krvi na poli, kiežby aj so Slovanmi z niekdajšej Habsburskej ríše, nech je príležitosť na tieto verše:

Krásna naša vlasť,
Ó, hrdinská zem milá,
Stará sláva otcov,
Nech si šťastná navždy!

Milá, pretože si nám slávna,
Milá, si nám ty jediná,
Milá, kde si nám rovná,
Milá, kde si hornatá!

Teč, Dráva, Sáva, teč,
Ani ty, Dunaj, nestrácaj silu,
Azúrové more, povedz svetu,
Že svoj národ Chorvát ľúbi!

Kým mu slnko hreje polia,
Kým mu vietor ohýba duby,
Kým mu mŕtvych hrob zakrýva,
Kým mu živé srdce bije!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo