Ako excentrický prezident sužuje katolícku krajinu

Ako excentrický prezident sužuje katolícku krajinu

Filipínsky prezident Rodrigo Duterte pózuje fotografom so samopalom izraelskej výroby Galil. Foto - TASR/AP

Tisícky mŕtvych vo vojne s drogovými kartelmi, stanné právo na moslimskom ostrove, podpora antikoncepcie a homosexuálnych zväzkov, urážky na adresu Obamu aj pápeža. Toto všetko stihol počas dvoch rokov v úrade filipínsky prezident Rodrigo Duterte.

Stalo sa to pred dvoma rokmi na jeseň. Nový filipínsky prezident Rodrigo Duterte sa vracal zo svojho východoázijského turné, počas ktorého dourážal amerických predstaviteľov a deklaroval svoj obdiv k Číne.

„Počas letu z Tokia do Manily všetci spali a chrápali, kým ja som pozoroval oblohu,“ vrátil sa prezident po prílete do domoviny k nevšednému zážitku. „V tom som začul hlas, ktorý mi vravel: ,Ak neskončíš so svojím hrubým vyjadrovaním, zničím toto lietadlo.´ Na to som sa spýtal: ,Kto si?´ A hlas: ,Samozrejme, že som to ja, Boh.´ Tak som mu teda sľúbil, že viac sa už tak vyjadrovať nebudem,“ šokoval Duterte svojou mystickou skúsenosťou.

Ale bez žartu – ak by Boží hlas svojského prezidenta skutočne napomenul, až také prekvapivé by to nebolo. Duterte totiž neváhal pápeža Františka nazvať bastardom a filipínskych biskupov označiť za pokrytcov.

Svojím štipľavým slovníkom však mieril aj na iné strany – bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu označil za sukinho syna a na kritiku zo strany Európskeho parlamentu reagoval vztýčeným prostredníkom.

Sám seba síce počastoval tiež – prirovnal sa k Hitlerovi – ale v tom pozitívnom zmysle. Áno, aj to je podľa Duterteho možné.

„Hitler zmasakroval tri milióny židov, my máme tri milióny závislých od drog... Bol by som šťastný, ak by sa podarilo ich zmasakrovať,“ reagoval Duterte na kritiku USA, EÚ aj filipínskej cirkvi za neriadený, ale o to krvavejší boj proti dílerom drog a ich obetiam.

Európe zároveň nezabudol vytknúť, že zatiaľ čo jemu vytýkajú pár tisícok obetí boja proti drogovej kriminalite, pred dverami starého kontinentu hnije mnohonásobne vyšší počet utečencov. 

Boh je hlupák

Kým pred dvoma rokmi sa Dutertemu podľa jeho slov Boh prihováral, dnes už preňho neexistuje.

Koncom júna sa počas jedného z verejných príhovorov, ktoré si užíva ako málokto, pustil do nasledujúcej teologickej úvahy – ako mohol Boh stvoriť Adama a Evu a potom ich nechať padnúť do hriechu, ktoré zničilo ich život v raji? Duterteho záver? Boh je hlúpy.

Na kritiku, ktoré vyvolali jeho slová, reagoval sebevlastným spôsobom – ak mu nejaký človek dokáže existenciu Boha, napríklad nejakým rukolapným svedectvom potvrdzujúcim, že sa s ním rozprával, tak odstúpi z funkcie.


Americký prezident Donald Trump a "filipínsky Trump", ako niektorí prezývajú Rodriga Duterteho pre jeho nevypočítateľné správanie. Foto - TASR/AP

Krkolomné obraty o 180 stupňov nie sú pre Duterteho ničím nezvyčajným – kým minulý rok bol preňho severokórejský vodca Kim Čong-un bláznom, maniakom a, áno, sukiným synom, dnes je preňho – idolom, ktorý ho v mnohom inšpiruje.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že 73-ročný Duterte je len jednou z vtipných, ale v podstate neškodných postavičiek na svetovej politickej scéne. Tisícky obetí krvavej drogovej vojny, ale aj rastúce napätie vo vzťahu s vidieckym obyvateľstvom, moslimami, politickou opozíciou či väčšinovou katolíckou cirkvou ukazujú, že v stomiliónovej ázijskej krajine sa deje čosi vážne.

Šerif prezidentom

Duterte je vo veľkej politike v podstate nováčikom. Do prezidentských volieb, ktoré v máji 2016 nečakane vyhral, vstupoval ako dlhoročný starosta štvrtého najväčšieho filipínskeho mesta Davao. Mesta, ktoré trpelo vysokou kriminalitou, ktorú sa Dutertemu podarilo výrazne znížiť.

Prezidentské voľby mu vyhral jeho imidž nekompromisného šerifa, ktorý ide za svojim cieľom doslova cez mŕtvoly. Filipínčanom nesľuboval ekonomické zázraky, ale bezpečnosť. Zabralo to – vo voľbách získal takmer dvakrát toľko hlasov ako jeho hlavný súper, bývalý minister vnútra Mar Roxas.  

Otvorenú vojnu vyhlásil najmä drogovým kartelom, ktoré dlhodobo trápia krajinu. Do boja proti ním nasadil nielen oficiálne bezpečnostné zložky, ale použil aj recept, ktorý sa mu osvedčil v Davau – ozbrojené paramilície.

Ich príslušníci, neraz z radov kriminálnych živlov, dostávajú za zabitie dílera drog 10-tisíc až 15-tisíc pesos (190 – 285 eur) a za zabitie narkomana 5-tisíc pesos (95 eur). Žiadny súdny proces, dokazovanie viny či neviny, smrť priamo na ulici. Premotivovaní pouliční „lovci lebiek“ usilujúci sa o čo najvyšší zárobok tak majú na svedomí nielen mŕtvych dílerov a narkomanov, ale aj tisícky nevinných osôb. Niektoré údaje zo začiatku tohto roka hovoria až o ôsmich tisíckach, vrátane žien či detí.

Šerif Duterte však ukázal svoje svaly aj inde. Podarilo sa mu napríklad presadiť znovuzavedenie trestu smrti, pričom sa zastrájal, že nebude mať problém popravovať kriminálnikov hoci aj každý deň.

Prečítajte si aj
Ako sa v katolíckej krajine zakoreňuje Islamský štát Zdieľať

Po minuloročnom útoku niekoľkých stoviek džihádistov na 200-tisícové mesto Marawi na ostrove Mindanao, po ktorom nasledovali niekoľkomesačné krvavé boje s filipínskou armádou, vyhlásil Duterte na ostrove výnimočný stav, ktorý predĺžil až do konca roka.

Situácia je delikátna tým, že Mindanao je domovom väčšiny z päťpercentnej populácie filipínskych moslimov. Od roku 1989 majú síce zabezpečenú čiastočnú autonómiu, prevažne v oblasti vzdelávania a kultúry, no dlhodobo požadujú viac.

Časť obyvateľov sa síce zradikalizovala a pridala ku ozbrojeným skupinám, z ktorých niektoré začali paktovať s Islamským štátom a snívať o kalifáte, ale väčšina dala počas útoku džihádistov jasne najavo, že tieto plány odmieta. Napríklad aj pomocou miestnej kresťanskej menšine, ktorá bola ako prvá na muške džihádistov.

Konanie moslimského obyvateľstva ocenil aj 80-ročný filipínsky kardinál Orlando Quevedo, ktorý zároveň podporil ich volanie po rozsiahlejšej autonómii. Namiesto nej však moslimovia na ostrove Mindanao dostali od Duterteho výnimočný stav.      


Duterte sa verejne pochválil aj tým, že v rámci boja s organizovaným zločinom osobne zastrelil niekoľkých zločincov. Foto - TASR/AP 

Napriek všetkému vie „tvrďas“ Duterte ukázať aj svoju láskavú tvár. Napríklad smerom k LGBTI komunite, ktorú vyzval, aby nominovala svojho zástupcu, ktorý sa bude spolupodieľať na príprave zákona umožňujúceho uzatvárať homosexuálne zväzky.

Svoje "sociálne cítenie" demonštroval aj tým, že šiestim miliónom žien z najchudobnejších vrstiev garantoval bezplatný prístup k antikoncepcii. Zákon, ktorý podpísal, „priznáva filipínskym ženám právo slobodne a zodpovedne rozhodnúť o počte svojich detí“.    

Zákon, ktorý inicioval ešte Duterteho predchodca Benigno Aquino, síce katolícka cirkev napadla na najvyššom súde, ten však zrušil len tú časť, ktorá súkromným a cirkevným nemocniciam prikazovala informovať ženy nielen o možnostiach predchádzania, ale aj ukončenia tehotenstva. Teda o potratoch.

Od novej legislatívy si Duterte sľubuje zníženie priemernej natality z 1,7 na 1,4 dieťaťa a zníženie miery chudoby z 22 na 14 percent v roku 2022, kedy sa skončí jeho šesťročné funkčné obdobie.

Okrem toho sa usiluje aj o rozsiahlu reformu ústavy, čo vyvoláva veľké obavy z ďalšieho upevňovania Duterteho moci. Dobre vie, že stihnúť to potrebuje čo najskôr, kým jeho podpora, napriek všetkému, stále dosahuje závratné čísla.    

Kňazi chcú zbrane

Neprehliadnuteľnou skutočnosťou je, že medzi zabitými v posledných mesiacoch pribúdajú kňazi a pastori. Filipíny sú pritom najväčšou ázijskou katolíckou krajinou – ku katolicizmus sa hlási viac ako 80 percent a ku všetkým kresťanským cirkvám viac ako 90 percent obyvateľstva.

V decembri 2017 na filipínskom ostrove Luzon zabili 72-ročného kňaza Marcelita Paeza, ktorý bol miestnym koordinátorom tzv. vidieckych misionárov – kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí sa angažujú v službe chudobnému obyvateľstvu na vidieku a obrane ich práv najmä pred ťažobnými spoločnosťami usilujúcimi sa o ich pôdu.    

Len deň pred zavraždením sa kňazovi podarilo dostať z väzenia aktivistu za práva roľníkov, ktorý si za mrežami odsedel niekoľko mesiacov po tom, čo ho obvinili z napojenia na Novú ľudovú armádu, ozbrojené krídlo filipínskych komunistov. Duterte sa s nimi najprv pokúšal vyjednať ukončenie dlhotrvajúceho ozbrojeného konfliktu, ale po obnovených ozbrojených zrážkach rokovania ukončil a armáde nariadil komunistických povstalcov vyhladiť.

Na tom by nebolo nič až tak zlého, napokon aj USA považujú filipínskych komunistických povstalcov za teroristickú organizáciu, keby Duterte nezačal nálepkou komunista označovať aj roľníkov brániacich svoje pozemky. Z kňazov, ktorí stoja na ich strane, sa tak stali nepriateľské osoby – pre vládu aj pre ťažobné spoločnosti.

„Despotická a militaristická vláda prezidenta Duterteho je zodpovedná za nedávne vraždy kňazov a bezbranných civilov," neváhala na decembrovej demonštrácii proti Dutertemu vyhlásiť rehoľná sestra Becky Pacete, ktorá tiež patrí medzi vidieckych misionárov. 


Demonštrant sa snaží udrieť veľkú figurínu hlavy filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho počas protestu v Manile. Foto - TASR/AP

Okrem kňaza Paeza bol zastrelený aj 57-ročný protestantský pastor Lovelito Quinones, 37-ročný katolícky kňaz Mark Ventura a naposledy 44-ročný kňaz Richmond Nilo. Rovnako došlo aj k zabitiu viacerých vidiečanov.

Práve Venturova vražda má viacero podobností so zabitím Paeza – rovnako aj on pôsobil na ostrove Luzon a bránil práva drobných roľníkov pred ťažobnými spoločnosťami. Zastrelili ho bezprostredne po doslúžení nedeľnej omše.

Reakciou na tieto vraždy je aj to, že približne 250 kňazov a pastorov v poslednom období prejavilo záujem o vydanie zbrojného pasu, proti čomu sa stavajú miestni biskupi.

Prezident Filipínskej biskupskej konferencie Romulo Valles pripomenul, že kňazi pri výkone svojej služby vždy čelili nebezpečenstvu smrti a namiesto ozbrojovania majú byť pripravení darovať za Krista a svojich blížnych aj vlastný život.

Práve od Vallesa sa očakávalo, že sa mu podarí Dutertemu dohovoriť, aby scivilizoval štýl svojej vlády, ktorú už niektorí pripodobňujú k diktatúre Ferdinanda Marcosa v 60. – 80. rokoch minulého storočia. Arcibiskup Valles totiž stojí na čele arcidiecézy Davao, kde bol Duterte 18 rokov starostom. Jeho úsilie však bolo neúspešné.        

Predseda filipínskych biskupov sa spolieha už len na pomoc zhora. Preto na budúci týždeň vyhlásil dni modlitieb a pôstu za tých, ktorí sa rúhajú Božiemu menu a vraždami sa previňujú proti spravodlivosti. Aj keď nikoho priamo nemenoval, každému je jasné, na koho tým myslel.

Možno znova zhora zaznie výstražný hlas.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo