Spoločnosť 12. marec 2007

Minister v rukách rektorov

Imrich Gazda
Imrich Gazda
V slovenskej akademickej obci už niekoľko týždňov koluje návrh zásad ministerstva školstva, ktoré majú tvoriť základný rámec pripravovanej novely vysokoškolského zákona. Na ich tvorbe sa svojimi návrhmi podieľali aj Slovenská rektorská konferencia, Klub dekanov, Akreditačná komisia či Študentská rad...
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

V slovenskej akademickej obci už niekoľko týždňov koluje návrh zásad ministerstva školstva, ktoré majú tvoriť základný rámec pripravovanej novely vysokoškolského zákona. Na ich tvorbe sa svojimi návrhmi podieľali aj Slovenská rektorská konferencia, Klub dekanov, Akreditačná komisia či Študentská rad...

V slovenskej akademickej obci už niekoľko týždňov koluje návrh zásad ministerstva školstva, ktoré majú tvoriť základný rámec pripravovanej novely vysokoškolského zákona. Na ich tvorbe sa svojimi návrhmi podieľali aj Slovenská rektorská konferencia, Klub dekanov, Akreditačná komisia či Študentská rada vysokých škôl. Novela v paragrafovej podobe by sa mala objaviť v najbližšom čase.

Pripravovanému dokumentu svoj súhlas už vyjadrila konferencia rektorov. A jednoznačne. Pri hlasovaní sa zdržal len jeden rektor, ostatní boli za. Niet sa čo čudovať. Ako sa pre denník SME vyjadril predseda rektorskej komisie Vladimír Báleš, ministerstvo zapracovalo 80 percent ich návrhov.

O pripravovanej novele sa medzitým rozprúdila aj verejná diskusia. Tá sa zatiaľ točí okolo návrhu spoplatnenia externého štúdia, o obmedzení počtu externistov na 50 percent z počtu študentov prijímaných na študijné programy v dennej forme štúdia, o rušení podpory základnému výskumu, o možnosti vysokých škôl brať si úver či o schvaľovaní vzniku verejnej vysokej školy vládou, a nie parlamentom ako doteraz.

Už v týchto bodoch badať niekoľko nezmyslov. Otázky vzbudzuje najmä návrh, aby vznik (a teda aj zánik) vysokej školy bol schvaľovaný politicky homogénnou vládou a nie heterogénnym parlamentom. Tým sa vytvára rozsiahly priestor pre priame politické tlaky na vysoké školstvo. Po kritike z viacerých strán napokon ministerstvo od tohto zámeru ustúpilo.

V závetrí diskusie o týchto pálčivých otázkach však ostávajú viaceré nebezpečné návrhy rektorov odobrené ministrom, ktorý týmto za ne preberá politickú zodpovednosť. Zásady v závetrí sú totiž „priamym útokom na akademické slobody a práva“, ako zdôraznil bývalý rektor Univerzity Komenského a súčasný predseda školského parlamentného výboru Ferdinand Devínsky.

Tieto zásady dávajú do rúk rektorov „absolútnu moc nad životom a smrťou vysokej školy“ (F. Devínsky). Rektor by podľa nich pri výbere funkcionárov do vedenia a do kolegiálnych orgánov univerzity nepotreboval súhlas senátu. Rozhodoval by aj o prijímaní docentov a profesorov do pracovného pomeru na jednotlivých fakultách. Táto kompetencia by bola odobratá dekanovi, ktorý by však bol naďalej zodpovedný za kvalitu a napredovanie fakulty. Bez toho, aby mal možnosť sám si vybrať vyučujúcich. Pritom na otázku, či je efektívnejšie, ak bude jeden rektor zodpovedať za napr. sto docentov a profesorov, alebo päť dekanov za dvadsiatich, je jasná odpoveď. Túto požiadavku však ministerstvo nakoniec našťastie neakceptovalo. Rektorská konferencia požadovala aj to, aby rektor, a nie fakultný senát, vyberal z viacerých kandidátov dekana fakulty.

Ďalšie návrhy rektorov odklepnuté ministrom požadujú, aby mnohé dôležité právomoci, ktorými dnes oplýva senát ako hlavný orgán akademickej samosprávy, prešli do rúk správnej rady. Ide o nesamosprávny orgán, ktorého úlohou je schvaľovanie zásadných kontraktov na vysokej škole (napr. kúpa, predaj nehnuteľností, úver a pod.). Správna rada, a nie senát, by tak schvaľovala rozpočet školy, navrhovala kandidáta na rektora, schvaľovala jeho plat a senátom schváleného rektora by mohla raz vrátiť na opätovné prerokovanie.

Pointou tohto ťahu je fakt, že šesť členov správnej rady menuje rektor a šesť členov minister po vyjadrení rektora. Varovné hlasy upozorňujú, že správne rady vysokých škôl v terajšej zostave sú zostavené takmer úplne na návrh terajších rektorov. Rektori si teda nanominujú ľudí, ktorí ich potom opätovne zvolia a schvália „optimálny“ plat. Tomu, že takéto neadekvátne posilnenie kompetencií rektora a správnej rady podporuje rektorská konferencia, sa nemožno čudovať. Ale to, že navrhnuté zásady našli podporu aj v Študentskej rade vysokých škôl, je nepochopiteľné. Akademické senáty, v ktorých majú svoj nezastupiteľný hlas aj študenti, by sa vďaka týmto zmenám stali diskusnými klubmi s mizivými rozhodovacími právomocami.

S týmito zásahmi sa však nestotožňujú všetci, ktorí majú skúsenosti s rektorskou funkciou. Bývalý rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku Jozef Ďurček hovorí o požadovaných zmenách ako o „porušení demokratických princípov samosprávy, ktoré posúva vysoké školy smerom k autokratickému spôsobu riadenia“.

Ak si Ján Mikolaj ako vysokoškolský profesor aspoň trochu ctí akademické práva a slobody, mal by odmietnuť centralizačné snahy rektorov a nezapracovať ich do definitívnej podoby predkladanej novely. Inak sa do análov zapíše ako minister, ktorý vrátil vysoké školstvo tam, odkiaľ sa už roky pokúša dostať, do čias komunistickej totalitnej direktívy.

Imrich Gazda

Článok vyšiel v upravenej podobe v denníku SME, 8.3.2007.
foto: www.sxc.hu

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0