KÁZEŇ ĽUBOMÍRA MAJTÁNA: Každý má byť "cestárom"

Podľa niektorých bol Ján Krstiteľ čudákom – človek, ktorý žije na púšti, vraj sa vyhýba ľuďom, oblieka sa do ťavej srsti, živí sa kobylkami a medom. Jedným slovom divný, neprispôsobivý, a možno aj blázon...

Na druhej strane sa za týmto nemoderným zovňajškom skrýva filozof, človek, špekulujúci, ktorý vie jasne a trefne pomenovať rôzne skutočnosti i zakrývanie ľudských zlyhaní – pamätáme si na príbeh o kráľovi Herodesovi, ktorému Ján jasne pomenúva jeho hriech: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ (Mk 6, 18)

Už a ešte nie

Tento Ján v úvode dnešného evanjelia vyriekne výzvu: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Mt 3, 2) Nebeské kráľovstvo je realita „už a ešte nie“ – jeho prítomnosť sa už započala medzi nami, no čaká ešte na svoje plné zrealizovanie. Ak si uvedomíš, že Pánovo kráľovstvo je tak blízko pri tebe, nezostaň nečinný! Preto hovorí: „Robte pokánie!“ To znamená: prehodnoť svoj život, „zatras“ svojou pohodlnosťou, zmeň svoje staré zmýšľanie, alebo povedané slovami apoštola Pavla: odlož starého človeka a obleč si nového (porov. Ef 4, 22-24).

Evanjelista Matúš aplikuje na Jána starozákonné slová proroka Izaiáša: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ (Mt 3, 3; Iz 40, 3) V tomto zmysle sa každý z nás má stať cestárom. Častokrát vodiči „frflú“, že cesty sú v zime neupravené, neodhrnuté; nervačíme, keď si ničíme tlmiče na dierach v asfalte.

Cestári 

Prestaňme cholericky vrčať a zhadzovať vinu na iných. Sme v pozícii cestárov, aby sme pripravili cestu pre Pána. Pravdepodobne táto cesta nikdy nebude hladká ako sklo, ale nech je taká, aby sa po nej dalo prejsť. Daj do toho všetky tvoje sily. Priprav cestu a vyrovnaj chodníky.

Nebuď ako farizeji a saduceji, ktorých definícia by podľa dnešného evanjelia mohla znieť: Hadie plemeno, ktoré sa odvoláva na svoje známosti z minulosti. Ako farizejom a saducejom nemôže od budúceho hnevu pomôcť to, že sa skrývajú pod závoj svojich praotcov, najmä Abraháma, tak ani nás – kresťanov – nespasí len to, že sa odvolávame na naše laxné prežívanie kresťanstva a prežívajúcu vieru.

"Dosť bolo nečinnosti v našom živote a spoliehania sa, že cestu pre Pána azda pripraví niekto iný. Ty ju priprav."

Zdieľať

Toto je ten čas, aby si sa stal dospelým kresťanom. „Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.“ (1Kor 13, 11) – hovorí apoštol Pavol. Dosť bolo nečinnosti v našom živote a spoliehania sa, že tú cestu pre Pána azda pripraví niekto iný. Ty ju priprav. Nečakaj, že konexie a odvolávanie sa na tvojich predkov urobia z teba živého kresťana.

Ak sa ešte raz vrátime k úvodným slovám: Ako sa na nás budú ľudia pozerať, ak začneme „burcovať“ svet k tomu, aby sa stal lepším? Pravdepodobne nás budú vnímať tak, ako vnímali Jána Krstiteľa. Buď budeme považovaní za bláznov a „iných“, alebo budeme vyhľadávanými osobami, pretože ľudia budú cítiť, že hovoríme pravdu, že vieme pomenovať dobro azlo, bez nejakého zahmlievania. Ľudia chcú počuť pravdu. Za Jánom prichádzali mnohí farizeji a saduceji. Ľudovo povedané, táto „šľachta“ židovského náboženstva vyhľadáva muža, obliekajúceho sa do ťavej srsti. Prečo? Pretože Ján svoje reči neprikrášľoval. Povedal pravdivo – bol predsa hlasom. Prosme si o silu, aby sme boli verným a pravdivým hlasom Pána, ktorý neponižuje chudákov, ani sa nepoklonkuje pred mocnými. Nebojme sa byť bláznami pre Krista (porov. 1Kor 4, 10). Prosme si aj o silu, byť dobrými robotníkmi v príprave cesty pre Pána.

Ľubomír Majtán
Foto: Flickr.com (CC licencia)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo