Kam po levočskej púti (letný tip na výlet)

Kam po levočskej púti (letný tip na výlet)

Foto: Obec Uloža (Flickr.com/Martin Mačanga)

Ak máte radi miesta na konci sveta, podhorskú obec neďaleko Levoče si nenechajte ujsť.

Tisíce ľudí prichádzajú v týchto dňoch do Levoče, aby sa zúčastnili na najstaršej a najväčšej mariánskej púti na východnom Slovensku. Okrem duchovného zážitku však táto udalosť prináša možnosť lepšie spoznať aj tunajší región.

Historická Levoča, majestátny Spišský hrad, Spišské Podhradie či prírodná rezervácia Dreveník sú známe miesta, ktoré sa určite oplatí navštíviť.

No ak ste toto všetko už v minulosti absolvovali, je čas pozrieť sa na menej prebádané zákutia levočských vrchov, ktoré ale tiež stoja za to.

Jedným z nich je maličká obec Uloža, sedem kilometrov od Levoče.

Možno poznáte ten pocit. Prídete zdanlivo na „koniec sveta“ do zabudnutej časti krajiny, kde neočakávate nič výnimočné, no odrazu vás to prostredie niečím vtiahne natoľko, až nemáte chuť odísť.

Presne to dokáže i táto podhorská dedinka, ktorá je tiež obľúbenou chalupárskou lokalitou. Zastavil sa tu čas a možno práve preto nemáte dojem, že nim plytváte, ak sa len tak prechádzate pomedzi rázovité domy a drevenice alebo si vychutnávate horskú scenériu, ktorá sa vám naskytne pri výhľade zo štýlového hostinca nad dedinou. Stretávame ľudí pracujúcich na záhradách alebo len tak ticho sedieť pred svojou drevenicou.

„Čo robia takí mladí ľudia v takej starej obci?,“ kričí na mňa a fotografa miestna pani, keď prechádzame po ulici okolo nej. Nevieme jej vlastne dať presnú odpoveď. Nakoniec nám ju však pomohol nájsť jeden z takmer dvoch stoviek obyvateľov Ulože.

Je ním 61-ročný spisovateľ, knižný grafik a vydavateľ Erik Groch. Do ústrania v jednoduchej drevenici sa autor známy najmä tvorbou pre deti utiahol pred osemnástimi rokmi.

Podľa vlastných slov však samotu nepociťuje a k spokojnosti mu nič nechýba. Oveľa ťažšie sa podľa neho musí osamelosť znášať starým ľuďom, ktorý dožívajú na veľkých sídliskách v anonymnej mase ľudí.

Do mesta chodieva len zriedka, svoje obydlie neopúšťa rád. Vďaka internetu však udržiava kontakt so svetom a svoj čas venuje najmä štúdiu a čítaniu kníh, ale aj dokončovaniu básnického diela.

Ako vraví, jeho jediným cieľom je prejsť z pokoja, ktorý ho v posledných rokoch napĺňa v jednoduchom pozemskom dožívaní, do pokoja, ktorý vládne „tam hore“.

Nie je ťažké ho chápať. V Uloži totiž máte pocit, že ste k nebu o čosi bližšie.

 


 


 


 


 


 


 


 


Foto: Dominik Púčik

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo