A ako to vlastne dopadlo s bájnym európskym jadrom?

A ako to vlastne dopadlo s bájnym európskym jadrom?

Pohľad na pracovné stretnutie v rámci druhého záverečného dňa summitu Európskej únie v Bruseli 29. júna 2018. FOTO TASR – Marko Erd

Bol to hit minulého leta, na ktorý Robert Fico nalákal aj mnohých z jeho kritikov: jadro európskej integrácie.

Išlo o témy, ktoré na minulotýždňovom samite v Bruseli zostali v úzadí aktuálnej debaty o migrácii a ochrane hraníc. Lídri EÚ sa okrem iného dohodli na opatreniach, ktoré by mali smerovať k väčšej stabilite eurozóny.

Pracovať sa začne na harmonograme pre zahájenie politických jednaní o európskom systéme poistenia bankových vkladov. A posilnený má byť tiež Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM).

Politicky dnes už nejde o priveľmi kontroverzné kroky. Skôr domáce úlohy, ktoré vyplynuli ešte z dlhovej krízy eurozóny na počiatku tejto dekády.  

Zatiaľ bez výsledku je najkontroverznejší návrh, na ktorom sa 19. júna dohodli Angela Merkelová a Emmanuel Macron počas stretnutia v Mesebergu: Nemecko a Francúzsko by chceli spoločný rozpočet pre eurozónu, teda tie krajiny EÚ, ktoré používajú spoločnú menu euro.

Jeho príjmami by mali byť príspevky členských štátov, prostriedky, vybraté z niektorých daní, prípadne iné európske zdroje. Výdavky by mali ísť na verejné investície.

Predpokladané spustenie? Najskôr v roku 2021!

Francúzi by chceli väčší rozpočet. Nemci menší, možno pár desiatok miliárd eur. Kritici upozorňujú na riziká transferovej únie, ktorá by posilnila čierne pasažierstvo a naopak oslabila motiváciu pre fiškálnu zodpovednosť, či reformy na národnej úrovni.

V každom prípade, banková únia, posilnenie ESM a rozpočet eurozóny sú vlastne jadrom toho, čo sa u nás už vyše roka skloňuje ako „jadro“, prípadne „prvá liga“. Teda prehĺbenie integrácie tých štátov EÚ, ktoré to budú chcieť.

Spomeniete si ešte? „Buď budeme v jadre a nasadneme do integračného expresu, alebo budeme v depe a zostaneme na vedľajšej koľaji“, vyhlásil Robert Fico na začiatku júna 2017. „Ja ponúkam variant urobiť všetko pre to, aby sme boli v integračnej skupine. A nebude to jednoduché. Alebo budeme nejaká B kategória, ako si to želá pán Sulík.“

Jadro ako premietacie plátno

Vtedajší premiér sa vracal k téme jadra celé leto. Ozvenu mu prekvapujúco vytvárali aj tie médiá, ktoré boli v iných otázkach voči nemu kritické. Vyjadrovali často pocit, že ak sa Slovensko nepripojí k hlbšie sa integrujúcim štátom EÚ, zomelú nás autoritárske, či nacionálno-populistické tendencie, aké vidieť v Maďarsku a Poľsku alebo sa rovno vrátime do ruskej sféry vplyvu.

Pritom vôbec neboli jasné kontúry jadra, ani presný zoznam krajín, ktoré sa mali zapojiť do hlbšej integrácie. Vo verejnosti sa vytváral dojem, že ak nebudeme „sekať dobrotu“ a o účasť sa bezpodmienečne uchádzať, môžu nás vymknúť.

A to aj napriek tomu, že Slovensko skrze euro a Schengen medzi najsilnejšie integrované krajiny EÚ už teraz patrí a bolo jasné, že akákoľvek nadstavba bude vytvorená práve na základoch eurozóny. Ťažko si predstaviť, že by menová únia prikročila napríklad k bankovej únii alebo k zmenám v Európskom stabilizačnom mechanizme a vynechala by jednu z krajín, používajúcich euro. To by fungovaniu ani kredibilite spoločnej meny nepomohlo a teda bolo by to v rozpore s proklamovaným účelom zmien. 

Na druhej strane, v EÚ sú aj krajiny ako Dánsko alebo Česko, ktoré euro nepoužívajú. A predsa ekonomicky nekolabujú, ani nevegetujú na pomyslenej periférii.

O tom, či ste periféria alebo centrum ostatne rozhoduje skôr, čo robíte u seba doma, než či patríte k nejakému celku. Pokiaľ sa u vás robí nejaká činnosť na špičkovej svetovej úrovni, ste v tejto činnosti centrum.

Sotva tiež bolo predmetom diskusie, či viac integrácie je skutočne liekom na silnejúci nacionalizmus a odstredivé tendencie v štátoch EÚ. Či to nebola práve unáhlená integrácia, ktorá k oným odstredivým tendenciám prispela v prvom rade. A či „útek vpred“, k ešte hlbšej integrácii, neprispeje skôr k úplnému rozbitiu Únie, než k jej posilneniu.  

V každom prípade, slogany o jadre sa stali plátnom, na ktoré si každý euro-optimista premietal vlastné predstavy o želateľnej konečnej podobe európskej integrácie. Naša verejná debata podcenila, čo z oných maximálnych očakávaní zostane, až ich politické procesy ohlodajú na kosť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo