Stredná odborná škola sv. Jozefa Robotníka v Žiline 29. októbra 2013 získala ocenenie za spoluprácu škôl s firmami na konferencii TREND CSR Fórum. Vedúci jej ekonomického úseku Juraj Vojtáš pre Postoy.sk hovorí nielen o „láskavej náročnosti“ a systéme prevencie, ale aj o rozdúchavaní talentov i kríze otcovstva.

Ako vaša škola spolupracuje s firmami?

Máme rozpracovaný systém spolupráce s firmami. Ako stredná odborná škola pripravujeme žiakov v odboroch autoopravár, stolár, murár a grafik digitálnych médií. V týchto odboroch je veľmi dôležité už počas štúdia získať reálnu prax, aby si naši žiaci našli lepšiu prácu po skončení školy.

Počas druhého a tretieho ročníka štúdia žiaci na praktickom vyučovaní postupne pracujú polrok v našich dielňach a polrok v dvoch rôznych zmluvných centrách: autoservisoch alebo grafických firmách. Spoznávajú tak rôzne firemné kultúry, rôzne typy automobilov, grafických zadaní. Každý mesiac je potom u nás na škole jednodňové spoločné stretnutie po odboroch, kde je možnosť zhrnutia a hodnotenia toho, čo sa žiaci naučili vo firme.

"Kým väčšina debát o školstve dnes ostáva na povrchu a pri peniazoch, my vidíme riešenie v udržiavaní vnútornej dimenzii výchovy. Potom aj v ťažkých podmienkach dokážeme odovzdávať hodnoty našim žiakom."

Zdieľať

Je v niečom rozdiel, že ste cirkevná škola?

Hlavný význam cirkevnej školy vidím okrem odbornej formácie žiakov aj vo formovaní ich charakteru. Tiež je dôležitá duchovná motivácia učiteľov a majstrov. Kým väčšina debát o školstve dnes ostáva na povrchu a pri peniazoch, my vidíme riešenie práve v udržiavaní tejto vnútornej dimenzii výchovy. Potom aj v ťažkých podmienkach dokážeme odovzdávať hodnoty našim žiakom.

Myslíte si, že sa naozaj líšite od iných škôl? Peniaze potrebujete rovnako ako každá iná škola.

Výskumy ukazujú, že od istého stupňa zvyšovanie platu nepôsobí zvýšenie spokojnosti zamestnancov. Myslím, že sa líšime v tej vnútornej motivácii zamestnancov. Že máme našich žiakov radi už len preto, lebo sú mladí a že ich má rád Boh. A tí toto vnútorné presvedčenie svojim prístupom odovzdávajú našim žiakom. Buď dôslednosťou, čo je nepríjemné, ak trváme napríklad na nepoužívaní ťahákov, skorom donesení pečiatky od lekára. Alebo povzbudením, keď sme ochotní žiakovi aj po pracovnej dobe vysvetliť, čo nechápe.

Bolo náročné získať si dôveru a záujem firiem o vás? Ako sa takéto kontakty budujú?

Bol to dlhodobý a náročný proces. Firmy spočiatku nemali až taký veľký záujem, trvalo niekoľko rokov, kým sme u niektorých prešli od toho, že vzali žiaka na prax k skutočnej spolupráci, ktorá má aj pre firmu význam a prínos. Naša škola nedávno oslávila dvadsať rokov od svojho založenia. Súčasná spolupráca s dvadsiatkou firiem v Žiline je výsledkom rovnakého počtu rokov snahy a rozvíjania tejto spolupráce. Postupne sa presúvame do partnerstva, kde sa dokážeme navzájom rešpektovať, spolupracovať. Firmy v súčasnosti čakajú aj na ďalšie možnosti a formy spolupráce s našou školou.

Darí sa vám umiestňovať žiakov do firiem?

Postupne sa nám podarilo vybudovať si meno, takže sa dostávame do situácie, kedy sme rovnocennými partnermi v dialógu. Týka sa to napríklad typu práce, ktoré žiaci môžu vykonávať. Vďaka kvalitnej technike, ktorú máme zakúpenú u nás na škole, sú s ňou žiaci oboznámení a teda ju vedia využívať aj v autoservisoch.

Chodia viacej žiaci do firiem alebo sú čo najčastejšie v škole?

V prvom ročníku sú všetci na našej škole, kedy dostávajú základy autoopravárenského alebo grafického remesla. V druhom a treťom ročníku potom chodia do firiem. Postupne pracujú v dvoch rôznych firmách, v každej strávia pol roka. Teda polovica autoopravárov praxuje u nás na dielňach a polovica vo firmách. Po polroku sa prestriedajú.

Nie je pre školu riziko otvoriť sa spolupráci s komerčným sektorom?

Je to práve veľká príležitosť byť v kontakte s realitou. Firmy nám dávajú užitočnú spätnú väzbu, čo požadujú od žiakov a školy, aby ich naučila. Zároveň sa naša škola stáva atraktívnejšou pre žiakov, pretože si po jej skončení ľahšie nájdu prácu. Napríklad približne osemdesiat percent mladých zamestnancov v autoservisoch v Žiline sú práve absolventi našej školy.

"Máme žiakov, nad ktorými na základnej škole zlomili palicu a posledné dva-tri roky sa im vôbec nevenovali. O to prekvapujúcejšie je, keď sa v nich láskavo náročným prístupom prebudia zabudnuté talenty a ukáže sa, že sú manuálne zruční a veľmi dobre im to myslí."

Zdieľať

Máte dostatok nových záujemcov o štúdium?

V dnešnej dobe sú niektoré odbory atraktívnejšie, niektoré nie. Pred pár rokmi sme otvorili odbor grafik digitálnych médií, ktorí je veľmi populárny. Jeho otvorením sme sa snažili reagovať na výzvu Svätého Otca Benedikta XVI. a zároveň hlavného predstaveného saleziánov don Pascuala Cháveza, ktorí vnímajú digitálny svet za nový kontinent, ktorý je potrebné evanjelizovať a skultúrňovať. Ale nechceli by sme len reagovať na dopyt žiakov, dôležitejší je pre nás dopyt trhu práce, a tam je dopyt predovšetkým po učebných remeselných a stavebných odboroch. Preto sa snažíme, aby odbory ako stolár a murár nevymizli z našej ponuky a to sa nám aj celkom darí. Celkovo teda počet našich žiakov rastie.

Akí žiaci študujú na vašej škole?

V situácii, keď sa na gymnázium dostanú aj trojkári, a zvyšok idú na maturitné štúdiá, sa k nám na trojročné učebné odbory hlásia zdanlivo slabší žiaci, ktorí majú rozvinutú skôr praktickú inteligenciu. Sú to žiaci, nad ktorými na základnej škole zlomili palicu a posledné dva-tri roky štúdia sa im vôbec nevenovali, lebo možno nevedeli ako. O to prekvapujúcejšie je, keď sa v nich láskavo náročným prístupom prebudia zabudnuté talenty a ukáže sa, že sú manuálne zruční a veľmi dobre im to myslí.

Pri odbornej práci, zvlášť vo výučbe, sa iste dejú chyby, omyly, kritické situácie. Ako ich riešite?

Dôležitou časťou je prevencia. Okrem povinných školení o bezpečnosti ide o každodennú opatrnosť. Taktiež žiakom dávame úlohy postupne od jednoduchších po tie zložitejšie. Vieme teda o každom, kto na čo má a ako sa stavia k práci. Na jedného majstra pripadá na praxi maximálne dvanásť žiakov, čím je zabezpečený osobný kontakt majstra so žiakom.

Spomenuli ste slovo „prevencia“. V čom konkrétne spočíva? Čo je to saleziánsky preventívny systém? Funguje aj v Žiline?

Tento systém založil kňaz Ján Bosco pred 150 rokmi v Taliansku. Pomocou neho dodnes vychovávajú jeho nasledovníci chudobných mladých a ľudové vrstvy na celom svete. Je založený na rozume, nábožnosti a láskavosti. Pomáha celkovému rozvoju človeka. V Žiline máme v rámci Slovenska najväčšie dielo skladajúce sa z viacerých častí. Je tu stredná škola, farnosť, oratórium pre zmysluplné trávenie voľného času, vysoká škola pre štúdium sociálnej práce v saleziánskom duchu a ponoviciát, kde sú mladí saleziáni vo formácii.

Na našej škole sa snažíme o integrálny rozvoj chalanov. Teda, pravdu povediac, okrem 350 chlapcov máme už aj šesť dievčat v grafickom odbore. (Úsmev). To znamená, že okrem odbornej prípravy im ponúkame aj ľudskú formáciu vo forme „stretiek“, športu, rôznych kurzov spoločenského správania, tanečnej školy, návštev divadiel a výletov do hôr.

"Láskavá náročnosť znamená, že sme na nich prísni a vyžadujeme veľa. Zároveň sa im snažíme byť nablízku a podporovať ich na ceste vyzrievania."

Zdieľať

Vidíte aj nejaké konkrétne výsledky tohto preventívneho systému? Neodkladá sa tým do budúcna len niečo, čo sa aj tak udeje, akurát neskoršie?

Pre nás je to napríklad fakt, že osemdesiat percent mladých zamestnancov autoservisov sú naši absolventi. Alebo že autoservisy čakajú začiatkom roka na počty žiakov, ktorých k nim pošleme, až potom zoberú žiakov z iných škôl. Tipujem, že to je preto, lebo sú s nimi spokojní. Pre nás je zaujímavá spätná väzba tretích strán. Ak sa napríklad naši chalani vrátia zo školského výletu a domáci nám zavolajú, že takú slušnú partiu tu ešte nemali, tak nás to poteší. Alebo ak organizujeme darovanie krvi na našej škole a zdravotná sestra vysoko ocení ľudský prístup našich žiakov.

Máte na škole aj duchovný alebo športový program?

Na škole je na duchovnej úrovni vypracovaný pastoračný plán, ktorý zahŕňa všetky duchovné a spoločenské formačné momenty, a to cez piatkové sväté omše, akčné výlety s duchovným programom, duchovné obnovy a cvičenia pre zamestnancov, žiakov a ich rodičov, samozrejme je tam vyučovanie náboženstva, „stretká“ a rôzne druhy výletov a podujatí počas celého školského roka. V saleziánskej tradícii je aj postava katechétu školy, ktorý nad týmto všetkým bdie a podnecuje to.

Saleziáni budúci rok oslávia 90. výročie príchodu na Slovensko a zároveň budú organizátormi celosvetových športových hier PGS, ktoré sú malou olympiádou pre mladých. Samozrejme, že otázka športu a vôbec pohybu je u nás aktuálna a ponuka primeraná. (Úsmev.) Turnaje v rôznych kolektívnych športoch, turistika, lyžovanie a iné nemôžu chýbať!

Ako sa prepája preventívny systém s reálnou výučbou?

Tu je pre nás kľúčové slovo „láskavá náročnosť.“ Čo inými slovami znamená, že sme na nich prísni a vyžadujeme veľa. Zároveň sa im snažíme byť nablízku a podporovať ich na ceste vyzrievania. Sme dôslední aj v drobnostiach. Vo firmách majú našich žiakov na starosti naši bývalí žiaci, ktorí sú teraz už zamestnanci daných servisov.

Očakáva sa, že na saleziánskej škole budú jej pracovníci vzorom pre študentov. Darí sa to?

Aj keď je pravda, že aj zhnitý míľnik môže ukazovať správnu cestu, snažíme sa, aby žiaci aj cez naše osobné svedectvo pochopili, že ich máme radi a ponúkame im niečo vzácne do života. U nás kladieme dôraz na to, aby všetci počnúc pani upratovačkou a vrátnikom až po riaditeľa aj osobným príkladom viedli žiakom ku svätosti.

Dve prirodzené výzvy sú, že práca s učňami je náročná a málokto si na to trúfne, na druhej strane je potrebné byť odborníkom vo veľmi špecifických odborných oblastiach. To niekedy sťažuje výber zamestnancov. Tým, že sú naši chalani prakticky zameraní, oveľa viac vnímajú osobné svedectvo života. Je to výhoda a výzva zároveň.

"Tým, že sú naši chalani prakticky zameraní, oveľa viac vnímajú osobné svedectvo života. Je to výhoda a výzva zároveň."

Zdieľať

Mohlo by sa stať, že ak by niektorý učiteľ nebol dostatočným príkladom, bola by s ním ukončená spolupráca?

Mohlo a aj sa to stáva. Niekedy je totiž výzva nájsť dobrého odborníka a zároveň človeka s ľudskou a duchovnou integritou. So zamestnancami uzatvárame pracovný pomer najprv na dobu určitú počas ktorej sa oťukáme. Zároveň vnímame, že každý človek má okrem svojich rezerv aj potenciál rozvoja, Čo sa týka rezerv, podávame pomocnú ruku. A potenciál učiteľov a majstrov sa snažíme rozvíjať. Tým, že naša výchovná ponuka voči žiakom je široká, dávame každému možnosť vyniknúť v tom, v čom je dobrý.

Môže byť napríklad rozvedený učiteľ dobrým príkladom alebo už je „zhnitý míľnik“?

V saleziánskej tradícii sa snažíme mladým ponúknuť odbornú, ľudskú a duchovnú formáciu. Je podľa mňa potrebné, aby boli tieto tri dimenzie v rovnováhe, preto si myslím, že rozvedený človek nie je dobrým príkladom pre mladých.

Ako získavate majstrov?

Jedným zo spôsobov je, že zamestnávame našich absolventov. Väčšina majstrov sú naši bývalí žiaci, je tam zabezpečená kontinuita. Po ukončení štúdia na škole niekoľko rokov pracovali v biznise, teda vedia o čom je reč. Zároveň sú stotožnení so saleziánskym preventívnym systémom aj so spôsobom fungovania na našej škole. Dokonca máme už aj jedného učiteľa, ktorý je našim absolventom.

Nie je na škodu, že sa ako škola viažete na saleziánov? Vaši žiaci v podstate dostávajú jednostrannú formáciu.

Je jabloň zlá preto, že na nej rastú len jablká? Samotnú školu založili saleziáni a preto je prirodzené, že žiakov vychovávame v saleziánskom duchu. Počas štúdia ale majú veľa možností, ako spoznať aj iné spirituality, či to boli misie bratov redemptoristov u nás na škole, alebo účasť na evanjelizačných akciách rôznych hnutí. A žiaci sú zase viac než dosť vystavení „duchu dnešnej doby“ v rovesníckych partiách, kde fungujú mimo školy. Alebo sa angažujú vo farnostiach v eRku, alebo skautingu. Snažíme sa teda, aby na našej jabloni rástli zdravé a krásne jablká. A popri všetkej skromnosti si myslíme, že Duch Svätý vzbudil v Cirkvi sv. Jána Bosca práve pre túto skupinu mladých ľudí – robotnícku mládež – často chudobnú, ohrozenú a ľahko manipulovanú. Prečo by sme sa mali cítiť vinní za to, že im ponúkame to najlepšie, čo pre nich v ich veku v Cirkvi je? (Smiech.)

V čom vám je vzorom svätý Jozef, podľa ktorého ste pomenovaní?

Sme radi, keď si náš žiak nájde prácu, založí si rodinu a žije ako čestný občan. A v tomto je veľkým príkladom sv. Jozef. Bol stolárom, dokázal sa postarať o svoju rodinu aj v ťažkých podmienkach a vychoval Ježiša.

Nie je príklad svätého Jozefa v tomto svete tak trochu zabudnutý?

Súvisí to možno s krízou otcovstva ako takého. Veľmi sa teším, že sv. otec Benedikt XVI. zaviedol do liturgických modlitieb pri omši pri mene Márie vždy spomenúť aj sv. Jozefa ako jej manžela. V dnešnej postmodernej dobe je sv. Jozef príkladom správneho chlapa, ktorý aj uprostred bežného života vie vykonať niečo výnimočné, ochrániť svoju ženu a vychovať Božieho syna.

"Kríza otcovstva je podľa mňa prítomná všade. Od toho, ako sú muži vykresľovaní vo filmoch, po to, ako sa muži vnímajú sami."

Zdieľať

Podľa vás teda naozaj jestvuje „kríza otcovstva“? Ako sa prejavuje?

Je podľa mňa prítomná všade. Od toho, ako sú muži vykresľovaní vo filmoch, po to, ako sa muži vnímajú sami. Na čom zakladajú svoju hodnotu. V mnohých krajinách je mariánska úcta jediná cesta ľudí k Bohu, lebo majú s vlastným otcom veľmi negatívny vzťah. Pojem Boha ako otca nie je pre nich prijateľný. Samotný fakt, že každá druhá rodina je neúplná, je spôsobená tým, že tam väčšinou absentuje otec.

Môžu za túto krízu „otcovia“, alebo skôr „matky“ či „deti“? Kto je za ňu zodpovedný?

Na túto tému nie som odborník, ale ak by sme sa pozreli do histórie, tak niekedy pred 200 rokmi začali ľudia v osvietenstve veriť viac sebe, ako tomu, kto ich stvoril. A tak aj dnes, sedem generácií neskôr, väčšina ľudí považuje svoje momentálne emocionálne nastavenie ako rozhodujúce a na jeho základe robí dlhodobé rozhodnutia. Muži aj ženy do tohto chaosu prispievajú každý svojimi špecifickými vlastnosťami a schopnosťami. Deti sú potom obete našich nesprávnych rozhodnutí.

Vidíte nejaké riešenie tejto krízy?

Na toto sú určite lepší odborníci ako ja. Môžem ponúknuť len jeden obraz, ktorý ma teraz napadol: keď máte silný prúd rieky, jediná možnosť ako sa zastaviť a získať stabilitu, je ukotviť sa o skalu. Ak kráčate v snehovej búrke uprostred noci, tak jedine kompas vám ukáže správny smer. Ak budeme mať ako otcovia pevný vzťah s Bohom, bude sa o nás môcť oprieť aj žena.

"Deti sú čisté duše, ktoré nasávajú svet okolo seba. Je na nás rodičoch, aby sme im sprostredkovali krásu sveta. A zároveň hrdosť na duchovné hodnoty a schopnosť kritického rozlišovania."

Zdieľať

Deti sú čisté duše, ktoré nasávajú svet okolo seba. Je na nás rodičoch, aby sme im sprostredkovali krásu sveta. A zároveň hrdosť na duchovné hodnoty. Tiež je potrebné v deťoch vypestovať schopnosť kritického rozlišovania.

Nemôže za to tak trošku aj cirkev? V kostole je to pomerne prefeminizované. Mnohí spisovatelia to pripisujú istej nevyváženosti, „nasladlosti“. Je cirkev pre chlapov? Pre otcov?

Poviem len môj osobný názor: problém je v tom, že čakáme, že nám niekto naservíruje hotové jedlo. Boh nám dal slobodu a pozýva nás, aby sme sa v cirkvi angažovali. Boh do nás mužov vložil svoj obraz. Pozýva nás, aby sme svojou mužskou energiou cirkev pretvárali tak, aby čo najviac odrážala Božiu tvár.

Ako podľa vás vyzerá „ideálny otec“?

Každý deň sa naň dívam v zrkadle. Nebojte sa, nie som ním ja. Na stene za sebou mám obraz Ježiša. On je dokonalý otec. Prísny aj láskavý, nekonečne milosrdný a obetujúci sa. Necháva nám slobodu a zároveň ponúka radu.

Ste dobrým otcom – vo vašej rodine?

Na to sa musíte spýtať mojej manželky. (Smiech.) Vo svojom živote som urobil niektoré prorodinné opatrenia. Namiesto konzultačnej firmy, kde som býval do desiatej večer, som zaradil nižšiu rýchlosť a rozhodol som sa pre školstvo. Snažím sa tráviť veľa času s mojimi dvoma malými synmi. A snažíme sa s manželkou nájsť si na seba večer čas. Aby sme sa navzájom nestratili. Keď dáme večer deti spať, spolu sa pomodlíme a poďakujeme, že sme všetci prežili ďalší deň.

Matúš Demko

Foto: archív Juraja Vojtáša