K VECI: Budúcnosť tomizmu

Viem si predstaviť niektoré reakcie na nadpis článku: „Aká budúcnosť?“ Veď v dielach sv. Tomáša Akvinského je veľa zastaralých prvkov.

Hlavným problémom je jeho závislosť od aristotelovskej vedy, ktorá predpokladá geocentrický svet zložený z „prvotnej matérie“, nie z atómov, večne vložený do koncentrických sfér hýbaných oddelenými substanciami (čo je filozofický ekvivalent anjelov), kde život vzniká samočinne.

Nie je tam žiadny pojem evolúcie či gravitácie. Ženy sú biologicky produktom narušených procesov počas tehotenstva a psychologicky majú nedostatočné rozumové schopnosti. Choroby spôsobuje nerovnováha medzi teplým, studeným, vlhkým a suchým. A tak ďalej.

Pokusy obhajovať takýto systém dnes vyznievajú ako „vlievanie nového vína do starých mechov“, aby som použil biblickú metaforu. Cirkev však podporuje tomizmus celkom vytrvalo.

Univerzity sa posunuli od tomizmu k moderným filozofickým prúdom

Keď som v 50-tych rokoch končil bakalárske štúdium filozofie na Loyola University v Los Angeles, v učive prevládal tomistický prístup – logika, kozmológia, metafyzika, epistemológia, všeobecná a špeciálna etika. V ponuke však boli aj kurzy o Kantovi, Hegelovi a iných moderných filozofoch.

Počas ďalšieho štúdia na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA) ma vedúci katedry varoval, že pre svoj tomistický základ budem mať ťažkosti. V druhom semestri som si zapísal kurz s ním a dostal som C. Zavolal si ma a povedal mi, že mi pravdepodobne budú musieť dať skúšobnú lehotu. Ja som však oponoval, že moja priemerná známka je oveľa lepšia než C. „Aha, takže len ja som taký bastard?“ reagoval. Zjavne predpokladal, bez toho, že by si to overil, že z iných kurzov budem mať podobné známky.

"Aj Ján Pavol II. oprel svoju teológiu o súčasnú fenomenológiu a personalizmus. Preto po stáročiach oficiálnej podpory tomizmu zo strany Cirkvi pred nami stojí otázka: čo je v tomizme živé a čo mŕtve?"

Zdieľať

Katedra filozofie na St. Louis University, kde som si robil magisterskú prácu, bola tiež citeľne tomistická a pôsobili tam uznávaní akademici ako Halloway, Burke a Collins. Prácu som robil o fascinujúcej metafyzike tomistickej angelológie a neskôr sa z nej stala kniha.

Doktorát som si robil na Duquesne, kde sa na rozdiel od väčšiny katolíckych univerzít sústredili na súčasnú fenomenológiu. No akoby na príkaz z výsosti sa v polovici 60-tych rokov na väčšine katolíckych vysokých škôl začalo meniť učivo.

Na Marquette University, kde som nakoniec zakotvil ako učiteľ, tomistické prvky v učive ustúpili pred novým druhom „tradície“, dejinami filozofie. Počas tridsiatich piatich rokov, ktoré som strávil na Marquette, z toho nejaký čas aj v komisiách prijímajúcich nových zamestnancov, sme hľadali kandidátov so solídnym základom z dejín filozofie.

Počas pohovorov sme však často zisťovali, že kandidát mal len malé či žiadne vedomosti o Aristotelovi alebo Kantovi a úplnú nevedomosť o stredovekej filozofii. Preto nasledovali zmeny v tom, čo bolo považované za dôležité pri hľadaní kádrov, pri učive a pri špecializáciách. Podobnými metamorfózami prešla aj väčšina ostatných katolíckych vysokých škôl a univerzít.

Aká je teda budúcnosť tomizmu?

V teológii sa vo všeobecnosti opakoval rovnaký proces. Kantovské epistemologické princípy sa pokúsili inkorporovať „transcendentálni tomisti“ ako Lonergan a periti na 2. vatikánskom koncile, napr. Karl Rahner. Pápež Ján Pavol II. oprel svoju teológiu o súčasnú fenomenológiu a personalizmus.

Preto po stáročiach oficiálnej podpory tomizmu zo strany Cirkvi, vrátane výslovných pápežských smerníc ohľadne tomistickej teológie, pred nami stojí zrejmá otázka: čo je v tomizme živé a čo mŕtve? Rozpory so súčasnou vedou, ktoré som spomínal vyššie, nie sú pre drvivú väčšinu Akvinského diela relevantné.

Osobne si myslím, že niektoré dôležité prvky v spisoch sv. Tomáša sú stále životne dôležité: jeho teória prirodzeného zákona, povaha viery, vzájomný vzťah viery a rozumu, dôkazy existencie Boha, vzťah medzi prirodzenosťou a milosťou, vnútorný proces obrátenia a vo filozofickej antropológii jeho analýza podstaty lásky, vzťah medzi dušou a telom, podstata racionality a rozdiel medzi ľuďmi a inými živočíchmi.

Aj jeho komentáre k Písmu a k Aristotelovým dielam sú vynikajúcimi exegetickými počinmi, ktoré sú pre akademikov užitočné ešte aj dnes.

Diskusie ako pokračovanie katolíckej tradície viery a rozumu

No jeden aspekt tomizmu – týkajúci sa metodológie – je podľa mňa krajne dôležitý a neprávom ignorovaný.

Akvinský žil v univerzitnom prostredí, kde hlavné vzrušenie vyvolávali intelektuálne zdroje – neustále scholastické dišputy o veľkom množstve filozofických a teologických otázok, napríklad či človek potrebuje milosť, aby sa pripravil na milosť; či môže vyznať hriechy písomne, nie ústne; či by ľudia mali uveriť v Krista, aj keby nevykonal viditeľné zázraky; či má predávajúci perspektívnemu zákazníkovi povedať o nedostatkoch tovaru, ktorý predáva, atď.

Na týchto dišputách sa zúčastňovali študenti a profesori, ktorí podobne ako súčasní akademici na športových podujatiach fandili jednej alebo druhej strane a sledovali argumenty svojich reprezentantov pri hľadaní pravdy.

"Výborným spôsobom, ako zachovať ducha tomizmu na katolíckych univerzitách, by bolo znovu zaviesť komplexné dišputy o súčasných kultúrnych, etických a politických záležitostiach."

Zdieľať

Tento akademický zvyk bol v duchu Aristotela, ktorý vo svojich Topikách navrhol dialektickú analýzu opačných názorov za účelom dosiahnutia pravdy a sám sa vo svojich hlavných dielach tejto metódy svedomito pridŕžal: vždy začal zhrnutím hlavných názorov a hľadal racionálne riešenia obsahujúce všetky silné tvrdenia oponentov.

Spomínam si na niekoľko diskusií tohto druhu počas svojich univerzitných skúseností: debatu o existencii Boha na Loyola University, ktorá pritiahla obecenstvo spomedzi študentov UCLA a odinakiaľ, takže v miestnosti sa dalo len stáť, ako aj na svoju vlastnú debatu o potratoch počas 80-tych rokov, pred obecenstvom zloženým zo študentov, po ktorej som neúspešne loboval, aby sa debaty stali pravidelnou súčasťou štúdia slobodných umení.

Akvinský systematizoval tento „dialektický“ prístup vo svojej Sume aj v iných dielach, pričom vždy začal zoznamom námietok proti téze, potom dal niekoľko odpovedí od autorít a nasledovalo jeho „Respondeo dicendum quod...“ – čiže jeho odpoveď a napokon odpovede na každú z konkrétnych námietok.

Výborným spôsobom, ako zachovať ducha tomizmu na katolíckych vysokých školách a univerzitách, by bolo zrušiť masívne investície do športu (ako je tomu v európskych inštitúciách pre vyššie vzdelávanie) a znovu zaviesť komplexné dišputy o súčasných kultúrnych, etických a politických záležitostiach ako niečo, „čo sa robí na univerzitách“.

Nepredpovedám budúcnosť, len hovorím, čo by bolo verným pokračovaním a znovuoživením bohatej katolíckej tradície viery a rozumu.

Howard Kainz
Autor je emeritný profesor filozofie na Marquette University. Medzi jeho ostatné publikácie patria Natural Law: an Introduction and Reexamination (Prirodzený zákon: úvod a nové preskúmanie, 2004), The Philosophy of Human Nature (Filozofia ľudskej prirodzenosti, 2008), a The Existence of God and the Faith-Instinct (Existencia Boha a inštinkt viery, 2010).

Pôvodný text: The Future of Thomism, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo