RECENZIA: Čo nám zostane po Róbertovi Bezákovi?

Jeden pohľad na jednu z viacerých kníh o ňom.

Prípad arcibiskupa Róberta Bezáka neutícha rovných 17 mesiacov. Dnes sa o ňom hovorí a vie viac ako za tri roky pôsobenia v Trnave, no je aj veľa nejasností, zmätku a najmä emócií. Do stavu, kedy aktivity na jeho podporu neutíchajú, pridá do napätej situácie svoju trošku nie jedna, ale hneď viacero kníh o Róbertovi Bezákovi – jednak rozhovory s dvanástimi osobnosťami v knihe Ľuba Bechného Kristovci, v knihe rozhovorov Štefana Hríba Medzi nebom a peklom, no svojou komplexnosťou môže asi najviac zaujať kniha novinárky Márie Vrabcovej Róbert Bezák: Vyznanie. Mária Vrabcová patrí medzi zdatných novinárov, skúsenosti s osobným rozhovorom prejavila napr. v knihe o Hedvige Malinovej.

Kniha má 252 strán a je rozhovorom medzi spomínanou novinárkou a arcibiskupom bez arcidiecézy. Skúsenosť s podobným typom knihy je v tomto prípade plusom. Mária Vrabcová sa v nej nenechala strhnúť bulvárnosťou témy odvolania, ani udalosťami okolo arcibiskupa samotného, práve naopak. Veľmi citlivo, komplexne, plasticky, a dá sa povedať, že aj férovo, podáva pohľad do najskrytejšieho vnútra Róberta Bezáka. Ten spôsobom jemu vlastným odpovedá na jej otázky – otvorene, jednoducho a prostoreko, niekedy dokonca až príliš úprimne ide s kožou na trh. Z otázok Marie Vrabcovej však možno cítiť, na koho „strane“ je, nedá sa úplne povedať, že je nezaujatá.

Róberta Bezáka máme v tejto knihe možnosť zažiť inak, hoci navždy to už bude „ten odvolaný arcibiskup“, čo sa dá vycítiť aj z jeho odpovedí. Pri retrospektíve do svojej minulosti už ani on sám nehľadí na udalosti pred tým, ako sa stal arcibiskupom, bez tejto skúsenosti. Akoby celý jeho život od narodenia po súčasnosť bol ňou poznačený. Kniha je rozdelená do troch častí – v prvej sa pozeráme na jeho život predtým, ako sa stal arcibiskupom, sledujeme zaujímavé myšlienkové línie budúceho arcibiskupa, ktorý si nemyslel, že sa ním aj naozaj stane. Jeho myšlienky dostatočne jasne objasňujú mnohé súčasné Bezákove rozhodnutia a postoje. Novinárka Mária Vrabcová však ide až na dno jeho duše. Takže najťažšou skúškou pre kňaza je samota? – pýta sa. „Vertikálne nikdy nemôžeme byť osamotení, lebo sme s Bohom, ale keďže žijeme na zemi, musíme si aj tu vytvoriť určité pravidlá, ako byť súčasťou spoločenstva, kde pracujeme, a predsa sa mu nepoddať. (...) Možno aj preto teraz cítim obrovskú ťažobu, lebo z môjho života sa toto stratilo. Zrazu som zostal len sám pred sebou, ponorený vo vlastných myšlienkach.“

Druhá časť knihy je venovaná odvolaniu a tomu, čo samotnému procesu odvolávania predchádzalo počas troch rokov vo funkcii. Je prevažne faktografická, arcibiskup Róbert Bezák v spomienkach prechádza svojím arcibiskupovaním a odvolaním. Fakty, toľkokrát prezentované na verejnosti, chronologicky usporiadané a osobne prerozprávané arcibiskupom nadobúdajú ešte silnejší výraz absurdnosti celej situácie, umocnenej tým, že sa udiala práve v prostredí Cirkvi. Autorka dobre kladenými otázkami vracia Bezáka do tých najkľúčovejších momentov: „Tam sa už ani chvíle nedali rozlišovať, všetko bola jedna nekončiaca sa veľká chvíľa. Mal som pocit, že som stratil telo a som jediná boľavá myšlienka.“ Autorka sa nesnaží podsúvať možné riešenia a vysvetlenia, skôr upriamuje pozornosť na jednotlivé fakty, ktoré sa udiali a cielenými otázkami sa snaží o ich interpretáciu zo strany arcibiskupa Bezáka.

"Je to kniha rozhovoru dvoch ľudí, z ktorých jeden sa pýta slušným spôsobom akoby za nás, čitateľov – a ten druhý odpovedá najlepšie, ako vie a objasňuje svoje postoje. Jeho kauza sa totiž netýka len jeho, je to problém celého cirkevného spoločenstva."

Zdieľať

Tretia časť je venovaná súčasnosti – Róbert Bezák v nej reflektuje nedávne udalosti v Cirkvi doma i vo svete a otvorene hovorí o veľkej bolesti, ktorú mu nútený odchod spôsobuje. Zaujímavo pôsobí pohľad do tejto bolesti – novinárka konfrontuje s Róbertom Bezákom vlastný názor, že v takejto situácii je a môže byť prirodzené, ak človek zapochybuje a napokon rezignuje. Róbert Bezák v odpovediach aj tu prekvapuje – priznáva sa k svojej bolesti, zároveň však popiera akýkoľvek hnev a rezignáciu – otvorene hovorí o súčasnom stave vzťahu s Bohom, o svojich povinnostiach nielen voči nemu i o nevyhnutnosti zmieriť sa s tým, že bude biskupom len vnútri srdca. „Nebude to aktívne biskupstvo všedných dní pre ľudí, ale niečo vnútorne vznešené a krásne len medzi mnou a Bohom“.

Róbert Bezák odchádza zo Slovenska. Nevieme, ani na ako dlho, či nastálo alebo zakotví na jednom mieste, alebo ho jeho predstavení budú posielať kade-tade po svete. Táto kniha je jeho posledným komplexným prehovorom v rodnej krajine pred nedobrovoľným odchodom. Kto chce celý jeho prípad pochopiť, minimálne z ľudskej stránky, tak ten nájde v tejto knihe odpovede na svoje otázky. Kto bude chcieť útočiť, určite nájde dostatok materiálu. Kniha totiž nie je pokusom o obhajobu arcibiskupa Róberta Bezáka, ani pokusom o vysvetlenie dôvodov jeho odvolania. Je to kniha rozhovoru dvoch ľudí, z ktorých jeden sa pýta slušným spôsobom akoby za nás, čitateľov – a ten druhý – odvolaný arcibiskup tesne pred núteným odchodom – odpovedá najlepšie, ako vie a objasňuje svoje najvnútornejšie postoje. Jeho kauza sa totiž netýka len jeho, je to problém celého cirkevného spoločenstva.

Veľkosť Róberta Bezáka a prínos celej knihy spočíva práve v zásadnom vyjadrení otvorenosti k ľuďom, ozajstnej nádeje a plnej dôvery voči Bohu. Hovoril o nich nielen počas „arcibiskupovania“, ale aj predtým. Nezmenšilo ich ani to, že bol postavený na okraj Cirkvi. A to sú vlastnosti, ktoré môžeme Bezákovi – v dobrom – závidieť. Pretože aj vo svojej ťažkej situácii zostáva slobodný a verný – sebe, svojmu svedomiu a najmä Bohu: „Cítim, že ma vedie „po svojich chodníčkoch“, preto som mu nič z toho bolestivého a smutného, čo som v týchto mesiacoch prežil, nevyčítal, nikdy som sa nepýtal, prečo práve ja. Ba skôr s chvejúcim sa srdcom sa pýtam: „Pane, aký máš so mnou zámer?“ Chcel by som sa, so všetkou pokorou, dôstojne pripraviť na pozvanie, ktorému nemusím v tejto chvíli rozumieť. Stačí, že Pánovi verím.“

Margita Vanovčanová
Autorka bola v rokoch 2010-2011 hovorkyňou arcibiskupa Róberta Bezáka.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo