NÁZOR: Alternatíva pre život

Pokiaľ sa zhodneme na tom, že potrat je zlo, treba urobiť všetko pre to, aby tohto zla bolo v našom slovenskom svete čo najmenej.

Nie je problém nájsť na internete kliniku, ktorá poskytuje interrupcie „bez zbytočných otázok“. Klientke sa zaručuje komfort, diskrétnosť a nikto sa jej nebude na nič nepríjemné pýtať. Plne uznávam, že vystrašená, možno už aj rozhodnutá žena nechce dostávať zložité otázky. Ale keď tu ide o život druhého človeka, jej „komfort“ by mal predsa len trochu ustúpiť a práve jej ako prvej by sa mali pýtať „nepríjemné“ otázky. Prečo sa tak rozhodla? Neexistuje iné riešenie? Nedá dieťa na adopciu? Nemôže so svojím rozhodnutím aspoň chvíľu počkať? Vie, čo ju čaká po potrate? Uvedomuje si všetky dôsledky?

Predstavme si situáciu, ktoré sa na Slovensku reálne dejú a nie sú výplodom mysle autora tohto textu. Žena príde do gynekologickej ambulancie a vyžiada si potrat. Lekár jej ho bez problémov, priam automaticky, „vypíše“. Ani na chvíľu sa nad tým nepozastaví. Nepotrebuje „mamička“ skôr poradiť, pomôcť, vypočuť? Neexistuje medzi zachovaním života a jeho potratením aj iná možnosť? Prečo jej lekár neponúkne inú alternatívu, zvlášť keď sa v dnešnej dobe zdôrazňujú alternatívne, kreatívne riešenia a win-win možnosti?

"Nachádzajme spôsoby, ako pomôcť nechceným deťom narodiť sa na tento svet. Pretože aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, vždy je tu niekto, kto ich chce a očakáva."

Zdieľať

Tu treba zdôrazniť ešte jeden veľmi podstatný aspekt. Kým pri počatí dieťaťa je okrem ženy potrebné zapojiť aj mužský faktor, žena sa pre potrat môže rozhodnúť bez akéhokoľvek vedomia muža – akoby neexistoval a nebol v tom úplne rovnako ako ona. Nielenže „otec“ nemôže vstúpiť do rozhodovania, ak ho o tom jeho partnerka neinformuje, ale prakticky nemôže zabrániť ani potratu, pokiaľ by on sám – ako rovnocenný a zdanlivo „rovnoprávny“ člen daného vzťahu – to aj chcel. Nie každý chlap pošle svoje dievča na potrat po tom, čo sa dozvie, že je tehotná. Je to holá skutočnosť: Ženy, ktoré idú na potrat bez toho, aby o tom čo i len slovkom povedali mužovi, s ktorým vliezli do postele. Obávam sa, že tým zničia dva životy naraz. S pokojom Angličana.

Napokon tu existuje ešte iný problém. Pracoviská, ktoré odmietajú vykonávať potraty. Znie to síce veľmi šľachetne – a pánbohzaplať, že sa nájdu lekári a sestričky, ktorí s potratmi rázne nesúhlasia. Logika veci však hovorí, že ak sú tu nemocnice, ktoré si nechcú špiniť ruky, nutne tu musia existovať nemocnice, ktoré si musia ruky zašpiniť – lebo všetci ostatní to odmietli. Je to predsa len nespravodlivé. Samozrejme, prvá nespravodlivosť je potrat ako taký, ktorý ukončuje život nevinnej ľudskej bytosti, ktorá ani len hypoteticky nedostala právo žiť. Ale ďalšia nespravodlivosť sa deje voči lekárom a zdravotným sestrám, ktorí musia vykonávať potraty, hoci nikto nevie, či to robia dobrovoľne a radi. Kto im pomôže? Kto im podá ruku? Kto ich vyslobodí zo zamestnaneckých pomerov, keď musia vyškrabávať detský život z materského lona?

Hľadajme lepšie riešenia.

Hľadajme alternatívy. Potrat je zlo. Nachádzajme spôsoby, ako pomôcť nechceným deťom narodiť sa na tento svet. Pretože aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, vždy je tu niekto, kto ich chce a očakáva.

Jakub Sopko
Autor je spolupracovník Postoy.sk.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo