Politika 19. jún 2018

Kresťanstvo patrí k Slovensku ako kostol ku každej dedine

Lukáš Krivošík
Lukáš Krivošík
Hovorí v rozhovore vedec, podnikateľ a prezidentský kandidát Robert Mistrík.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Krivošík

Kresťanstvo patrí k Slovensku ako kostol ku každej dedine
Hovorí v rozhovore vedec, podnikateľ a prezidentský kandidát Robert Mistrík.

Robert Mistrík (51) je slovenský chemik, zakladateľ technologickej firmy HighChem a kandidát na prezidenta SR. Narodil sa v Banskej Bystrici a vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, odbor analytická chémia.

Jeho firma HighChem, ktorú založil v roku 1998, pôsobí v oblasti hmotnostnej spektrometrie. Ako vedec publikoval spoluautorsky v prestížnom časopise Nature Biotechnology. V roku 2009 patril k zakladateľom strany Sloboda a solidarita. Z politiky sa stiahol v roku 2012.

V roku 2017 vystúpil kriticky proti praktikám pri prideľovaní eurofondov na vedu. Bol tiež členom tímu, ktorý vyvrátil podozrenia z dopingu olympionika Mateja Tótha.

V januári 2018 mu prezident SR udelil Pribinov kríž I. triedy za zásluhy o rozvoj slovenskej vedy.

Boli ste členom alebo ste sa usilovali vstúpiť do komunistickej strany?

Nie, nebol som členom komunistickej strany. Ani by som ním nemohol byť. Môj otec bol veľmi postihnutý komunistickým režimom, lebo odmietol vyjadriť súhlas s „bratskou pomocou“ armád Varšavskej zmluvy v roku 1968. Na previerkových komisiách povedal jasne, že s okupáciou nesúhlasí, čo z neho urobilo nepriateľa štátu. Moja mama na previerkach nedopadla o nič lepšie. So mnou a s mojou sestrou sa to potom viezlo.

Viedli vás rodičia k vede?

Nie, vôbec. Moja mama sa niekedy s úsmevom pýta, kde sa tá veda vo mne vzala, keď nikto v našej rodine vedec nebol. Ja som sa už od raného detstva zaujímal o prírodné vedy. Od začiatku ma veľmi bavili, no môj záujem ešte zosilnel, keď som sa dostal do kontaktu s chémiou. Tá ma chytila už na základnej škole. Zúčastňoval som sa na chemických olympiádach, zháňal som si všelijaké knihy, rád som chodil do laboratória a robil som chemické pokusy.

Zastavme sa na chvíľu pri vašom výskume. Kde sa s jeho výsledkami môže stretnúť človek vo svojom každodennom živote?

Naše systémy sme dodali do viac ako 2-tisíc laboratórií po celom svete. Využívajú sa napríklad pri vývoji nových liekov a tiež pri vývoji nových liečebných a diagnostických postupov. Naše systémy sa tiež využívajú pri kontrole potravín, či sa v nich nenachádzajú toxické látky. A využívajú ich aj štátne inštitúcie, ktoré monitorujú kontamináciu vôd.

Podnikáte v medzinárodnom konkurenčnom prostredí, v odvetví, ktoré je náročné na technológie a znalosti. Na druhej strane, práve v nových poznatkoch a ich komerčnom využití je najväčší ziskový potenciál. Čo by sa na Slovensku malo spraviť, aby takých firiem ako vaša bolo viac?

Z tohto chcem spraviť jeden z pilierov môjho programu do prezidentských volieb. Potenciál Slovenska sú vzdelaní a šikovní ľudia. Tento potenciál je nutné sústavne rozvíjať. A to by malo vyústiť do vyššej životnej úrovne Slovákov a v konečnom dôsledku tiež do vyšších platov.

Čo môže pre to urobiť prezident, ktorého úloha je hlavne reprezentatívna?

Prezident to môže sám zosobňovať a tým byť inšpiráciou. Môže tiež hovoriť o tom, aby sa Slováci nebáli byť na špici sveta. Aby sa nebáli ísť so svojimi výrobkami na medzinárodné trhy. Aby sa nebáli zakladať malé technologické, ale aj netechnologické firmy. V zahraničí počúvam otázky od potenciálnych investorov, ktorí sa ma pýtajú, ako to na Slovensku chodí. Záujem o našu krajinu je a my by sme tomuto záujmu mali vyjsť v ústrety. Prezident môže zástupcov našich firiem zobrať do zahraničia a poslúžiť im ako otvárač dverí. Toto robil dobre aj Andrej Kiska.

O dôvodoch kandidatúry

Mnohí vám teraz pripomínajú rozhovor z roku 2016, kde ste svoj odchod z politiky odôvodňovali poznaním, že na ňu nemáte talent. Chceli ste si plniť vedecké sny, čo sa vám aj podarilo. Prečo sa teraz do verejného života vraciate uchádzaním sa o najvyššiu ústavnú funkciu?

Potom ako sa Andrej Kiska rozhodol neuchádzať sa o znovuzvolenie, som pochopil, že nechcem, aby sme našu krajinu prenechali nesprávnym ľuďom. A že by som ju chcel reprezentovať i pomôcť jej obyvateľom. Rozhodol som sa ísť do toho dobrovoľne, bez toho, aby ma niekto prehováral. Myslím si, že by ma táto práca napĺňala, vedel by som funkciu prezidenta vykonávať dobre a bol by som takto užitočnejší aj našej krajine.

Robili ste si už nejaké prieskumy, ktoré by odhadli vaše šance?

Prieskumy v tejto fáze pre mňa nemajú zmysel. Nie som zatiaľ až taký známy kandidát a kampaň sa len začína.

Andrej Kiska tiež začínal s pomerne nízkou známosťou vo verejnosti, no v tomto čase pred poslednými prezidentskými voľbami už asi rok verejne vystupoval.

Moja pozícia je iná. Objavilo sa aj viac kandidátov. Svojim šanciam verím, idem do toho s nasadením a budem sa usilovať aj o podporu prinajmenšom niekoľkých politických strán pravicovo-demokratického spektra, čo môže tiež pomôcť.

Kandidát na úrad hlavy štátu môže v týchto voľbách u časti občanov ťažiť tým, že sa prihlási k spôsobu výkonu prezidentskej funkcie Andreja Kisku. No kandidát tiež musí zdôrazniť svoju osobitosť. Čo je tá vaša?

Na svete neexistujú dvaja rovnakí ľudia. V kampani chcem artikulovať svoje témy. V tomto zmysle pôjde o inú kampaň, než mal Andrej Kiska.

Zatiaľ máte na bilbordoch napísané „Slušne, poctivo, s rozumom“. To sú trochu všeobecné slová.

Na bilbord sa toho veľa nezmestí. Tie slová sú výťažok hodnôt, s ktorými chcem osloviť voličov. Prezidentský kandidát vždy prichádza s dvomi prvkami: s vlastným životným príbehom a potom s programom, s ktorým chce osloviť voliča. Rovnako sa voličom chcem postupne predstaviť ja.

Ako by ste v skratke opísali svoj príbeh?

Som slovenský vedec, ktorého práca dosiahla určité uznanie aj v zahraničí. A náš výskum nepriamo pomáha miliónom ľudí po celom svete. Založil som a vediem úspešnú technologickú firmu. Svoju občiansku angažovanosť som preukázal, keď som vystúpil proti praktikám v prideľovaní eurofondov. A keď ma oslovil známy športovec, pomohol som mu očistiť jeho meno.

V českých voľbách vedec, mimochodom tiež chemik, Jiří Drahoš prehral v súboji s Milošom Zemanom. Vyčítali mu, že je ako kandidát nemastný-neslaný. Nebojíte sa, že skončíte ako „slovenský Drahoš“?

Aj keď Drahoš nevyhral, podarilo sa mu získať veľké množstvo hlasov. V tomto zmysle nehodnotím jeho kampaň ako zlyhanie. Miloš Zeman je sám osebe ostrieľaný a skúsený politik. Bol to veľmi silný súper. Tým viac, že kandidoval na svoje druhé obdobie z pozície úradujúcej hlavy štátu. Ktovie, ako by dopadol súboj vyrovnanejších kandidátov.

Hovoríte, že jeho kampaň nebola zlyhaním, ale na Hradčanoch naďalej úraduje Miloš Zeman, nie Jiří Drahoš.

Ja v tom možno vidím aj určité pozitívum. Ako Slováci a Česi sme dva blízke národy, no je medzi nami aj istá rivalita. V tomto zmysle sa možno slovenskí voliči ukážu v pozitívnom zmysle ako iní tým, že práve oni si vedca za svojho prezidenta zvolia.

Máte už premyslenú formu kampane? Budete sa sústreďovať na sociálne siete alebo stavíte na stretnutia s občanmi v uliciach?

Pôjde o štandardné formy kampane. K tým patria aj stretnutia s občanmi. V lete sa rozbehnem po Slovensku. Kontaktnej kampani sa nevyhýbam, naopak, teším sa na ňu. Beriem to aj ako príležitosť načúvať občanom. Prirodzene, časť kampane bude prebiehať aj na internete.

Ako bude vyzerať financovanie vašej kampane?

Chcem použiť na kampaň 450-tisíc eur svojich súkromných, riadne zdanených peňazí. Podotýkam, že pôjde o moje vlastné peniaze, ktoré vynaložím ako fyzická osoba. Nič, čo by sa týkalo mojej firmy. Z tej nepôjde na kampaň ani cent. Okrem tejto sumy mi prispel sumou 50-tisíc eur Richard Marko z ESET-u.

Kampaň si vyžaduje štáb ľudí. Už viete, kto vám ju bude riadiť?

Hlási sa nám veľa aktivistov, ktorí nám s kampaňou pomôžu. Štáb sa postupne tvorí a šéfovať mu bude Fedor Blaščák.

Veda a viera sa nevylučujú

Keď sa Andreja Kisku počas volebnej kampane pýtali na jeho svetonázor, zvykol na podčiarknutie svojej kresťanskej identity dodať, že jeho dcéru čaká prvé sväté prijímanie. Vy ste v niektorých rozhovoroch prezradili, že ste o niečo konzervatívnejší ako váš niekdajší stranícky kolega Richard Sulík. Ako by ste sa teda sám charakterizovali?

Svojím založením sa považujem za konzervatívnejšieho človeka. Vediem riadne manželstvo. Sme zosobášení 23 rokov s mojou prvou a jedinou manželkou, o ktorej som presvedčený, že je ženou môjho života. Máme spolu dvoch synov, šestnásťročné dvojičky.

Z akej rodiny pochádzate?

Pochádzam z katolíckej rodiny. Hoci som rodený Banskobystričan, časť detstva som strávil na Donovaloch, vďaka čomu mám blízko k prírode. Z rodinných koreňov vychádza aj moje kresťanské presvedčenie. Kresťanstvo patrí k Slovensku tak ako patrí kostol ku každej slovenskej dedine. V tomto turbulentnom, chaotickom a agresívnom období pokladám kresťanstvo za kotvu slušnosti a porozumenia.

Nebije sa vo vašom vnútri veriaci s vedcom?

Vôbec nie. Človek je veľmi limitovaný v chápaní nášho sveta. Nerozumieme mnohým skutočnostiam, ktoré nás obklopujú, a dokonca si myslím, že človek nemá na to, aby sme všetko pochopili. Aj vedecky sú niektoré fakty známe, no my im predsa len nerozumieme. Rád používam príklad, že vesmír je konečný, ale zároveň nemá hranice. To si človek vie len ťažko predstaviť. Veda nemá odpovede na všetky otázky. Verím, že tu je nejaká vyššia sila.

Znamená to teda, že práca vedca si vyžaduje aj určitú pokoru, keďže naša schopnosť poznávať a chápať je obmedzená?

Presne tak. Preto sa vedec vo mne nebije s veriacim.

Na druhej strane, ťažké svetonázorové otázky rozdeľujú v politike asi najviac. Nedávno sa u nás diskutovalo o protipotratovom návrhu kotlebovcov. Aký je váš názor na otázku interrupcií?

Nebránim sa vyjadrovaniu k tejto citlivej téme, hoci u nás sa často používa aj na zakrytie iných problémov. Pokiaľ spoločnosť nenájde konsenzus, mali by sme akceptovať status quo. No nemyslím si, že by to takto malo zostať donekonečna. Skúsme nájsť spoločenskú zhodu na tejto téme, aby nás neradikalizovala a nestavala medzi nás bariéry.

Vedeli by ste si predstaviť aj reštriktívnejšie nastavenie potratov, keby sa napríklad vytvorili lepšie riešenia pre ženy, ktorých tehotenstvo je neželané?

Skúsme o tom ako celá spoločnosť debatovať. Je to natoľko citlivá téma, že sa nedá odbiť jedinou otázkou. Nechcem sa tejto téme vyhýbať, ale som vedec a aj keď to ľudia niekedy neradi počúvajú, na zložité otázky neexistujú jednoduché odpovede. Poďme ako spoločnosť diskutovať o všetkých humánnych, etických, kultúrnych, zdravotných, sociálnych či právnych aspektoch tohto problému.

Kedy podľa vás začína ľudský život?

Ľudský život sa začína spojením mužskej a ženskej pohlavnej bunky.

Nemal by teda ľudský život byť chránený už od tohto momentu?

Diskutujme o tom, ako túto zložitú vec vyriešiť.

Ďalšou veľkou kultúrno-etickou témou je definícia manželstva. Je manželstvo zväzkom jedného muža a jednej ženy alebo tú definíciu treba zmeniť?

Myslím, že naša doba sa už niekam posunula a párom rovnakého pohlavia by sme mali priznať väčšie práva ako dnes. Zacitujem pápeža Františka, ktorý k tejto téme povedal, že kto som ja, aby som súdil. On tiež povedal, že inštitút manželstva je vyhradený pre zväzok muža a ženy. No to nevylučuje, aby sme párom rovnakého pohlavia priznali isté práva. Za toto by som sa aj ja prihováral.

Čo hovoríte na protiargument salámovej metódy aktivistov? Teda že všade tam, kde sa pre páry rovnakého pohlavia vytvoril inštitút registrovaného partnerstva, súdnou a inou cestou časom dosiahli, aby sa na nich vzťahovalo aj manželstvo.

Tento argument nemôžem akceptovať, lebo logika salámovej metódy by sa dala použiť na akúkoľvek ľudskú činnosť. Potom by sme mohli zastaviť akýkoľvek legislatívny proces, či už na národnej, alebo európskej úrovni. Na každú zmenu v spoločnosti by sa dalo povedať, že ide o salámovú metódu. Pritom mnohé veci sa v istom bode na niečom zastavia.

Mali by sa kultúrno-etické otázky riešiť u nás doma alebo na európskej úrovni?

Je to jedna z vecí, ktorá patrí do kompetencií národných štátov. Mala by sa jednoznačne riešiť na slovenskej úrovni.

Kultivovanie historickej pamäti

K úradu prezidenta patrí aj povestné „kladenie vencov“. Inak povedané, hlava štátu by mala mať určitý zmysel pre historickú pamäť, čo zahŕňa aj pripomínanie veľkých osobností či slávnych udalostí národných dejín. Je nejaká historická postava, ktorá vás inšpiruje?

Mojím vzorom je Milan Rastislav Štefánik. Má to viacero dôvodov. Jednak išlo o mimoriadne schopného, talentovaného a inteligentného človeka, ktorý sa zasadil o náš národ. Ďalej, bol to vedec. Ukázal, že medzi vedou a politikou nemusí byť barikáda. Aj on sa v istej chvíli rozhodoval, či zostane pôsobiť na vedeckom poli alebo vstúpi do politického zápasu. Veľmi ma týmto inšpiruje. Navyše, zomrel ako 38-ročný. V pomerne mladom veku teda dosiahol mimoriadne veľa. Pre mňa ide o najvýznamnejšiu osobnosť našich dejín.

Pre Štefánika bolo typické, že si vedel nakloniť ľudí a sebavedomo sa pohyboval vo vysokých salónoch. Pritom vedcom sa skôr pripisuje istá introvertnosť. Vy ste skôr introvert alebo extrovert?

Považujem sa za extrovertného človeka. Nebojím sa chodiť do spoločnosti. Pôsobil som v politickej strane. Vediem firmu. Prednášam po celom svete a stýkam sa s mnohými ľuďmi. Už len z povahy svojej práce som extrovert.

Chceli by ste ako hlava štátu aj nejako kultivovať historické povedomie verejnosti? Čo sú pre vás najväčšie slovenské historické míľniky 20. storočia, ktoré by ste pripomínali aj ako prezident?

História je pre mňa hobby. Mám ju rád a vo svojich voľných chvíľach sa ňou zaoberám. Mám rád predovšetkým obdobie od roku 1918 až po súčasnosť. Pokiaľ ide o historické míľniky, spomenul by som štyri.

Ktoré sú to?

Po prvé, vznik Československa. Bez neho nevieme, ako by dopadol osud Slovákov. Pritom ku koncu prvej svetovej vojny bolo veľmi turbulentné obdobie, keď veľa záviselo od toho, kto ako presvedčí veľmoci o povojnovom usporiadaní strednej Európy.

Čo druhý míľnik?

Tým je pre mňa Slovenské národné povstanie. Zúčastnil sa na ňom aj môj starý otec. Pochádzal z Donovál, kde zažil množstvo kritických situácií. Nosil jedlo povstalcom a takmer na to doplatil. SNP vnímam ako jeden z vrcholov našich dejín. Slováci totiž ukázali, že sa vedia postaviť bezpráviu a presile.

Tretí míľnik?

November 1989 a pád komunizmu.

A štvrtý?

Prirodzene, vznik Slovenskej republiky.

Zahraničná politika

Nedávno bol zverejnený prieskum GLOBSEC, z ktorého vyšlo, že najväčšia časť slovenskej verejnosti sa geopoliticky vidí niekde medzi Západom a Východom. Kde vidíte geopoliticky Slovensko vy?

V prvom rade, zásadné zaradenie Slovenska je, že sme členským štátom Európskej únie. Alternatívu k nášmu členstvu v EÚ nevidím. Sme tiež členmi Severoatlantickej aliancie, čo taktiež považujem za dôležité. Na tomto by som staval.

Aký by mal byť náš postoj voči Rusku?

S Ruskom je potrebné komunikovať. No náš postoj voči tejto krajine by sa mal odvíjať od faktu, že sme členmi EÚ a NATO. Určite nie je dobré, aby sme rozbíjali jednotu Európskej únie. Tá bude silná len vtedy, keď prehovorí jedným hlasom.

Čo však, keď túto jednotu podkopávajú samotné západoeurópske štáty? Ak chce napríklad Nemecko realizovať Nord Stream, máme byť pápežskejší ako pápež?

Nord Stream nie je v záujme Slovenska. Mali by sme to aj hovoriť nahlas, čo sa podľa mňa deje. Európska únia nie je statický celok. Vždy pôjde o to, aby sme vyjednávali o presadení našich záujmov, k čomu si musíme hľadať v rámci EÚ spojencov.

Veľkou témou súčasnosti je migrácia. Aký by mal byť podľa vás slovenský postoj k nej?

Neexistuje jednoduché riešenie. V prvom rade je nutné, aby Európska únia zabránila nekontrolovateľnému prísunu ilegálnych migrantov. Z tohto dôvodu je nutné posilniť vonkajšiu ochranu hraníc. Viac tiež musíme urobiť pre zvládnutie situácie v nárazníkových štátoch. Napokon by sme mali analyzovať príčiny, ktoré vedú k migračným krízam. Nedávno som v rozhlase počul príbeh matky zo Senegalu, ktorá prišla o syna, keď sa snažil dostať do Európy. Aby iné matky nemuseli prežívať ten žiaľ čo ona, rozhodla sa pomáhať domácej komunite vo svojej krajine. Jej cieľom bolo, aby sa doma zlepšila sociálna situácia a mladí ľudia neboli nútení odchádzať do Európy.

Podporili by ste kvóty, ktorými by sa po európskych krajinách prerozdeľovali imigranti?

Určite nie. Myslím, že toto má patriť do národných kompetencií a takto to dnes už chápe aj Európska komisia.

V rozhovoroch hovoríte, že ste euro-optimista. Čo tým myslíte?

Som proeurópsky orientovaný človek. Povedal by som dokonca, že som euro-optimista. No nemyslím si, že všetko, čo sa deje v Európskej únii, je správne. EÚ potrebuje určite reformu. Aby som nehovoril všeobecne, napríklad eurofondy sa na Slovensku totálne vymkli spod kontroly. A Európska komisia zasiahla, až keď pretiekol pohár.

Čo je z vášho pohľadu želateľný konečný stav európskej integrácie? Federálny štát alebo Európa, v ktorej hrajú naďalej prím národné štáty?

Európska únia má problém so zvládnutím oveľa menších výziev, ako je federalizácia. EÚ bola a zostane založená na princípe národných štátov. O tom, do akej miery sa majú delegovať kompetencie na európsku úroveň alebo vracať naspäť národným štátom, možno diskutovať. No nemyslím si, že Únia je teraz pripravená na radikálne zmeny, pokiaľ si nevyrieši problémy, ktoré so sebou ťahá. Bude to veľmi pomalý a evolučný proces.

Ako hlava štátu budete v prípade svojho zvolenia aj vrchným veliteľom ozbrojených síl. Slovenská armáda bola dlhodobo zanedbávaná. Súčasná vláda na to reaguje veľkým nákupom zbraní, ktorý sprevádzajú kontroverzie. Čo by ste ako prezident urobili pre posilnenie obranyschopnosti Slovenska?

Ak by sa naša krajina dostala do vojenského konfliktu, mala by zrejme problém ubrániť sa sama. Z tohto dôvodu sme členmi Severoatlantickej aliancie. Len v tomto väčšom celku sme silní, a preto si každý musí plniť svoje povinnosti vrátane nás. Je mojím prianím, aby si Ozbrojené sily SR plnili svoje záväzky a aby boli modernou akcieschopnou armádou.

Domáca politika

Ako hodnotíte zvládnutie politickej krízy po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zo strany prezidenta Andreja Kisku? Spravili by ste niečo inak?

Myslím, že tú krízu zvládol dobre. No možno by som si ponechal viac času na rozmýšľanie o zložení vlády a dlhšie by som diskutoval s premiérom o vhodných kandidátoch na ministrov.

Minulý rok boli veľkou témou takzvané Mečiarove amnestie. Ako by ste s inštitútom milosti, respektíve amnestie nakladali v prípade svojho zvolenia?

Nakladal by som s ním veľmi citlivo. Prezidentská milosť slúži na zmiernenie tvrdosti trestu. Ak by bola situácia, keď by som trest a okolnosti, súvisiace s jeho výkonom považoval za veľmi tvrdé, zvážil by som použitie tohto inštitútu. No využíval by som ho skôr zriedkavo.

Andrej Kiska využíva možnosť odvolávať sudcov, ktorí dovŕšili vek 65 rokov, a tým prispieva k personálnej obmene justície. Budete v tejto praxi pokračovať?

Postupoval by som rovnako.   

Budete v prezidentskom paláci prijímať zástupcov ĽS-NS?

Nevidím dôvod, aby som ich prijímal.

Je vaša manželka uzrozumená s vašou kandidatúrou?

Áno, podporuje ju a je odhodlaná ísť do toho so mnou. Zapojí sa aj do kampane.    

Bude po vašom boku vystupovať v prípade zvolenia aj pri oficiálnych príležitostiach či zahraničných návštevách?

Moja žena je veľmi spoločenská bytosť. Často ma ťahá do spoločnosti, na koncerty, do divadla a záleží jej, aby sme sa stretávali s ľuďmi. Rada tiež cestuje. Venovala sa v minulosti aj charitatívnym aktivitám. Pomáhala pritiahnuť do nemocnice umelcov, aby hospitalizovaným deťom spríjemnili chvíle. Ona aj umelci to robili bez nároku na odmenu. Pozíciu prvej dámy by zastávala dôstojne a s radosťou.

Odstúpite v prospech silnejšieho kandidáta, ak sa vaše preferencie budú vyvíjať neuspokojivo?

Do súboja o prezidentský úrad idem, aby som uspel. Nejdem doň, aby som ťahal nejakú stranu alebo si zvyšoval svoju značku. Na druhej strane, každý z demokratických kandidátov by mal byť natoľko zodpovedný, aby pochopil, že keď je situácia zložitá, mal by sa rozhodnúť pomôcť silnejšiemu kandidátovi.

Foto: Pavol Rábara
 

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0