Za čo sme farmárom z východu vďační

Za čo sme farmárom z východu vďační

Štart protestu farmárov v Michalovciach. Foto: TASR/Roman Hanc

Kľúčovou otázkou je, akú bude mať ich vzopätie politickú koncovku.

Poľnohospodári z východu Slovenska dnes vyrazili na traktoroch na protestnú jazdu do Bratislavy. Cestou sa k nim postupne pridávali aj farmári z ďalších regiónov.

Chcú upriamiť pozornosť na to, že problémy, o ktorých sa začalo nahlas hovoriť po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, štát stále ignoruje. „Od začiatku našich farmárskych protestov uplynulo zhruba sto dní a nič podstatné sa nezmenilo. Z Košickej výzvy, v ktorej sme zosumarizovali naše najdôležitejšie požiadavky a odovzdali ich ministerke pôdohospodárstva a ostatným kompetentným, sa reálne nezačalo plniť nič,“ tvrdí Iniciatíva poľnohospodárov, ktorá zastrešuje malých a stredných poľnohospodárov z celého Slovenska.

V spomínanej Košickej výzve farmári požadovali napríklad vytvorenie „Poľnohospodárskej kobry“, v ktorej kompetencii by bolo odhaľovanie subvenčných podvodov, nezákonného obhospodarovania pôdy či násilností páchaných na poľnohospodároch. Ďalej žiadali začatie procesu sceľovania pôdy, vytvorenie verejného centrálneho registra nájomných zmlúv, prijatie novej pôdnej legislatívy a reformu fungovania Poľnohospodárskej platobnej agentúry.

Napriek tomu, že tieto požiadavky ostávajú stále nesplnené, jeden úspech sa už farmárom predsa len podarilo dosiahnuť. Poľnohospodárstvo bolo roky na okraji verejného záujmu. Ak sa o ňom aj v médiách písalo, opakovali sa témy ako úroda, škody spôsobené počasím či vzdychanie nad tým, o koľko menej eurodotácií berú naši farmári v porovnaní s tými na Západe. Hlbší, investigatívny pohľad za oponu do vnútra systému chýbal.

To sa zmenilo. Po Kuciakovej vražde sme sa začali dozvedať o tom, ako systém agrodotácií u nás priťahuje zahraničné, talianske a albánske mafie, vďaka článkom reportéra Andreja Bána verejnosť v celej krajine zistila, s akou drzosťou sa v poľnohospodárstve hýbu aj rôzne domáce regionálne záujmové skupiny s politickým krytím.

Vďaka protestom roľníkov z východu Slovenska vieme, že slovenským vidiekom už dlhší čas lomcuje hnev malých farmárov, ktorí majú pocit, že inštitúcie tohto štátu hrajú často proti nim a na strane tých, ktorí sa ich snažia z podnikania na pôde vytlačiť. Zdieľať

Vďaka protestom roľníkov z východu Slovenska vieme, že slovenským vidiekom už dlhší čas lomcuje hnev malých farmárov, ktorí majú pocit, že inštitúcie tohto štátu hrajú často proti nim a na strane tých, ktorí sa ich snažia z podnikania na pôde vytlačiť.

Oveľa viac ľudí ako pred rokom už dnes vie, že veľká časť agrobiznisu je u nás v rukách najmä silných hráčov, ktorí však dosahujú skoro najnižšie hektárové výnosy v EÚ a zamestnávajú čoraz menej ľudí. Aj preto, lebo na čoraz väčšej rozlohe pestujú najmä repku a na ľudskú prácu náročnejšiemu ovocinárstvu a zeleninárstvu sa vyhýbajú. Výsledkom je stav, keď dotácií do agrosektoru prúdi síce stále viac, ale na krajine a zamestnanosti to príliš nevidno.

Rovnako sme sa dozvedeli, že o problémoch súvisiacich s rozdrobenosťou pozemkov, ktorá má korene ešte v uhorskom práve, sa tu síce roky vie, ale nikto v tom nič zásadné nepodnikol. Nielen preto, že tieto témy boli roky na okraji záujmu, ale aj kvôli tomu, že veľká väčšina ministrov pôdohospodárstva (Koncoš, Baco, Maxon, Becík) pochádzala z radov družstevníckej šľachty, ktorej systém vyhovoval a rýchlo sa v ňom naučila chodiť.

Farmári z východu Slovenska v ostatných mesiacoch upozornili na dôležitý problém tejto krajiny. Či ich vzopätie povedie aj k reálnej zmene k lepšiemu, bude závisieť najmä od toho, aká bude jeho politická koncovka. Keďže od ministerky Matečnej a SNS sa toho už veľa čakať nedá, tak najmä od toho, či sa v budúcnosti nájde politická sila, ktorá nimi pomenované problémy dokáže politicky uchopiť a presadzovať ich riešenia. Nie populisticky (takých snáh bude hojne), ale technokraticky, so záujmom o vec.

Že očakávať niečo také je nereálne a naivné? Možno. Ako však naznačuje prebiehajúca verejná diskusia o prístupe k lesom, problémy nášho vzťahu ku krajine môžu byť už v blízkej budúcnosti silnými politickými témami. Istá šanca teda predsa len existuje.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo