Otec (Karol Pém)

Otec (Karol Pém)

Foto Flickr/Ryan Lea

Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.

Karol Pém
Otec 

Odkedy naposledy vstal
od stola,
o jeden úsmev
je menej.
Akoby boli stále
stiahnuté rolety.
„Tak ja už idem,“
povedal
a po raňajkách
šiel sa prejsť.
„Hneď sa vrátim,“
dodal a prešiel
do spomienky.
Nemohol odísť
iba tak.
Odkedy naposledy vstal
od stola,
o jeden úsmev
je menej.
Zvon na Urbanovej veži
odbil pol.
Rozdelíme si
túto hodinu,
otec.
Bim-bam,

zvoní mi
do kroku.

 

 

V roku 1986 v10. čísle Slovenských pohľadov som uverejnil Karolovi Pémovi (1942 – 1993) šesť básní, medzi nimi aj báseň Otec. Prišiel do Bratislavy z Košíc, bol opravárom písacích strojov, neskôr aj nočným vrátnikom, sanitárom v nemocnici, vodičom električky, literárne prostredie ho poznalo, bol jednoducho jeho súčasťou. Bol usmievavý, priateľský, úslužný, milý, veľa rozprával, bol dobrosrdečný a mal rád deti. Myslím, že ho mal každý rád. A nielen preto, že opravoval písacie stroje.

Okrem básničiek písal aj rozprávky, v ktorých sa uplatnila jeho fantázia naplno. (Malá víla, 1991, Rozprávky pre dobré deti, 1997)

Na Deň otcov si spomínam na Karola Péma jeho básňou Otec, ktorá je aj v jeho posmrtne vydanej zbierke Lístok na státie (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1994).

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo