Ako zachrániť tento život

Ako zachrániť tento život

12-týždňový plod. Zdroj: Profimedia

Zabudnime na Mariana Kotlebu a jeho pascu. Konzervatívci dnes majú na to, aby zmiernili potratové zlo.

Polemika okolo Kotlebovho protipotratového zákona, ktorý od začiatku nemal žiadnu šancu na úspech, no na niekoľko týždňov rozčesol celé pro life hnutie, sa viedla trochu nešťastne na oboch stranách tohto hnutia.

V tábore tých proliferov, pre ktorých malo dobro zákona väčšiu váhu než osoba predkladateľov, zaznieval aj argument, že Kotleba je predsa všetko možné, len nie fašista (akoby to nebolo minulý rok, čo ĽSNS postihnutým deťom opakovane rozdávala šeky so sumou 1488 eur) – tento argument bol len vodou na mlyn zástancom legalizovaných potratov, aby účelovo spájali konzervatívcov s fašistami.

V druhej, menšej skupine proliferov, ktorí odmietli zákon s poukázaním na osobu predkladateľa, zaznieval aj argument, že o zákaze potratov by nemali hovoriť zase len tí muži a že verejnosť v tomto čase boja proti korupcii a Ficovi netreba obťažovať takýmito zákonmi – ak by tieto argumenty medzi konzervatívcami prevážili, staré pro life hnutie by zaniklo a do čela nového by sa postavil Marian Kotleba.

Po tom, čo 76 poslancov minulý týždeň zmietlo zákon ĽSNS procedurálnym trikom zo stola, treba túto polemiku ukončiť a pozrieť sa do budúcnosti.

Kliatba roku 1986

Na Slovensku stále platí extrémne benevolentný interrupčný zákon, ktorý v roku 1986 jednohlasne schválili komunistickí poslanci. Logiku tohto zákona zhrnula vtedajšia ministerka zdravotníctva Eva Tökölyová takto: „V socialistickej spoločnosti sa plánované rodičovstvo považuje za celospoločenskú záležitosť. Chceme, aby splodenie potomstva nebolo náhodnou a dokonca neželateľnou udalosťou.“

„Zákon o umelom prerušení tehotenstva“, takto nezmyselne ho kedysi nazvali komunisti, tu platil už od roku 1957, keď sa u nás ešte dlhé roky až desaťročia pred západnými krajinami legalizovali potraty. Od roku 1986 však mohla žena požiadať o potrat do 12. týždňa bez udania akéhokoľvek dôvodu.

Na takto štátom posvätenom barbarstve sa odvtedy nič podstatné nezmenilo. Ústavný súd v roku 2007 pomerne iracionálne rozhodol, že takto formulovaný zákon je v súlade s požiadavkou ústavy, ktorá priznáva nenarodenému životu právo na ochranu už pred narodením. Tomuto verdiktu súdu sa vtedy vo svojej právnej eseji elegantne vysmial Radoslav Procházka, keď okrem iného napísal, že „takáto ´ochrana´ je vo viacerých aspektoch menšia ako ochrana, akou disponuje napríklad život morského prasaťa, mačky alebo psa“.

Aspoň formálna zmena k lepšiemu nastala v roku 2009, odkedy má matka po podpise takzvaného informovaného súhlasu ešte 48 hodín na to, aby zvážila, či chce neželané tehotenstvo naozaj ukončiť.

Hoci sa od roku 2013 konali dva masové pochody za život, pričom na oboch bola účasť porovnateľná s najmasovejšími demonštráciami Za slušné Slovensko, už nenastal žiaden pozitívny posun v prospech ochrany nenarodených detí.

Musel prísť až zákon z dielne Kotlebu, aby sa konzervatívci prebrali a boli nútení rozmýšľať, ako aspoň zmierniť legislatívne dedičstvo roku 1986.

Koaličný návrh k lepšiemu

Zatiaľ poznáme aspoň vágne kontúry dvoch iniciatív, tú mäkšiu prebral Juraj Blanár (Smer-SD), radikálnejšiu zas Richard Vašečka (KDH), obe majú svoje výhody aj riziká.

Blanár chce za koaličný tábor presadiť ústavnú úpravu interrupčného zákona a zmeniť pravidlá potratov.

Nie je celkom jasné, čo všetko má byť v novom balíku, sám Blanár deklaruje zatiaľ len toľko, že chce podať pomocnú ruku tehotným ženám, ktorým by budúci adoptívni rodičia platili náklady súvisiace s tehotenstvom. V zákulisí sa hovorí tiež o tom, že absurdné slovné spojenie „umelé prerušenie“ sa v zákone nahradí pojmom „umelé ukončenie“. To všetko sú síce zmeny k lepšiemu, ale sú príliš malé na to, aby sa zmenilo niečo podstatné.

Denník Pravda priniesol informáciu, že podľa Blanárovho zákona by mali byť povolené všetky interrupcie len do 12. týždňa. Ak by sa tak stalo, išlo by o najväčšiu zmenu za posledné desiatky rokov, keďže v prípade genetického poškodenia plodu je dosiaľ možné požiadať o interrupciu do 24. týždňa. V súčasnosti sa od 13. do 24. týždňa tehotenstva zo zákonných dôvodov ukončí život asi 250 plodov ročne.

Išlo by o zrovnoprávnenie zdravého a poškodeného plodu. Blanár túto informáciu nepotvrdil ani celkom nevyvrátil, takže nevieme, do akej miery ju brať vážne.

Z právneho hľadiska by išlo o jednoznačný pokrok, otázne je, čo by takáto zmena spôsobila v praxi.

Praktický problém je v tom, že podozrenia na poškodenia plodu sa neraz objavia okolo 12. týždňa tehotenstva, no neskôr sa ukáže, že alarm bol falošný a dieťa je úplne zdravé.

Najmä pri ultrazvukovom vyšetrovaní závisí od skúsenosti aj intuície lekára, ako posúdi jednotlivé parametre plodu, preto sú omyly nevyhnutné a vedeli by o nich hovoriť mnohé matky. Sofistikovanejším spôsobom, ako odhaliť vrodený defekt typu Downovho syndrómu, je biochemický skríning, lenže aj ten neraz pre svoju senzitivitu identifikuje ako možný defekt niečo, čo ním nie je.

Keďže vedecký pokrok na tomto poli je veľmi rýchly, poškodenia plodu sa dajú v posledných rokoch pomerne bezpečne odhaliť dokonca už pred 12. týždňom veku plodu, a to na základe genetických testov z krvi. Tie však dnes stoja stovky eur.

Ak by sa malo po 12. týždni zakázať usmrtenie geneticky poškodených plodov, hrozili by aj negatívne následky: na potraty budú chodiť pred 12. týždňom aj tehotné ženy, ktoré majú na základe viac či menej podloženého názoru lekára obavu, že sa im narodí postihnuté dieťa. Keby sme chceli minimalizovať riziko chybovosti diagnóz, boli by preto nevyhnutné genetické testy z krvi, ktoré by však musel hradiť štát.

Teda pokiaľ Juraj Blanár a spol. skutočne rozmýšľajú nad zákazom potratov po 12. týždni, malo by to zmysel, len to treba premyslieť spôsobom, aby výsledok nebol kontraproduktívny.
 

Inou cestou než koalícia sa zrejme chystá vydať Richard Vašečka. Poslanec podľa svojich doterajších vyhlásení chce pokračovať v tradícii návrhov, ktoré možno označiť ako poľskú cestu. Teda zákaz potratov bez veľmi vážneho dôvodu, niečo podobné, ako naposledy predložila ĽSNS.

Vašečkov návrh bude cenný najmä zo symbolických dôvodov: jasne pomenuje neprijateľnosť súčasnej úpravy a v paragrafoch sformuluje alternatívu a takisto ukáže, koľko poslancov (štvrtina, tretina?) si naozaj myslí, že život je hoden účinnej ochrany od počatia.

Dá sa to povedať aj tak, že predloženie takéhoto zákona – aspoň raz za čas – je morálnou povinnosťou konzervatívcov.

Nájsť tretiu cestu

Bolo by však zlé, keby sa protipotratové návrhy, ktoré reagujú na stále platný stav z roku 1986, uberali len dvomi cestami: predkladaním mäkkých návrhov ako informovaný súhlas, ktoré sú síce fajn, ale z hľadiska praxe aj právnej reality sú len figovým listom. Alebo predkladaním „poľských“ zákazov, ktoré nás síce približujú k ideálu, ale na sto percent vieme, že neprejdú.

Možná je ešte aj tretia cesta – premýšľať nad návrhmi, ktoré zmenia súčasný stav značne viac než symbolicky a pritom je šanca, že získajú väčšinu vo verejnej mienke aj v parlamente.

Touto cestou by mohlo byť napríklad obmedzenie potratov na požiadanie zo súčasného 12-týždňového hraničného termínu na skorší termín, na 11. či 10. týždeň.

Metódou by to bola nie poľská, ale britská cesta, kde najskôr presadili poslanci skrátenie z 28-týždňového limitu na stále šokujúco vysoký 24. týždeň, pred desiatimi rokmi aj neskorší premiér David Cameron spolu s konzervatívnymi poslancami hlasovali alternatívne za stiahnutie na 22. či 20-týždňový limit, v čom neuspeli. U nás však, našťastie, progresívny liberalizmus zatiaľ nedominuje, preto by to mohlo dopadnúť lepšie.

Hranica 12. týždňa bola na Slovensku aj v iných krajinách zvolená celkom svojvoľne, z biologického hľadiska sa medzi 12. a 13. týždňom nedeje nič zásadné. Napokon, už osemtýždňové embryo má všetky základy orgánov, má dobre vyvinuté srdce, mozgová kôra sa tvorí už zhruba v štvrtom týždni.

Najviac umelých potratov, vyše 80 percent, sa vykoná do 10. týždňa. Keby sa teda skrátil čas, do ktorého je možné požiadať o potrat, zachránilo by to desiatky, možno stovky životov nenarodených detí, právo tehotnej ženy na súkromie (nadovšetko dôležité pre náš Ústavný súd) by ostalo naďalej zachované.

Napokon, ak by sme sa ako spoločnosť dohodli, že potraty na požiadanie budú možné do skoršieho termínu než do 12. týždňa, stále pôjde z hľadiska konzervatívcov len o zmiernenie veľmi zlého zákona. Nový kompromis by však mohol byť prijateľný aj poza hranice pro life tábora. Ten pokus za to stojí.
 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo