Zvolila si: radšej zomriem ja ako moje dieťa

Zvolila si: radšej zomriem ja ako moje dieťa

Príbeh z nedávnej minulosti, ktorý v nás nemá vyvolať smútok, ale túžbu po svätosti.

Mnoho  svätých, ktorých životné príbehy sú kresťanom známe, žilo pozemský život pred niekoľkými stovkami, dokonca i tisíckami rokov. Niektorí žili v období rannej Cirkvi, ako napr. sv. Pavol, sv. Štefan, či sv. Filoména. Ich životopisy nie sú veľmi obsiahle, no ich žiarivý príklad a cesta k svätosti sa nám zachovali dodnes.

Myslím, že niet kresťana, ktorý by nepoznal sv. Františka z Assisi, sv. Kláru, sv. Tomáša Akvinského, sv. Cyrila a sv. Metóda, sv. Antona, sv. Katarínu Sienskú,  sv. pátra Pia, sv. Terezku z Lisieux a mnoho ďalších svätých a sväté. Títo svätci sú nám vzorom a príkladom ako žiť Božie slovo bez kompromisov v každodennom živote. Možno pri čítaní kníh o svätcoch si neraz povzdychneme: oni žili v inej dobe, vtedy bolo možné stať sa svätým. Ale dnes?

Čo je dnes, zajtra bude minulosťou. Ľudia dosiahli svätosť tak pred tisíc rokmi ako aj v minulom storočí a rovnako je možné stať sa svätým aj dnes.  Ak budeme sledovať životy svätých pochopíme, že dosiahnutie svätosti nie je viazané na časové obdobie, v ktorom žili, ale na pevné rozhodnutie nasledovať Krista za každých okolností.

Veľkým vzorom a dôkazom, že svätosť je aktuálna aj v dnešnej dobe sú svätci z našej súčasnosti, ktorých všetci veľmi dobre poznáme: pápež Ján Pavol II., a Matka Tereza z Kalkaty. Rovnako ako nikto z nás, ani oni sa nenarodili svätí. V detstve a v mladosti sa borili s bežnými problémami a starosťami, ktoré sú hlavne starším ľuďom dôverne známe. No pred sebou mali jasný cieľ – žiť podľa evanjelia, hľadať a plniť Božiu vôľu. Aj oni sa stretali s odmietaním, nepochopením, s pochybnosťami. No čím viac neúspechov zažili, tým intenzívnejšie sa modlili.  Boh viedol s nimi dialóg a odpovedal na ich modlitby.

Poviete si:  „pápež a misionárka.  Ich poslanie ich priam predurčovalo stať sa svätými.“  Ponúknem vám však príklady ľudí len z nedávnej minulosti, ktorých životné  príbehy  nie sú v spoločnosti až také  známe. Sú to príbehy obyčajných ľudí, ktorí nemali významné poslanie v Cirkvi ako pápež Ján Pavol II., či Matka Tereza, no vo svojom živote postavili Boha na prvé miesto. A po smrti zas na oplátku postavil Boh na popredné miesto ich.

Chiara Luce Badanová (1971 – 1990). Bola radostným mladým talianskym dievčaťom. Užívala si život, pričom bola naplnená láskou k Bohu a k blížnym. V rodine Badanovcov bola viera prirodzenou súčasťou života. Chiara bola vymodleným a jediným dieťaťom, ktoré sa narodilo po desiatich rokoch manželstva. Príklad rodičov jej pomáhal rásť v živej viere.

Chiaru väčšinou poznali ako dievča plné  optimizmu a životnej radosti. Stala sa z nej bežná tínedžerka. Rada sa stretávala so svojou skupinkou priateľov, ktorých spoznala v hnutí Fokoláre. Spoločne počúvali vtedajšiu modernú hudbu. Hovorili o Bohu, ako i o iných najrozličnejších témach, nevynímajúc chlapcov  a rôzne sa zabávali.

Priateľke Patrícií ostali v pamäti jej spontánnosť a prirodzenosť pri modlitbe: „Videla som, že žije z viery a to bez toho, aby hovorila alebo konala niečo výnimočné. Vedela sa tešiť z krásy prírody a bola plná vďačnosti voči Stvoriteľovi. Chiara mi ukázala, ako je možné počas dňa ostať v živom kontakte s Bohom.“

Prišla jeseň roku 1988 a Chiara prestala byť taká veselá ako zvyčajne. Špeciálne vyšetrenie ukázalo hrozivú diagnózu: rakovina kostí, nádor na siedmom rebre vľavo s metastázami v priľahlých mäkkých tkanivách. Operácia ani chemoterapia nepriniesli žiadaný výsledok a jej stav sa stále zhoršoval. Priatelia ju často navštevovali, pričom sa im zdôverila: „Mala som toľko plánov... Neviete si predstaviť aký je teraz môj vzťah k Ježišovi. Cítim, že Boh odo mňa žiada niečo viac, niečo väčšie... ...Teraz som bližšie k Ježišovi, musím sa pripraviť na stretnutie s ním.“

Chiara Luce Badanová zomrela 7. októbra 1990. Jej posledné slová boli adresované jej mame: „Buď šťastná, pretože ja som šťastná...“. Katolícka cirkev ju za blahoslavenú vyhlásila 25.9.2010. Jej sviatok sa slávi 29. októbra.

Toto je príbeh mladého 18-ročného dievčaťa, ktoré správne pochopilo zmysel života. Do svojich 16 rokov, kým jej choroba neprekazila životné plány, žila životom bežnej tínedžerky, ktorá sa rada zabávala, užívala si život, no vždy v medziach evanjelia.  Nemyslím si, že by  kvôli evanjeliu bol jej mládežnícky život nudný alebo o niečo ochudobnený. Chiara môže byť veľkým vzorom pre dnešnú mládež, aby sa nebáli žiť svoju vieru a nezapierali Krista z obavy, že nebudú „IN“. S jej príbehom sa môžeme podrobnejšie oboznámiť aj prostredníctvom DVD s názvom Nádherný plán.  Šírme do povedomia mladých ľudí osvetu tejto mladej, optimistickej, veselej, športovo naladenej kresťanky. Jej príklad stálosti vo viere a uvedomovania si Božej prítomnosti medzi nami nech je inšpiráciou a povzbudením pre nás všetkých.

Michele Zanzucchi: Mám všetko

Bl. Chiara Luce Badano – novéna a litánie

Pier Giorgio Frassati (1901-1925) sa narodil v zámožnej rodine, kde mal dobré materiálne i sociálne zázemie. Žil obyčajným životom talianskeho mladíka, a predsa však životom výrazne orientovaným k službe blížnym a odhodlanosti pripravený podriadiť sa Božím zámerom.  V každej činnosti a aktivite prejavoval bezhraničnú dôveru v Boha a v Jeho prozreteľnosť. Pier Giorgio mal veľmi rád hory a blízkosť prírody. Bol usilovným študentom. So skúškami sa dosť potrápil, ale štúdium bral zodpovedne ako nutnosť prípravy na pracovné povolanie. Prežíval radostné chvíle so svojimi priateľmi i smutné, kvôli rodinou neschvaľovanej láske.

Pier Giorgio zomrel 4.júla 1925 ako 24-ročný na obrnu, ktorá prepukla náhle a vo veľkom rozsahu. Blahorečený bol 20. mája 1990. Jeho o rok mladšia sestra Luciana, s ktorou si bol veľmi blízky, napísala knihu o jeho síce krátkom, no zmysluplnom živote.

Luciana Frassati: Pier Giorgio Frassati – Dni jeho života

Bl. Pier Giorgio Frassati – Novéna a litánie

Gianna Beretta Mollová (1922-1962). Do tretice ešte jedno svedectvo z Talianska. Tento krát ide o zrelú ženu – matku, ktorá obetovala svoj život, aby sa mohol narodiť nový život. Mladá lekárka, ktorá vo svojom povolaní videla misiu – pomáhala najmä matkám, deťom a veľkú pozornosť venovala aj mladým dievčatám. Vo voľnom čase sa venovala športu – najmä lyžovaniu a alpinizmu. Nachádzala v nich príležitosť vyjadriť svoju radosť zo života. Svoju budúcnosť zverila do modlitby – prosila Boha, aby spoznala Jeho vôľu. V modlitbe cítila, že Boh ju volá do manželstva. Odpovedala na toto volanie a úprimne sa tešila na založenie vlastnej kresťanskej rodiny.

V tých časoch sa spoznala so svojim budúcim manželom Pietrom  a v roku 1955 uzavreli sviatosť manželstva. V krátkom čase sa im narodili tri zdravé deti. Gianna zvládala svoju úlohu matky, manželky, lekárky a i napriek vyčerpanosti sa dokázala tešiť zo života.

V roku 1961 jej počas štvrtého tehotenstva diagnostikovali nádor na maternici. Gianna v žiadnom prípade nechcela ohroziť život svojho nenarodeného dieťaťa. Lekári mali dovolené urobiť len také zákroky, ktoré neohrozovali dieťa. Niekoľko dní pred pôrodom bola Gianna pripravená obetovať svoj život, aby zachránila bezbranného: „Ak sa treba rozhodnúť medzi mojim životom a životom môjho dieťaťa, neváhajte a zachráňte ten jeho.“  Ráno 21. apríla 1962 porodila dcéru Giannu Emanuelu. Gianna Beretta zomrela o týždeň neskôr v nevýslovných bolestiach. Mala 39 rokov. Obeta matky za svoje dieťa pripomína obetu Krista na Kalvárií za nás.

Pápež Ján Pavol II. v roku 1994 vyhlásil Giannu Berettovú za blahoslavenú za prítomnosti jej detí, manžela a príbuzných; a  16. mája 2004  ju vyhlásil za svätú. Svätý Otec ju vyzdvihol ako hrdinský vzor matky nášho storočia. Storočia, v ktorom sú nenarodené deti degradované len na „zhluk buniek“, ktorý je možné odstrániť v prípade, že prekáža.

Hildegard Brem O Cist: Gianna Beretta Molla

Svätosť nie je určená len pre kňazov a zasvätené osoby. Biskup Rudolf Baláž to vyjadril veľmi trefne: „Všetci sme pozvaní k svätosti a nie k tomu, aby sme boli akési kresťanské polotovary.“ Príklad týchto troch laikov je dôkazom, že svätí nie sú záležitosťou len dávnych dôb;  nejaká história, s ktorou sa môžeme oboznámiť. Byť svätým má byť prvoradá túžba každého jedného z nás.  Aj keď  odkaz sv. Františka z Assisi bude aktuálny v každej dobe, zahĺbme sa aj do posolstva a príkladu svätých a blahoslavených súčasnej doby. Ich vzor sa nám bude ľahšie uplatňovať v našom konaní a zmýšľaní. Boh chce vstúpiť aj našich životov; je na nás, či mu otvoríme a pozveme ho ďalej,  alebo budeme jeho klopanie ignorovať.

Viac kresťanských kníh nájdete na Zachej.sk.

Monika Bugáňová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo