Postava Ježiša znásilňuje moslimku. V Česku uviedli kontroverzné predstavenie

Postava Ježiša znásilňuje moslimku. V Česku uviedli kontroverzné predstavenie

Foto: Divadelní svět Brno/Facebook

Predstavenie kritizovali aj Dominik Duka a Václav Malý. Tomáš Halík sa diela zastával.

V susednom Česku vyvolala minulý mesiac kontroverzie divadelná hra s názvom Naše násilí a vaše násilí. Inscenáciu chorvátskeho režiséra Olivera Frljiča uviedlo Národné divadlo Brno 26. mája v rámci medzinárodného festivalu. Už niekoľko týždňov predtým sa voči predstaveniu ozývali protestné hlasy z verejného prostredia vrátane cirkvi.

Hlavným dôvodom bola scéna, v ktorej postava Ježiša znásilňuje moslimku a kde si žena vyťahuje z prirodzenia českú štátnu vlajku. Dielo malo podľa tvorcov narážať na problematiku Európy, tému migračnej krízy, ignorancie a strachu.

Na začiatku predstavenia v poslednú májovú sobotu vtrhli na javisko aktivisti, ktorí sa snažili zabrániť hercom, aby pokračovali v hraní. Po dohovore privolanej polície zo scény odišli.

O pár dní po predstavení rezignoval z funkcie dlhoročný člen Umeleckej rady Divadelnej fakulty Janáčkovej akadémie múzických umení Petr Osolsobě ako prejav nesúhlasu s mlčaním a nečinnosťou rady voči kontroverznej inscenácii.

Prečítajte si tiež:
Tomáš Halík kazí vkus Zdieľať

„Ak nedokážeme uplatniť svoju divadelnú skúsenosť, hĺbku pohľadu, cit pre umelecký tvar a odborné znalosti ani tam, kde ide o zneužitie samotného divadla a umeleckej slobody k samoúčelnému rituálu pomsty a nenávistného hanobenia niečoho, na čom stojí celá naša civilizácia a kultúra, načo vôbec zasadáme? Načo tu sme? Že musíme brániť ,slobodu slova‘, i keď jej obsahom je vyťahovanie pokrčenej vlajky našej zeme zo ženského prirodzenia, grafické znázornenie Krista s atribútmi zostúpenia z kríža, prevádzajúceho sexuálne násilie, a dehonestovaný pápež Ján Pavol II., ten, ktorý sa tak zasadil o nenásilný koniec totality vo východnej Európe?“ pýta sa v rezignačnom liste Osolsobě členov umeleckej rady, v ktorej pôsobil štrnásť rokov.

Vyčíta jej, že nezaujala stanovisko k predstaveniu, ktoré bolo v centre spoločenského a politického diania. „To všetko len ukazuje, aké neúprimné sú neustále politické výzvy k občianskej angažovanosti a zodpovednosti, k budovaniu ‚školy ľudstva‘ a podobne. Aké neúprimné je volanie po ,slušnosti‘ v spoločnosti,“ píše Osolsobě. „Divíme sa hrubnutiu spoločnosti a nepovieme nič k najväčšej hrubosti v moderných dejinách Českého divadla, na brnianskej scéne a v našom umeleckom odvetví, za ktoré nesieme zvláštnu zodpovednosť.“

Celé znenie listu si môžete prečítať tu.

Petr Osolsobě, ktorý je praktizujúci katolík, na vysokej škole vyučuje dejiny estetiky a českú estetiku. V roku 2008 mu divadelná fakulta Janáčkovej akadémie múzických umení udelila titul profesora. 

Okrem neho sa voči hre chorvátskeho režiséra ohradil ešte pred jej uvedením aj zástupca brnianskeho primátora Petr Hladík, ktorý v otvorenom liste žiadal stiahnutie hry. Pridali sa k nemu aj niektoré občianske spolky.

„V našej zemi máme slobodu vyznania a viera je pre niektorých z nás to najcennejšie, čo máme,“ napísal v liste Hladík. „Sú ľudia, ktorých sa použité motívy v predstavení bytostne dotýkajú a pohŕdanie základnými entitami kresťanského náboženstva ich nielen uráža, ale vyvoláva v nich pocit ohrozenia slobody ich vyznania.“

Riaditeľ festivalu Martin Glaser obhajoval hru slobodou umeleckej tvorby a spoločenskej diskusie o súčasných otázkach. „Môžeme zaujímať úplne rozdielne stanoviská a názory, vynášať o rôznych skutočnostiach úplne odlišné hodnotiace súdy – napríklad, čo je a čo nie je umenie, čo je a čo nie je kvalitné. Súčasťou nášho civilizačného okruhu je však stále aj právo umeleckej tvorby, ktorá k svojmu vyjadreniu slobodne používa i všeobecne zdieľané symboly a obrazy,“ uviedol Glaser.

O scéne, kde postava Ježiša znásilňuje moslimku, tvrdí, že nie je realistickým spodobnením nejakého faktu. „Všetci vieme, že sa to nemohlo stať, je to len obraz. Jedna postava symbolizuje jednu kultúru a druhá predstavuje inú. To, že sú obe kultúry v nejakom násilnom vzťahu, je práve témou celej hry,“ vysvetľuje.

„Snáď len malé deti si myslia, že to, čo nevidia, neexistuje. Malé deti je potrebné chrániť pred obrazmi násilia a ponechať ich v ilúzii idylického sveta. Prečo ale treba chrániť dospelého diváka? Dospelého človeka, ktorý vie o zákernostiach sveta svoje,“ napísala v stanovisku Asociácia nezávislých divadiel. „Naopak, silné a negatívne témy treba spracovávať a ukazovať. To potom spôsobuje nielen emócie, ale tiež podnecuje diskusiu. A to je to, čo spoločnosť posúva ďalej.“

Názory na predstavenie sa líšili aj v katolíckom prostredí.

Ku kritikom hry sa pridal pražský pomocný biskup Václav Malý. „Hra chorvátskeho režiséra Frljiča vyvoláva oprávnený nesúhlas. Som nemilo prekvapený, s akou necitlivosťou organizátori obhajujú uvedenie hry, bez toho, aby brali do úvahy, že sloboda slova je pokrivená, pokiaľ reprezentuje síce dramaticky nadsadenú, ale nechutnú a urážlivú scénu o Ježišovi,“ napísal na facebooku.

Ostrými slovami nešetril ani pražský arcibiskup Dominik Duka, ktorý v liste biskupov brnianskemu primátorovi označil hru za „výpredaj kresťanstva a jeho ideálov“. Predstavenie je podľa jeho slov blasfemické a uráža kresťanov, moslimov a všetkých Čechov.

Pre internetovú reláciu Štrunc! neskôr kardinál doplnil: „Uvedenie hry, navyše financovanej z verejného rozpočtu, urážajúcej kresťanstvo, ale aj moslimov, nemá nič spoločné so slobodou umeleckého prejavu. Ide o obyčajné zneužitie slobody, neúctu a bezohľadnosť k cíteniu iných. (...) To, čo si k viere a náboženstvu dovoľuje dnešná neomarxistická skupinka, to si nedovolila ani totalitná nacistická či komunistická ideológia.“

Iný pohľad má na dielo kňaz Tomáš Halík. Vraví, že pohoršenie nad predstavením plynie z nepochopenia. Hra je podľa neho protestom proti svetu, ktorý je plný násilia. V diskusii s publicistom a diplomatom Michaelom Žantovským pred pár dňami povedal, že v inkriminovanej scéne Ježiš moslimku neznásilňuje.

Ide podľa jeho slov o zobrazenie toho, ako sa v našej dobe zaobchádza so symbolmi. Hovorí tiež, že jeho názor na predstavenie nie je v rozpore s kritikou karikatúr Charlie Hebdo, ktorú vyjadril po teroristickom útoku na redakciu satirického časopisu pred tromi rokmi. Žantovský mu oponoval, že karikatúry Charlie Hebdo boli podobného štýlu ako spomínané divadlo.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo