Utečenecká mora Angely Merkelovej

Utečenecká mora Angely Merkelovej

Angela Merkelová počúva prejav bavorského guvernéra Horsta Seehofera na zjazde bavorskej CSU v Mníchove 20. novembra 2015, kde bola témou utečenecká politika. Foto: TASR/AP

Bavorská CSU vyzvala nemeckú kancelárku na ďalší súboj, ktorý oslabuje jej autoritu a ohrozuje jej vládu.

Robert Fico sa dnes na tlačovke mohol tváriť, že po mesiacoch poníženia konečne raz triumfuje. Na pomoc mu prišla nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá pred pár dňami svojim straníkom hovorila o utečeneckej kríze a jej slová unikli do médií. Merkelová priznala, že spätne vníma kriticky svoj zápas zo septembra 2015, keď chcela strednú Európu donútiť k dočasným kvótam na prerozdeľovanie utečencov prostredníctvom väčšinového hlasovania. Je zadosťučinením, že nemecká kancelárka dala Slovensku za pravdu, žiaril dnes dopoludnia Robert Fico po prvýkrát.

Merkelová sa tiež v úzkom kruhu vyslovila za systém takzvanej flexibilnej solidarity, čo je pojem, ktorý prvýkrát zaznel na bratislavskom summite EÚ pred necelými dvomi rokmi. „Za vládnu stranu je to pre nás zadosťučinením, boli sme na čele hnutia za pružnú solidaritu,“ žiaril Robert Fico po druhýkrát.

Pre Roberta Fica išlo o pomerne lacné víťazstvo, keďže Slovensko na jeseň 2015 nečelilo žiadnemu prílevu utečencov, a teda žiadnej morálnej či politickej dileme, Smer sa vtedy najmä s pohľadom na marcové voľby 2016 zviezol na vyšehradskej vlne.

Lenže Ficovi jeho dnešný pocit zadosťučinenia nemožno príliš zazlievať. Na jeseň roku 2015, keď sa Slovensko postavilo do ostrej pozície voči kvótam, novinové titulky a komentáre hlásali, že tento postoj nás vedie do medzinárodnej izolácie, že sa tým vytláčame smerom na východ a že je ohrozená naša civilizačná príslušnosť. Po čase bolo zjavné, že táto hystéria bola nafúknutá ešte väčšmi než Ficov protiutečenecký populizmus.

CSU verzus Merkelová

Dobre to ilustruje pohľad na súčasné Nemecko, kde Angela Merkelová v týchto dňoch zápasí za posledné zvyšky svojho morálneho odkazu v otázke utečencov. Merkelová už vo veľkej miere korigovala svoj kurz z roku 2015, verbálne aj fakticky. Dosiaľ však stále trvala na tom, že každý žiadateľ o azyl, ktorý sa ocitne na nemeckej hranici, môže prejsť do Nemecka a tam požiadať o azyl. Až následne sa rozhodne, či ho úrady na základe dublinského dohovoru pošlú späť do členského štátu EÚ, kde bol tento žiadateľ pôvodne zaregistrovaný.

Keďže minulý rok prišlo týmto spôsobom do Nemecka asi 64-tisíc migrantov, minister vnútra Horst Seehofer z CSU žiada, aby sa táto prax skončila. Nemci by mali po novom zamietnuť vstup do krajiny každému žiadateľovi o azyl, ktorý je zaregistrovaný v európskej databáze Eurodac (kde sú zachytené odtlačky prstov).

Ak by s tým Merkelová súhlasila, znamenalo by to po mnohých kompromisoch vrátane ročnej kvóty na migrantov jej konečnú kapituláciu. Nemecko by sa tým dostalo do nevyhnutného konfliktu so susednými štátmi, najmä by eskalovalo napätie s hraničnými štátmi ako Grécko či Taliansko. Merkelová sa však programovo usiluje o zmier – so strednou Európou, ktorá bola jej najhlasnejším kritikom, aj s krajinami, ktoré boli a sú najviac postihnuté prívalom utečencov.

CSU so svojím novým šéfom a bavorským premiérom Markusom Söderom však na rozdiel od Merkelovej nehľadá zmier, ale vyhrotenie konfliktu. V septembri sú totiž v Bavorsku krajinské voľby, CSU je priam posadnutá vidinou získať čo najviac nad 40 percent a presvedčiť najmä svojich bývalých voličov, ktorí prešli k protiimigračnej AfD, že práve CSU je garantkou vlády práva a bezpečných hraníc. Markus Söder dokonca naznačuje, že hoci ochrana štátnych hraníc je v právomociach federálneho štátu, Bavori sú v prípade pokračujúceho stavu núdze odhodlaní postrážiť si hranicu a nepovoliť vstup žiadnemu žiadateľovi o azyl.

A tak hoci sa zdalo, že Merkelová už utečeneckú krízu politicky niekoľkokrát prežila, na začiatku svojho štvrtého kancelárskeho obdobia opäť rieši spor s CSU, ktorý ohrozuje existenciu novej vlády. Merkelovej autoritu oslabuje aj fakt, že na vnútrostraníckych grémiách i viacerí vlastní straníci z CDU protestujú proti kurzu kancelárky podobnými argumentmi ako vzbúrenci z CSU. 

To, že sa v Nemecku po období relatívneho pokoja opäť zostruje utečenecká debata, spôsobili najmä dve kauzy – korupčný škandál, ktorý postupne odhaľuje, ako sa na niektorých úradoch obchodovalo pri poskytovaní azylu, a jedna hrozná vražda.

Aféra BAMF

Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (v Nemecku už notoricky známy pod značkou BAMF) je od roku 2015 jednou z najdôležitejších inštitúcií v krajine. Jeho pracovníci museli naraz spracovávať státisíce žiadostí o azyl a v administratívne náročnom procese posudzovať, kto z migrantov, ktorí neustále prúdili cez otvorené hranice a zväčša bez akýchkoľvek osobných dokumentov, má nárok na azyl a kto nie. Vláda preto investovala do posilnenia úradu veľké peniaze a násobne zvyšovala počty zamestnancov, pretože inak by systém pod návalom migrantov celkom skolaboval.

V apríli však vypukol škandál, ktorý momentálne zatieňuje aj všetko dobré, čo úrad v ťažkých podmienkach vykonal. Už od roku 2014 presakovali informácie, že v pobočke BAMF v Brémach niečo nefunguje a že sa udeľuje utečenecký status aj migrantom, ktorým mal byť zamietnutý. Podozrenia časom rástli, znepokojivé informácie prenikali k vedeniu BAMF aj na spolkové ministerstvo vnútra.

Presne pred rokom zaslal jeden z brémskych úradníkov varovný e-mail, v ktorom upozorňoval na masové podvody, ktoré sa dejú v jeho inštitúcii, ale ešte celé mesiace trvalo, kým sa začalo vyšetrovanie. Do Brém nastúpila nová šéfka regionálneho úradu Josefa Schmid, ktorá v apríli poslala ministerstvu vnútra správu o tom, že bývalé vedenie neoprávnene poskytlo 3 332 azylov.

Prokuratúra už začala konať, bývalá šéfka brémskej pobočky, advokáti, ako aj jeden tlmočník sú dôvodne podozriví z toho, že lákali žiadateľov o azyl, aby si podávali svoje žiadosti práve v Brémach, a tu im udeľovali súhlas na pobyt. Samozrejme, za úplatky.

Josefa Schmid, ktorá o týchto machináciách napísala správu, bola medzičasom preradená na iné miesto, čo viacerí považujú za pomstu, že bola voči pomerom v BAMF až príliš kritická.

Pre Nemcov bol BAMF symbolom inštitúcie, ktorá sa snaží pod neúmerným tlakom robiť, čo sa dá, aby sa krajina vyrovnala s dôsledkami otvorených hraníc. Teraz sa však vynára otázka, či aféra z Brém bola iba excesom alebo nekalé obchodovanie so žiadosťami o azyl bolo systémom aj v iných častiach krajiny.

Samozrejme, CSU tento škandál dáva podporný argument, že Nemecko sa musí chrániť už na hraniciach, pretože ochrana zvnútra nefunguje.

Vražda 14-ročnej Susanne

Merkelovú dostal pod politický tlak aj prípad hrozného znásilnenia a vraždy 14-ročnej Susanne. Páchateľom bol mladý Iračan Ali B., ktorý sa dostal do Nemecka po otvorení hraníc v októbri 2015.

Ali prišiel so svojou osemčlennou rodinou, rovnako ako dve tretiny migrantov v rámci registračného procesu uviedli, že nemajú žiadne osobné dokumenty, navyše mladík sfalšoval svoju identitu (až teraz sa zistilo, že Ali má v skutočnosti 21 rokov a že svoje krstné meno vydával za priezvisko). Teoreticky už dávno nemal byť v Nemecku, keďže jeho žiadosť o azyl bola zamietnutá.

Alimu, ktorý býval v ubytovni pre utečencov, sa podarilo po znásilnení a vražde utiecť do Iraku na územie, ktoré ovládajú Kurdi. Zásluhou nemeckého policajného prezidenta Dietera Romanna, ktorý pestuje nadštandardné vzťahy s vedením Kurdov, bol Ali B. rýchlo dolapený a nebol žiaden problém s jeho vydaním na stíhanie do Nemecka. Romann si ho dokonca išiel osobne vyzdvihnúť do Erbilu bez toho, aby Nemecko oficiálnou cestou požiadalo Irak o vydanie na stíhanie.

Všetko sa vyriešilo diskrétne ako za čias, keď nikoho netrápilo medzinárodné právo. Mimochodom, Dieter Romann, ktorého momentálne oslavuje bulvár ako národného hrdinu, je nominantom CSU, ktorý v lete roku 2015 trval na tom, aby Nemci nedopustili otvorenie hraníc, čím sa dostal do tichej vojny s kancelárkou.

CSU tak opäť volá po tom, aby nielen Bavorsko, ale všetky spolkové krajiny urýchľovali masové odsuny odmietnutých žiadateľov o azyl a Merkelová nemôže inak, než nahlas súhlasiť.

Dnes tak na jednej strane stojí Angela Merkelová, ktorá aj na radosť nášho Roberta Fica priznáva chyby z minulosti, a na druhej strane sebavedomá CSU, ktorá cíti šancu, aby zrušila utečenecké dedičstvo Angely Merkelovej. Tohtoročné nemecké leto tak nebude horúce len počasím.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo