Ak chcete rýchlejšie dobiehanie, zvoľte si lepších politikov

Ak chcete rýchlejšie dobiehanie, zvoľte si lepších politikov

Leszek Balcerowicz, bývalý poľský minister financií, reformátor a exprezident Národnej banky Poľska. FOTO: Andrej Lojan

Hovorí v rozhovore Leszek Balcerowicz, architekt poľskej ekonomickej transformácie.

Leszek Balcerowicz (71) je poľský ekonóm, ktorý pôsobí ako profesor na Varšavskej ekonomickej škole. V rokoch 1989 až 1991 bol ministrom financií vo vláde Tadeusza Mazowieckeho. Navrhol a zrealizoval transformáciu poľskej ekonomiky po páde socializmu, známu pod názvom Balcerowiczov plán.

Do funkcie ministra financií sa vrátil v rokoch 1997 až 2000. V rokoch 2001 až 2007 bol prezidentom Národnej banky Poľska.

Slovensko navštívil v rámci prednáškového cyklu CEQLS, na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.  

Ste označovaný za architekta poľskej transformácie po roku 1989. Keď sa obzriete späť, urobili by ste niečo inak?

Svoj úsudok zakladám na rozumných porovnaniach. Máte celý rad krajín, ktoré sa museli vyrovnávať s bremenom socializmu a podstúpili ekonomické reformy. Záver je jasný: Krajiny, ktoré zaviedli trh rýchlo, dosiahli omnoho lepšie hospodárske, ale tiež sociálne výsledky než krajiny, ktoré to odkladali. Naša stratégia radikálnej a rýchlej stabilizácie sa ukázala lepšia než alternatívne stratégie.

Možno je to len môj dojem, no zdá sa, že v poľskom hospodárstve nehrajú natoľko vplyvnú úlohu ako u nás finančné skupiny, ktoré by stáli na základoch politických konexií z čias komunistického režimu.  

Nebudem komentovať Slovensko, môžem sa kvalifikovane vyjadriť len k svojej vlasti. No podľa mojich vedomostí väčšina veľkých poľských podnikateľov začala od piky po kolapse socializmu. Prečo to tak je, neviem. Asi by sme museli ísť hlbšie. V každom prípade, máme u nás niekoľko veľmi dobrých firiem, ktoré si postupne budujú povesť aj v zahraničí.

Poľsko malo v prvých rokoch tohto tisícročia veľmi vysokú nezamestnanosť, podobne ako Slovensko. Tá potom klesala až do krízy, možno aj vďaka vstupu do EÚ a možnosti sťahovať sa za prácou. No aj keď poľská nezamestnanosť po roku 2008 opäť trochu narástla, držala sa už pod priemerom krajín eurozóny. Čím to je?

Tá vysoká nezamestnanosť v Poľsku bola čiastočne umelá. Zvyšovali ju vysoké podpory v nezamestnanosti pre absolventov. Okrem toho, podobne ako Slovensko sme mali niektoré oblasti socialistického priemyslu, ktoré boli udržateľné len v režime centrálneho plánovania. Ich pokračujúce udržiavanie by si vyžiadalo nekonečné náklady v podobe dotácií alebo umelo vysokých cien. V trhovom prostredí boli nekonkurencieschopné a skrachovali.

Ako ste napokon našli prácu pre prepustených?

Čiastočne politikami, ktoré vytvorili podmienky pre rast pracovných miest v súkromnom sektore. No s postupom času tiež časť tých ľudí proste odišla z trhu práce do predčasného, invalidného alebo riadneho dôchodku.

Prečo Poľsko tak dobre prestálo poslednú ekonomickú krízu?

Krajiny, ktoré najviac utrpeli ekonomickým prepadom, boli tie, ktoré predtým najviac nafukovali úverový boom. Úverovej expanzii sme predišli vďaka reštriktívnej monetárnej politike. V rokoch 2001 až 2007 som bol prezidentom Národnej banky Poľska. Nesnažili sme sa napodobňovať expanzívnu monetárnu politiku Spojených štátov, ale, naopak, schladzovať ekonomiku. Tým, že sme sa vyhli expanzii, vyhli sme sa aj hlbokému prepadu.

Na Slovensku sme sa tiež vyhli doma vyrobeným bublinám. No naša ekonomika krízou utrpela, lebo naši výrobcovia zrazu prišli o exportných odberateľov v zahraničí.

Ste oveľa menšia krajina, závislá od vývozu. Najmä automobilov. Asi sa tomu nedalo zabrániť. Aj Poľsko má veľmi otvorenú ekonomiku, no od vývozu sme menej závislí, a to vďaka veľkému vnútornému trhu. Väčšie krajiny majú väčšie vnútorné trhy. No nie je to len tým. Nemecko je ešte väčší vnútorný trh, no zároveň ide o krajinu, ktorá sama veľmi závisí od vývozu. Ak sa kvôli Donaldovi Trumpovi niečo stane so svetovým obchodom, pocíti to Nemecko, a keďže od jeho trhu je závislé Slovensko i Poľsko, pocítime to aj my.

Je už zrejmé, že Trumpov protekcionizmus postihne aj nás?

Nikto nevie. Spustil potenciálne veľmi riskantný sled udalostí. Nepamätám si nijakého amerického prezidenta po druhej svetovej vojne, ktorý by bol svojou ekonomickou politikou natoľko agresívny k vlastným spojencom. Či už hovoríme o Európe, alebo o Japonsku.

Podobne ako Ivan Mikloš, aj vy ste pôsobili ako poradca na Ukrajine. V Poľsku podľa niektorých odhadov pracuje až 1,5 milióna ukrajinských pracovníkov. Ukrajinská centrálna banka už identifikovala odliv mozgov a rúk ako veľkú výzvu pre tamojšiu ekonomiku. Nechýbajú napokon všetci tí Ukrajinci, pracujúci v poľskom hospodárstve, pri obnove svojej vlasti?

V zahraničí pracujú aj 2 milióny Poliakov. Mnohí Slováci taktiež žijú a zarábajú v bohatších krajinách. Nechcem hodnotiť, či je to dobré alebo zlé, no je to v každom prípade normálne. Ak majú ľudia v chudobnejších krajinách vďaka otvoreným hraniciam tú možnosť, niektorí si vyberú, že vycestujú za lepšie platenou prácou do cudziny. Sú len dve možnosti. Buď hranice zavriete, čo neodporúčam, alebo sa pokúsite rásť a dobiehať bohatšie krajiny rýchlejšie.

Ako hodnotíte ukrajinské reformy posledných rokov? Nezostali na polceste?

Určite nie sú dokončené, no Ukrajina začala konečne rásť. A to po hlbokom kolapse, spôsobenom hlavne ruskou agresiou. Tá má aj ekonomický rozmer v podobe exportných zákazov.

Udrží sa Ukrajina? Predpokladáte pokračovanie reformného kurzu?

Prečo je také ťažké predpovedať ekonomický vývoj? Lebo ekonomika je závislá od politických rozhodnutí. A predpovedať politický vývoj je ťažké, takmer nemožné. Kto si vedel predstaviť, že Trump sa stane americkým prezidentom?! Nebudem sa hrať na proroka, pokiaľ ide o budúcnosť Ukrajiny. Môžem len povedať, že považujem za dôležité, aby začaté reformy pokračovali. Ukrajina nie je len štát. Hovoríme tu tiež o 40-miliónovom národe, ktorý najdlhšie obdobie svojej nezávislosti zažil až po roku 1991.

Poďme na chvíľu k našim krajinám. Doteraz dobiehali západnú Európu, ale nehrozí nám akási obdoba pasce stredného príjmu, keď by terajšie rozdiely medzi životnou úrovňou u nás a na západe kontinentu zostali zakonzervované?

Pasca stredného príjmu je podľa mňa pochybný koncept. Podsúva totiž, že ak dosiahnete stredný príjem, ocitnete sa zrazu v situácii, keď prestávate dobiehať bohatšie krajiny. No to sa môže stať na akejkoľvek príjmovej úrovni. Pretože uspieť je proste ťažšie ako zlyhať. Aby ste hospodársky uspeli, musíte dobre skombinovať viacero kľúčových premenných.

Ten koncept pasce stredného príjmu je založený aj na tom, že transformujúca sa krajina postupne pozbiera všetko nízko visiace ovocie. Inak povedané, urobí relatívne jednoduché zmeny. Napríklad liberalizovať ceny je jednoduchšie, než budovať inštitúcie, zlepšovať vzdelávací systém či rozvíjať vedu a výskum. Otázne je, či pre tieto zmeny v našich krajinách existuje politická vôľa.

Politická vôľa nie je nebeská manna. Vzniká na základe tlaku organizovaných skupín v spoločnosti, ktoré bojujú proti populistom.

Problém je, že svoje organizované záujmové skupiny vedia mobilizovať aj populisti.

Samozrejme. Ak kapitalizmus a vládu zákona niečo ohrozuje, je to nevhodná zostava záujmových skupín, ktorá spôsobuje, že prevahu získajú prekonané alebo nerozumné politiky. Preto sa aj ja v Poľsku verejne angažujem. Snažím sa posilniť tú časť spoločnosti, pre ktorú je dôležitá sloboda a vláda práva. Potrebuje to každá spoločnosť.

Nie je náchylnosť k populizmu daná aj tým, že množstvo ľudí proste nepatrilo k víťazom transformácie po roku 1989?

To je módna teória ľudí, ktorí tvrdia, že sa máme cítiť vinní, lebo sme nevynakladali peniaze, ktoré sme nemali. Tieto hlasy ignorujú, čo by sa vtedy stalo, keby sme dopustili rozvrat verejných financií.

Na druhej strane, každá transformácia prináša zlom, po ktorom sa niektorí majú lepšie ako predtým, kým iní horšie. Hovoriť o transformačných víťazoch a porazených teda nie je úplne scestné.

To záleží na zadefinovaní. Ak sú pre vás porazenými transformácie ľudia, ktorým sa znížila absolútna životná úroveň oproti minulosti, tak takí takmer v Poľsku neexistujú. Avšak v relatívnom zmysle sa skutočne stalo, že niektorým sa životná úroveň zlepšila viac, kým iným sa zlepšovala pomalšie. Toto však nie je argumentom proti zmenám, ktoré povzbudili rast krajiny.

Mnohí majú po 29 rokoch od pádu socializmu pocit, že s transformáciou sa čosi pokazilo. Očakávali rýchlejšie napredovanie i dobiehanie bohatších krajín. Naše priemerné mzdy sú stále len zlomkom nemeckých. Pre porovnanie, Nemecko bolo dvadsať rokov po vojne, keď boli mnohé mestá doslova zničené, opäť jednou z najsilnejších svetových ekonomík. 

To sú neporovnateľné situácie. Počas druhej svetovej vojny bola trhová ekonomika vo vojnou zasiahnutých krajinách pozastavená v prospech vojnovej riadenej ekonomiky. No počas komunistickej totality bol v našich krajinách kapitalizmus fakticky zrušený a jeho inštitúcie sa po roku 1989 museli od základov budovať nanovo.

Pýtam sa, lebo mnohí ľudia sú unavení pokračujúcim zaostávaním, ktoré sa odôvodňuje systémom, čo sa skončil pred 29 rokmi.

Nezaostávate, v skutočnosti dobiehate. Akurát dobiehate pomalšie, než by si niektorí ľudia želali.

Týmto tempom to môže trvať ďalších tridsať rokov.

To závisí od prijímaných politík. Ak chcete rýchlejšie dobiehanie najbohatších krajín sveta, voľte si zástupcov, ktorí presadzujú rozumnejšie politiky.

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo