REPORTÁŽ: Na Spiši sa hovorilo o pluralizme, na prezidentskej debate aj o odluke cirkvi

Cez víkend 4.-6. októbra sa v Spišskej Kapitule konali tradičné jesenné Hanusove dni, ktoré v posledných rokoch oživilo Fórum pre kultúru.

Podujatie začalo v piatok premietaním výborného anglického filmu o Thomasovi Morovi Muž do každého počasia. Sobotnú prednáškovú časť otvoril predseda Fóra pre kultúru Marek Hrubčo s témou: Späť k základom: Hanusov princíp pluralizmu. Upozornil v nej na nesprávne chápanie pluralizmu ako relativizmu, pričom podľa Hanusa tento pojem ťažko pochopia tí, ktorí nevedia rozlíšiť medzi stvorenými a nestvorenými vecami. Pluralizmus treba chápať z katolíckeho hľadiska. Hrubčo doplnil, že cirkev by sa nemala nechať zatlačiť do pozície jedného zrnka z mnohých a vytláčať sa z verejného diania, mala by vystúpiť z divadelného hľadiska a vstúpiť na javisko.

"Cirkev by sa nemala nechať vytláčať z verejného diania, mala by vystúpiť z divadelného hľadiska a vstúpiť na javisko."
Marek Hrubčo

Zdieľať

Medzi prednášajúcich patril aj mladý teológ Jozef Murín, ktorý niekoľko rokov pôsobil v pražskej farnosti sv. Salvátora po boku filozofa a teológa Tomáša Halíka. V príhovore Viera ako jazyková hra okrem iného priniesol postrehy luteránskeho teológa Georga Lindbecka k II. Vatikánskemu koncilu. Lindbeck koncil kritizoval, že dával príliš veľký dôraz na reformu a napriek pôvodným zámerom sa mu nepodarilo viac sprítomniť odkaz cirkevných otcov z raného obdobia kresťanstva.

Výbornú prednášku mal aj prodekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity doc. Andrej Rajský: Princíp pluralizmu v kontexte personalistickej filozofie. S pomerne hĺbkovou sondou do sveta filozofie predostrel pluralizmus a personalizmus, ich prepojenia a nedávnych alebo súčasných nasledovníkov.

Marek Hrubčo vystúpil s prednáškou Späť k základom: Hanusov princíp pluralizmu

Jozef Murín hovoril o viere ako jazykovej hre a o odkaze Georga Lindbecka

Andrej Rajský predstavil Princíp pluralizmu v kontexte personalistickej filozofie

Jedným z hlavných lákadiel programu Hanusových dní bola nakoniec takmer trojhodinová prezidentská diskusia. Ján Čarnogurský, Peter Osuský, Radoslav Procházka a Andrej Kiska hovorili o stave demokracie u nás, načrtli niektoré riešenia súvisiace so školstvom, zdravotníctvom, justíciou, prezentovali zásadné vízie a vyjadrili svoje názory na odluku cirkvi od štátu.

Trefnou historickou vsuvkou o Ladislavovi Hanusovi začal debatu J. Čarnogurský. Z pozície politika vyjadril obdiv na tým, ako sa štvaný Hanus dokázal začiatkom 50. rokov dva roky skrývať pred štátnou mašinériou po domoch jednoduchých ľudí.

Zo štvorice diskutujúcich sa voči konkurentom najviac vyhraňoval A. Kiska, ktorý sa prezentoval ako zástanca slabých a utláčaných. Prezident má byť podľa neho predovšetkým posledným útočiskom ľudí, akýmsi ombudsmanom. R. Procházka mu nepriamo vytkol, že chce riešiť čiastkové dôsledky, kým potrebnejšie je venovať sa zlyhaniam v základoch systému. Podľa neho môže byť prezidentova pozícia až prekvapivo silná, ak dômyselne využije existujúce právomoci, čo sa zatiaľ nedeje. Súčasne R. Procházka zdôraznil osobný príklad hlavy štátu, ktorý je osobitne významný z hľadiska kresťanského presvedčenia.

"Prezident má byť podľa A. Kisku predovšetkým posledným útočiskom ľudí, akýmsi ombudsmanom. R. Procházka mu nepriamo vytkol, že potrebnejšie je venovať sa zlyhaniam v základoch systému."

Zdieľať

J. Čarnogurský zdôrazňoval škodlivosť aktuálnej „studenej vojny medzi takzvanou pravicou a takzvanou ľavicou na Slovensku“. Vyjadril sa, že by napr. v záujme pokoja na spoločenskej scéne po prípadnom nástupe do prezidentskej funkcie neodvolával generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Na otázku, či by v druhom kole podporil každého z troch prítomných protikandidátov, nechcel odpovedať. A. Kiska ho nato obvinil z možného úmyslu dať sa vo voľbách podporiť Smerom.

P. Osuský by chcel v prezidentskom kresle pokračovať v masarykovskej tradícii. Kritizoval mlčanlivú taktiku I. Gašparoviča. On považuje za dôležité, aby prezident nechal zaznievať svoj hlas, keď sa dejú zásadné veci. Chcel by úradu vrátiť dôstojnosť a lesk. Kritike podrobil aj pasivitu voličov, ktorí často na politikov šomrú, ale zabúdajú pritom, že do funkcií ich zvolili oni sami. Príspevky P. Osuského patrili medzi tie čitateľnejšie, obsahovali kultivovaný, ale aj rázny morálny apel.

V súvislosti s odlukou cirkvi od štátu sa kladne vyjadrili P. Osuský a R. Procházka. Kandidát SaS zdôraznil, že predstaviteľom cirkví nesvedčí predklon pred aktuálnymi premiérmi. R. Procházka so svojím tímom už pripravil návrh financovania cirkví prostredníctvom „poukazov“ – čiže každý občan bez ohľadu na svoj príjem by mal možnosť poukázať niektorej cirkvi rovnakú sumu zo štátneho rozpočtu. Podľa A. Kisku nie je odluka cirkvi v súčasnosti témou, zbytočne polarizuje a odvádza pozornosť od dôležitejších problémov. J. Čarnogurský považuje historickú koexistenciu štátu a cirkví u nás za špecifickú. Jej plodom je podľa neho usporiadanie lepšie než inde vo svete a jeho výhody treba zachovať. Pri finančnej odluke radí postupovať opatrne kvôli jej dopadu na malé cirkvi, tie s väčším počtom veriacich sa s ňou podľa neho vyrovnajú bez výrazných problémov.

Jesenné Hanusove dni sú jedny z mála podujatí konaných na východnom Slovensku, ktoré majú väčší presah do spoločenského diania. Stretávajú sa na ňom rôzne generácie (s prevahou tej mladšej), ktoré v srdečnej atmosfére debatujú o posolstve Ladislava Hanusa a o súčasných spoločenských témach. Ich organizátorovi Fóru pre kultúru patrí vďaka za to, že nie všetko významné sa deje iba v Bratislave.

Terézia Rončáková, Lukáš Obšitník

Foto: Lukáš Obšitník a Fórum pre kultúru

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo