Nepovedzte to Henryho mame

Nepovedzte to Henryho mame

Ilustračná foto – Flickr.com/ArTe TeTra

Zneužitie Henryho smrti na boj za agendu, ktorá je v rozpore s jeho vierou a vierou jeho rodiny, je úbohosť, aká sa len tak nevidí. Ale v kontexte dnešnej diskusie neprekvapí.

Henryho matka a súrodenci boli už na ceste, keď sa pred desiatimi dňami odohral útok na Obchodnej ulici v Bratislave, pri ktorom Henry utrpel zásah, ktorý ho zabil. Rodina totiž išla na dávnejšie dohodnutú návštevu.

Keď napokon dorazili, nepoznali tu nikoho. Spoločnosť im tak denne robili ľudia z anglicky hovoriaceho spoločenstva okolo kostola sv. Ladislava a kňaz, ktorý ho vedie. To boli ľudia, s ktorými sa Henry ako praktizujúci katolík stretával.

Len tak sa nevidí

Rodina sa tiež stretla s arcibiskupom a počas rozhovoru sa dotkli aj toho, ako bude prebiehať zádušná omša. Ich predstava najprv mierne zaskočila aj arcibiskupský úrad, obsahovala totiž prvky kresťanského pohrebu, ktoré sú už dnes raritné aj na väčšine Slovenska, nieto v Bratislave.

Podobne raritná bola aj požiadavka na kňaza, ktorého poprosili, aby sa spoločenstvo za Henryho denne modlilo ruženec počas deviatich dní (ružencový deviatnik). Pre Henryho matku to však bolo v súlade s jej vierou, že po smrti odovzdáva svojho syna v kresťanskej nádeji Bohu.

Zneužitie Henryho smrti na boj za agendu, ktorá je v rozpore s jeho vierou a vierou jeho rodiny, je úbohosť, aká sa len tak nevidí. Zdieľať

V čase, keď sa Henryho rodina a tunajšie spoločenstvo modlili slová ruženca pripomínajúce aj to, ako Kristova matka nosila dieťa vo svojom živote pred jeho narodením, organizátori spomienkovej akcie za Henryho urgovali na sociálnych sieťach svoje publikum, aby prišlo v čo najväčšom počte. Pretože tým vyjadria aj svoj postoj voči „spoločnosti, ktorá podniká útoky s cieľom dostať ženské telá pod kontrolu štátu“.

Svetonázorové presvedčenie Henryho a jeho rodiny bolo pritom súčasťou informácií, ktoré sa objavovali prakticky od začiatku medializácie prípadu. Zneužitie jeho smrti na boj za agendu, ktorá je v rozpore s jeho vierou a vierou jeho rodiny, je úbohosť, aká sa len tak nevidí.

Vytlačiť na okraj

Vyhlásenie organizátorov bolo síce úbohé, ale nie kreatívne. Je odrazom diskurzu, ktorý tu intenzívnejšie prebiehal práve v uplynulých týždňoch v súvislosti s hlasovaním za zákon o sprísnení potratovej legislatívy. Keďže návrh predkladala ĽSNS, v konzervatívnom prostredí sa rozbehla diskusia, či má aj v takom delikátnom prípade, ako je ochrana života pred narodením, platiť blokáda pre návrhy kotlebovcov.

Aktívne sa do tejto debaty zapojili aj médiá a komentátori. Pointu desiatok odmietavých komentárov zhrnula komentátorka SME Zuzana Kepplová. Ak by sa kresťanskí poslanci rozhodli hlasovať za, podľa nej by si zaslúžili len byť odsunutí na okraj a preč od stola s demokratmi. Pretože kresťanskí poslanci by takým hlasovaním bezprecedentne prelomili demokratický konsenzus, že s Kotlebom sa nehlasuje. Lenže toto tvrdenie je podvod.

S Kotlebom sa už v opozícii viac ráz hlasovalo, a to bez väčšieho záujmu tých, ktorí hovoria, že práve teraz by sa odohral precedens. Pred rokom hlasovala väčšina poslaneckého klubu SaS za návrh v oblasti trestného poriadku, ktorý dáva poškodenému právo napadnúť dohodu o vine a treste medzi páchateľom a štátom. Ako hovorí ich zástupca, bola to pre nich dôležitá téma. V inom prípade zasa štyria poslanci OľaNO vrátane predsedu hlasovali za zákon v sociálnej oblasti.

Špecifikom sú poslanci zo Sme rodina, ktorí za zákony ĽSNS spoločne ako klub hlasovali dvadsať ráz.

Prvú ligu schizofrénie v tejto veci predviedol v rozhovore pre Denník N Radoslav Baťo, člen organizačnej skupiny vznikajúceho politického projektu Andreja Kisku.

K téme možného hlasovania proliferov s Kotlebom povedal: „Ak sú pripravení presadzovať svoj názor aj s podporou návrhu fašistov, nemáme sa o čom ďalej baviť... nepatria do slušnej spoločnosti a treba ich vytláčať na okraj.“

Krátko predtým odpovedal na otázku, či by strana Borisa Kollára mohla byť užitočným prvkom dobrej vlády. Jeho odpoveď bola citeľne zhovievavejšia: „Boris Kollár a strana Sme rodina prešli azda najväčším profesionálnym prerodom na slovenskej politickej scéne od parlamentných volieb. Je vidieť, že to myslia v politike vážne.“

Samotný Boris Kollár hlasoval za návrhy kotlebovcov presne 23-krát.

Kotlebovská palica

Z Kotlebu sa v tomto volebnom období stal najmä bič na konzervatívnu a kresťanskú časť spoločnosti, kde sa medzi tieto skupiny dáva znamienko rovná sa.

No o tom, čo majú tieto skupiny spoločné a čo nie, pritom toho vieme už dosť veľa. Napríklad z minulého roka máme k dispozícii hneď dva prieskumy Focusu o korelácii religiozity a podpory kotlebovcov. Je negatívna. Najväčšiu podporu získali kotlebovci u neveriacich, najmenšiu – takmer nulovú – u pravidelne praktizujúcich. Túto istú tendenciu potvrdil iný prieskum Focusu, ktorý dával so súvisu sebahodnotenie ľudí podľa intenzity ich viery a podpory Kotlebu. Opäť prudká negatívna korelácia.

Pohnúť sa preč od Kotlebu možno aj iným smerom, ako idú ľavicoví liberáli Zdieľať

Pre poctivo zmýšľajúceho pozorovateľa verejného priestoru nejde o prekvapenie. Už parlamentné voľby ukázali, že v Kotlebovej voličskej skupine prevládajú mladí, muži a voliči z Banskobystrického kraja. Všetko kategórie s nižšou religiozitou.

Nedávno zasa priniesol Focus prieskum o tom, koho voliči jednotlivých strán odmietajú v politike. Voliči KDH, strany so suverénne najväčším zastúpením praktizujúcich a prolife zmýšľajúcich, boli v odmietaní Kotlebu na špičke (najmenej Kotlebu odmietali voliči Sme rodina).

Denníky N a SME, ktoré vo svojich článkoch často hovoria o súvise religiozity a voličskej podpory ĽSNS, nikdy tieto zistenia nespomenuli.

Ak by som si mohol dovoliť malú sondu do hláv liberálov k tejto téme, povedal by som toto:

Podľa nich existuje len jeden smer, ktorým sa dá od Kotlebu odísť. Ak je Kotleba bodom na začiatku úsečky, potom tí, čo ho odmietajú, sú na jej opačnom konci, a teda sa tam musia všetci stretnúť.

Chybou tohto zmýšľania je, že uvažuje jednorozmerne. Pretože pohnúť sa preč od Kotlebu možno aj iným smerom, ako idú ľavicoví liberáli. Je možné byť tak ďaleko od Kotlebu, ako sú tí, čo ešte aj zabitie praktizujúceho kresťana zneužijú na boj proti hodnotám jeho viery –, a zároveň byť rovnako ďaleko aj od nich samotných.

O to skôr, že to nie je Kotleba, kto kresťanom odkazuje, že ich treba vytlačiť na okraj spoločnosti.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo