Tri formy spravodlivosti

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Tri formy spravodlivosti

Nemecký katolícky filozof Josef Pieper. Foto: thecatholicthing.org

Stále počujem jej tichý, znepokojený hlas: „Ale pán profesor, toto mi znie ako komunizmus.“

Učil som z úžasnej knihy Cnosti od Josefa Piepera a rozprávali sme sa o rozdeľovacej spravodlivosti. Otázku položila istá vážna mladá mormónska matka štyroch detí a mojou prvou reakciou bolo: „Josef Pieper, horlivý tomista, a komunista?“ No keď vám so všetkou vážnosťou položí otázku matka štyroch detí, jednoducho ju musíte brať vážne.

Vráťme sa o krok späť. „Kedy sa dá povedať, že v štáte zvíťazila spravodlivosť?” pýta sa Pieper. V súlade so sv. Tomášom odpovedá: „v štáte či v spoločenstve vládne spravodlivosť vtedy, keď sú správne usporiadané tri základné vzťahy, tri základné štruktúry spoločného života“: vzťahy jednotlivcov medzi sebou (výmenná spravodlivosť), vzťahy sociálneho celku voči jednotlivcom (rozdeľovacia spravodlivosť) a vzťahy jednotlivcov voči sociálnemu celku (zákonná či všeobecná spravodlivosť).

Prezident by sa nemal správať k občanom tak, akoby to boli jeho deti, ani matka by nemala vychovávať svoje malé deti, akoby to boli občania s rovnakým právom rozhodovať o pravidlách, ktorými sa majú riadiť. Zdieľať

Spravodlivosť ako cnosť majú vždy jednotlivé osoby. Dokonca aj spravodlivosť štátu sa zveruje jednotlivým zástupcom: predsedovi vlády, prezidentovi, zákonodarcom a sudcom. Jednotlivec však môže mať k ostatným rozličné vzťahy a nepochopenie týchto rozdielov môže viesť k vážnym problémom.

Prezident by sa nemal správať k občanom tak, akoby to boli jeho deti, ani matka by nemala vychovávať svoje malé deti, akoby to boli občania s rovnakým právom rozhodovať o pravidlách, ktorými sa majú riadiť. Aj povinnosť platiť dane je iného druhu než povinnosť zaplatiť inštalatérovi. Právna ochrana, na ktorú mám nárok od štátu, je úplne iná ako peniaze, na ktoré mám nárok od svojho zamestnávateľa.

Ľudia, ktorí nechápu rozdiel medzi výmennou a rozdeľovacou spravodlivosťou, hovoria veci ako: „Platím vysoké dane na školy (alebo na cesty, mosty či verejné knižnice), ale nikdy ich nevyužívam. Preto chcem, aby mi peniaze vrátili.“ Keď zaplatíte inštalatérovi, očakávate službu. Ak potrubie nie je opravené, nezaplatíte. Štátu však neplatíte za služby rovnakým spôsobom.

Štátu platíte dane na podporu spoločného dobra a predstavitelia štátu ich rozdeľujú, ako najlepšie vedia, v službe spoločnému dobru. Nie je dôležité, či vy osobne využívate školy, diaľnice alebo knižnice. Ja možno nemám deti, ale vzdelaná populácia je dobrá pre každého. A možno platím vyššie dane než ľudia na druhej strane mesta, no oni potrebujú dobré školy rovnako ako ja, a možno ešte viac.

Občas je možné počuť, ako určitý privilegovaný typ občana povie policajtovi niečo ako: „Mladý muž, ja vás platím! Ja som zaplatil túto cestu a mal by som mať možnosť jazdiť po nej, ako sa mi zachce.“ Iní majú pocit, že si zaslúžia rýchlejšiu obsluhu v štátnych úradoch, lebo platia vyššie dane.

Mýlia si tu výmennú spravodlivosť so zákonnou či všeobecnou spravodlivosťou. Keď platíte človeku, ktorý vám strihá plot, môžete mu rozkázať, čokoľvek chcete, no za diaľnicu či policajta „neplatíte“ rovnakým spôsobom. Pravidlá cestnej premávky sú tu kvôli bezpečnosti všetkých a vy máte povinnosť voči všetkým ostatným na ceste.

Policajti, sudcovia či akíkoľvek iní štátni úradníci by nemali zaobchádzať lepšie s bohatými ľuďmi a štáty, ktoré ponúkajú lepšie služby či lepšie zaobchádzanie za zvláštny poplatok, deformujú svoj vzťah k svojim občanom.

Dôslední individualisti majú sklon byť kritickí voči pojmu rozdeľovacej spravodlivosti, lebo sú presvedčení, že jedinci majú vždy dočinenia s inými jedincami. Preto je každá forma spravodlivosti podľa nich jednoducho len iným druhom výmennej spravodlivosti.

Štátu platíte dane na podporu spoločného dobra a predstavitelia štátu ich rozdeľujú, ako najlepšie vedia, v službe spoločnému dobru. Nie je dôležité, či vy osobne využívate školy, diaľnice alebo knižnice. Ja možno nemám deti, ale vzdelaná populácia je dobrá pre každého. Zdieľať

Ľudia si občas neuvedomujú svoje povinnosti voči spoločnému dobru a radšej sa sústredia na nároky vyplývajúce z „práv“ jednotlivcov. Ako hovorí Pieper, podľa dôsledného individualistu je „každá forma spoločného života človeka, v rodine či v štáte, kompromisom medzi záujmami jednotlivcov s rovnakými právami“.

Dosť odlišná je, naopak, kolektivistická kritika týchto troch typov spravodlivosti.

Podľa kolektivistu, vraví Pieper, „nejestvuje nič také ako jednotlivec schopný vstupovať do vzťahov sám za seba. Predovšetkým žiadne súkromné vzťahy medzi jednotlivcami neexistujú. Život človeka má úplne verejný charakter, lebo jednotlivec je adekvátne definovaný len svojím členstvom v sociálnom celku, ktorý je jedinou realitou.“

Preto existujú ľudia, ktorí chcú poprieť akékoľvek právo na súkromné vlastníctvo, alebo sú presvedčení, že každý vzťah vrátane vzťahu s inštalatérom by mal by podriadený politickým či etnickým záujmom. Nemám „svojho“ priateľa či „svojho“ inštalatéra, všetci sme teraz iba spolufunkcionármi v rámci politického celku.

Tým „všetky ľudské vzťahy… podriaďujú štandardu naplnenia funkcie, a keď nie som v súlade so stanovenou normou, môžu sa tieto vzťahy náhle skončiť.“

Si „môj“ priateľ? Nie, ak máš nesprávne názory či volíš nesprávnych ľudí. „Zavolal si si inštalatéra, ktorý volil Trumpa? Ako si mohol?“ Možno preto, že vždy pracoval dobre a poctivo a nikdy ma neoklamal. Môj vzťah s ním sa riadi normami výmennej spravodlivosti, nie rozdeľovacej či všeobecnej spravodlivosti.

Mýlime sa, len čo si začneme myslieť, že „zákon“ úplne vyjadruje moje povinnosti voči spoločnosti či voči mojej rodine alebo keď svoj vzťah voči spoločnosti chápeme ako ekvivalent vzťahu, ktorý máme s firmou, ktorej platíme za službu. „Ohrozujeme samotnú podstatu spravodlivosti,“ uzatvára Pieper, „keď začneme vážne tvrdiť, že tieto tri základné štruktúry spoločného života, a teda aj tieto tri základné formy spravodlivosti, neexistujú.“

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšou knihou je Reading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Sprievodca pre začiatočníkov).

Pôvodný text: The Three Forms of Justice.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo