K VECI: Nového už stačilo, obnovme radšej to dobré, čo sa zničilo - omšu a rodinu

Radikálni ochrancovia prírody si namýšľajú, že Zem vstúpila do Novej epochy. Túto myšlienku, ktorá bola v obehu v 80-tych rokoch a skôr, spopularizoval na prelome tisícročí Paul Crutzen.

Tento holandský odborník na atmosféru a aktivista v oblasti globálneho otepľovania je jedným z dvadsaťjeden laureátov Nobelovej ceny, ktorí podpísali najnovší Humanistický manifest – a tým si získal miesto na mojom súkromnom zozname nepriateľov, ktorý sa podobá na ten, čo mal Richard Nixon, akurát že ten môj je dlhší.

Pravdou je, že za starých dobrých čias pred globálnym otepľovaním nás profesor Crutzen varoval pred globálnym ochladzovaním spôsobeným nukleárnou zimou. „Stále niečo,“ ako hovorievala Gilda Radnerová.

Podľa Crutzena sa naša planéta pretvára pôsobením obrovského nárastu populácie, rozširujúcich sa veľkomiest a spaľovania fosílnych palív. To spôsobí vyhynutie druhov v geologickom rozmere. Naša poľnohospodárska produkcia skolabuje a všetci zomrieme.

Ibaže sa budeme starostlivo riadiť jeho pokynmi, samozrejme.

Nová epocha, v ktorej žijeme, čiže „antropocén,“ je niečo ako holocén na kolečkách. Čitateľa prosím, aby si zo svojej stredoškolskej geológie láskavo spomenul, že onen starší pojem označuje dobu od poslednej doby ľadovej, keď ľudia zaľudnili Zem (vďaka globálnemu otepleniu). Teraz je to však „nová a vylepšená“ a nová Nová Epocha, ktorá sa začala iba včera.

Obdivujem pastoračnú príchuť dokumentu z Aparecidy

"Na vytvorení dokumentu z Aparecidy mal veľký podiel arcibiskup Bergoglio. Zvlášť obdivujem jeho pastoračnú príchuť, ktorá kontrastuje s byrokratickou príchuťou najnovších biskupských vyhlásení."

Zdieľať

Je nemožné vedieť, kedy sa epochy začínajú a kedy končia, kým nie sú dávno za nami; a dokonca aj vtedy je ešte priestor na diskusiu. Na tom, v akej dobe sme žili, sa zhodneme o sto miliónov rokov.

Prechádzame k cirkevným záležitostiam, v rámci ktorých tiež bola vyhlásená Nová Epocha. Spája sa s dokumentom z Aparecidy, ktorý vytvorilo zhromaždenie biskupov Latinskej Ameriky na stretnutí pri veľkej brazílskej mariánskej svätyni v roku 2007 (anglická .pdf verzia tu). Na jeho vytvorení mal veľký podiel vtedy ešte arcibiskup Bergoglio a nech mi je dovolené povedať, že to nie je zlá vec.

Zvlášť obdivujem pastoračnú príchuť tohto dokumentu, ktorá kontrastuje s byrokratickou príchuťou najnovších biskupských vyhlásení. Tento dokument požadoval obnovu evanjelizačnej snahy s nepochybne kresťanským cieľom. To znamená, že sa musí sústrediť na náš hlad po Kristovi, Božom Synovi, ktorý zjavil Otcovo milosrdenstvo a pravdu o našej ľudskej situácii.

Tento dokument vyhlasuje nové obdobie v dejinách, „otvorenie sa výzvam a požiadavkám, ktoré charakterizuje všadeprítomná nespokojnosť narastajúca s novými sociálnymi a politickými otrasmi a šírením kultúry vzdialenej od kresťanskej tradície či priamo nepriateľskej voči nej“. Môže byť.

Každá generácia sa musí obrátiť, nik sa nerodí ako katolík

"Koncepcia Cirkvi obliehanej svetom, ktorý nechce jej posolstvo, je veľmi stará. V tejto situácii sme boli od počiatku a vždy potrebujeme evanjelizovať dovnútra."

Zdieľať

Z takýchto vyjadrení odvodzujeme „Novú evanjelizáciu“ a „Novú Epochu“ ako nové slogany pre náš nový vek. Na tomto mieste som už šomral proti prvému z nich, no proti druhému by som chcel reptať ešte trochu hlasnejšie.

Aby som povedal pravdu, mám už po krk nových nálepiek pre nové hnutia – zvlášť takých, ktoré sa začínajú slovom „Nový.“ Veríme, že Pán všetko robí nové, no autor tohto príspevku súhlasí so starým Kazateľom, že pokiaľ ide o ľudské záležitosti, nič nie je nové pod Slnkom.

Zvlášť koncepcia Cirkvi obliehanej svetom, ktorý nechce jej posolstvo, je veľmi stará. V tejto situácii sme boli od počiatku a vždy potrebujeme evanjelizovať dovnútra. Každá generácia sa musí obrátiť, nik sa nerodí ako katolík. Navyše vždy tu bolo apelovanie na život odpadlíka aj volanie súperiacich siekt a náboženstiev. Knieža tohto sveta je tu s nami už nejaký ten čas.

Podľa pátra Mersenna (1588-1648) bolo v roku 1623 v Paríži 50 000 ateistov. Podľa mňa si tento „otec akustiky“ vytiahol toto číslo z ucha. Z druhého vydania svojich Quaestiones celeberrimae in Genesim ho potichu odstránil, ale už bolo neskoro: tento údaj pochodoval knihami o dejinách, akoby to bol výsledok Gallupovho prieskumu.

"Udivuje ma, aká je katolícka viera živá, navyše na tých najneočakávanejších miestach. Kto okrem Boha môže vedieť, či je to naozaj také zlé (alebo dobré), ako sa zdá?"

Zdieľať

Podľa iného odhadu bolo v Paríži v roku 1623 len päť ateistov, „z toho traja Taliani“. Nech už ich bolo koľkokoľvek, boli tam. Takmer o storočie nato sa falcká princezná nechala počuť, že „v celom Paríži, či ide o klerikov alebo laikov, nie je viac ako stovka ľudí, ktorí majú pravú vieru či dokonca veria v nášho Pána.“

Budem to chápať ako ďalšie zveličenie a opriem oň svoju pointu. Nikdy nie sme v takej situácii, aby sme vedeli, čo sa naozaj deje, dokonca ani v našom bezprostrednom okolí. A hoci aj ja sám často trúsim bezútešné poznámky, treba ich chápať v kontexte mojich občasných výhrad. Udivuje ma, keď zisťujem, aká je katolícka viera živá, navyše na tých najneočakávanejších miestach. Kto okrem Boha môže vedieť, či je to naozaj také zlé (alebo dobré), ako sa zdá?

Obnovme to dobré, čo sa zničilo

Mali by sme počúvať prorokov, nie analytikov. Je chybou, a čo je horšie, hegeliánskou chybou, myslieť si, že poznáme smer dejín. A ešte horšie je, že je to zákerná chyba.

"'Nová Epocha' by sa ľahko mohla stať sloganom, ktorý nahradí 'ducha druhého vatikánskeho koncilu'. A všetci vieme, ako to s ním diabol rozohral."

Zdieľať

Trend, ktorým sa svet uberá, je podľa mňa samozrejme zlý. To by však znamenalo, že sa potrebujeme od tohto trendu vzdialiť. Mali by sme ľuďom pripomínať, že táto doba nedáva ľuďom žiadne privilégiá, lebo Cirkev v každej dobe vyžaduje to isté. Myšlienka, že sme „dospeli“ do nejakej zvláštnej situácie, dokonca aj keby tá situácia bola výnimočne zlá, iba nahráva márnivosti protikresťanského „progresívneho“ zmýšľania.

„Nová Epocha“ by sa ľahko mohla stať sloganom, ktorý nahradí „ducha druhého vatikánskeho koncilu“. A všetci vieme, ako to s ním diabol rozohral. Dnes už dokonca vieme povedať, čo bude hovoriť: „keďže toto je Nová epocha, máme právo zvrhnúť všetky tradície. Napokon, platili len pre Starú epochu.“

Ale dosť už o ňom. Určite nám už bohato stačilo „Nového“. Poďme radšej miesto toho systematicky obnoviť všetko, čo sa zničilo, a začnime s omšou a s rodinou.

David Warren
Autor je bývalý redaktor časopisu Idler a stĺpčekár v Ottawa Citizen. Má bohaté skúsenosti na blízkom aj ďalekom východe. Jeho blog Essays in Idleness (Eseje vo chvíľach ničnerobenia) možno aktuálne nájsť na www.davidwarrenonline.com.

Pôvodný text: Life in the Anthropocene, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo