Nesťahujme nohavice, keď je Kotleba ešte ďaleko

Nesťahujme nohavice, keď je Kotleba ešte ďaleko

Foto: TASR/ Pavel Neubauer

Niekoľko poznámok k nešťastnému začiatku prezidentskej kampane.

Od ohlásenia prezidentskej kandidatúry Mariana Kotlebu uplynulo len niekoľko hodín a verejná debata začína nápadne pripomínať to, čo sme pred niekoľkými mesiacmi absolvovali pri župných voľbách v Banskej Bystrici.

To znamená, že oveľa viac ako témy sa bude riešiť taktika.

V mediálnom priestore sa okamžite po Kotlebovom oznámení objavilo volanie po tom, že opozícia by sa v prezidentských voľbách nemala rozdrobovať, naopak, mala by začať uvažovať o spájaní síl, o nejakej forme primárok, skrátka smerovať k tomu, aby sa niektorí kandidáti už pred prvým kolom volieb zachovali zodpovedne a vzdali sa v prospech silnejšieho uchádzača.

V prospech tejto taktiky sa už začínajú vyslovovať niektorí politológovia a komentátori. Podporila ju aj prezidentská kandidátka Progresívneho Slovenska Zuzana Čaputová. Netreba byť ani veľkými prognostikmi, aby sme si predstavili, že v dohľadnom čase sa na túto tému vyroja aj rôzne výzvy osobností. Skrátka momentom vstupu šéfa ĽSNS do politického ringu sa tento scenár dostal okamžite na stôl a tlak na jeho uskutočnenie bude každým dňom rásť.

Aby bolo jasné. Motívom takéhoto rámcovania prezidentskej debaty nie je obava z toho, že by sa Marian Kotleba mohol stať prezidentom. Pri dvojkolovej voľbe je to prakticky vylúčené. V pozadí je iný predpoklad, ktorý asi najpresnejšie pomenoval politológ Peter Spáč v Denníku N.

Smer má stále taký politický výtlak, že jeho kandidát by mal postúpiť do druhého kola. Tam však narazí na problém osloviť voličov mimo tvrdého jadra tejto strany, čo významne zvyšuje šance opozičného kandidáta na víťazstvo. Toto, samozrejme, neplatí v prípade, ak by do druhého kola prezidentských volieb postúpil Marian Kotleba. Jeho účasť by určite výrazne mobilizovala a znamenala by pre nominanta Smeru prísun aj takých hlasov, ktoré by za iných okolností nezískal.

Čiže jednoducho. Ak neextrémistická parlamentná opozícia nechce dopustiť, aby sa prezidentom stal človek Smeru, mala by sa zjednotiť tak, aby Marian Kotleba nemal šancu postúpiť do druhého kola. A keďže do volieb zase až tak veľa času neostáva, mala by na tom začať pracovať čo najskôr.

Rovnica prezidentských volieb má stále veľa neznámych. Nepoznáme kandidáta Smeru ani ľudí, ktorých do prezidentského súboja vyšle SNS či OĽaNO. Zdieľať

Tento typ uvažovania je legitímny a má svoje rácio. Ale aj úskalia, ktoré tiež určite stoja za trochu pozornosti.

Po prvé, dnes ešte vôbec nevieme, akým silným kandidátom Kotleba bude. Môže miešať kartami, ale aj nemusí. Rovnica prezidentských volieb má stále veľa neznámych. Nepoznáme kandidáta Smeru ani ľudí, ktorých do prezidentského súboja vyšle SNS či OĽaNO.

Preto sa nemôžeme oprieť ani o relevantné prieskumy verejnej podpory jednotlivých kandidátov. Už na jeseň sa môže ukázať, že tu máme dvojicu alebo trojicu iných favoritov a Kotleba bude jasne mimo hry.

Ale aj keby sa ukázalo, že Kotleba je vážny kandidát so šancou na druhé kolo, priveľký dôraz na taktiku hneď od začiatku prezidentského súboja môže viesť k tomu, že tak ako v Banskej Bystrici budeme mesiace riešiť najmä to, kto, kedy a na základe čoho by sa mal vzdať v prospech iného kandidáta. Na úkor tematického a ideového súboja. Celkom dobre sa môže stať, že preferenčne slabší kandidáti, hoci by aj mali čo povedať, budú od začiatku čeliť iba otázkam, či a v čí prospech sú ochotní sa z prezidentského súboja stiahnuť.

Riziko spočíva v tom, že ak sa tento typ debaty presilí, môže smerom k voličom fungovať aj kontraproduktívne a v konečnom dôsledku byť vodou na Kotlebov mlyn.

Navyše sa naratív – spojme sa, aby sa človek Smeru nestal prezidentom – môže ukázať ako falošný. Veď si len predstavme nasledujúci scenár, ktorý sa v tejto chvíli tiež nedá vylúčiť. Kandidátom Smeru na prezidenta bude Miroslav Lajčák a do druhého kola volieb sa s ním dostane Milan Krajniak.

Pre mnohých z tých, ktorí dnes volajú po zjednotení, aby nevyhral človek Smeru, by sa v takejto konštelácii Miroslav Lajčák stal z večera do rána kandidátom ako remeň. Proeurópskym, čitateľným, ideologicky prijateľným a dôstojným.

Prečo teda hneď panikáriť s Kotlebom a zabíjať prezidentskú debatu už v úvode kampane taktizovaním? Alebo, ako hovorí stará ľudová múdrosť: načo sťahovať nohavice, keď brod je ešte ďaleko.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo