Ako Trump tlačí na Čínu

Ako Trump tlačí na Čínu

Americký prezident Donald Trump (vpravo) a severokorejský vyslanec Kim Jong-čchol (vľavo), jeden z najbližších radcov severokórejského lídra Kim Čong-una sa rozprávajú po stretnutí v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone 1. júna 2018. Foto: TASR/AP

Koniec liberálneho konsenzu je príležitosť.

Svet sa zmenil, pozrite sa na vojnu a obchod. Liberálny konsenzus 90. a nultých rokov je mŕtvy. Otázkou je, či nás nečaká obdoba toho, čo sme zažili pri/po Iraku: vedenie vojny, kde sa neberie ohľad na medzinárodné právo a suverenitu slabého, ale unilaterálne záujmy štátu. Dnes je americký prístup z roku 2003 na Blízkom východe mnohonásobne prekonaný, stačí sa pozrieť na Turkov či Iráncov, nové základne na cudzom území, nedávna rusko-americká niekoľkohodinová vojna v Sýrii, o ktorej sa dozviete až ex post.

Obchodné vojny s tými vojenskými v tom najdôležitejšom porovnať nemožno, ale predsa: Môžu byť dôsledky potenciálnej obchodnej vojny s Čínou pre svetový obchod porovnateľné s dôsledkami irackej vojny?

Jeden podstatný rozdiel tu je, to musí uznať aj príslušník malého národa, ktorý ťaží z voľného medzinárodného obchodu. Zatiaľ čo casus belli – zbrane hromadného ničenia v Iraku boli podvrh, obchodná nerovnováha medzi Amerikou a Čínou je reálna a Ameriku systematicky poškodzuje.

Američania štvornásobne viac kupujú čínske produkty ako Číňania americké. Problém obchodnej nerovnováhy je dlhodobý, ako ukazujú štatistiky. Číňania porušujú vlastnícke práva, sú aktívni v obchodnej a vojenskej špionáži, Paul Starobin minulý rok napísal, že jednotka s označením 613398, ktorá patrí pod velenie čínskej armády v Šanghaji, je podľa americkej bezpečnostnej firmy „hlavným zdrojom kybernetických útokov proti americkým firmám, organizáciám a štátnym agentúram“.

Si Ťin-pching cementuje svoju moc, už nie je obmedzený dvomi funkčnými obdobiami, vojnu proti korupcii využil na vyrovnanie sa so svojimi oponentmi a kritikmi v strane aj posilnenie disciplíny v strane (vyše 400-tisíc úradníkov bolo potrestaných za úplatky v roku 2016, nárast zo 150-tisíc v roku 2012). Čínsky režim sa utužuje: Peking militarizuje svoje ostrovy v Juhočínskom mori, Filipíny zmenili pod tlakom svoju zahraničnú politiku, autonómia Hongkongu bola oslabená. Je toho viac a všetky trendy svedčia o jednom: posilnenie komunistického režimu. Kľúčom je obmedzenie slobody slova, presunu valút a prísna kontrola zahraničných vplyvov (internet, mimovládky, zahraničný kapitál).

Keď už píšem o Číne 4. júna, nemožno nespomenúť potlačenie povstania na Tchien-an-men, ktoré stálo život až do 10-tisíc obetí. V posledných dňoch sa objavili informácie, že pozostalí niektorých obetí žiadajú o odškodnenie, žiaľ – a to je súčasť problému – Západ stratil iniciatívu v tejto téme a nijako významne stav ľudských práv nepripomína. Ostatným kamienkom bol návrh na dohodu medzi komunistickým režimom a pápežom Františkom, ktorá poškodzuje záujmy čínskych katolíkov.

Spoločným menovateľom takéhoto prístupu k Číne bol obchod, kapitalizmus, prospešný pre obidve strany. Trump to zmenil.

Čína sa postupne mobilizuje a vyvíja spôsobom, ktorý by nás mal znepokojovať, aby som sa ale vrátil k téme, to, čo sa za 500 dní od zvolenia podarilo prezidentovi Trumpovi, je otočenie prístupu. Koncept Čímeriky, o ktorom písal Nial Fergusson, ktorý vytváral ilúziu Číny a Ameriky ako jednej ekonomiky, je mŕtvy. Všetky lákavé opisy toho, ako Čína nakupovala americké doláre a pomáhala udržovať nízke úrokové sadzby, ako vzájomný obchod pomáhal rastu obidvoch ekonomík, sú minulosťou. Čína a Amerika majú odlišné a často protichodné záujmy. Trump to ukázal na dvoch príkladoch: rokovaniach so Severnou Kóreou a obchode. Pri Kórei až doteraz platilo, že kľúčová bola účasť Číny, Trump Čínu obišiel a dostal sa v rokovaniach najďalej od konca kórejskej vojny.

Druhým príkladom je obchod. Trump pred pár týždňami Číňanov požiadal, aby znížili obchodný deficit okamžitými opatreniami o 100 miliárd a následne o 200 miliárd dolárov do roku 2020 (americký deficit bol podľa ich čísel minulý rok 375 miliárd, podľa Číňanov 200 miliárd dolárov). Jedna vec je, ako to celé dopadne, iná vec, k čomu priebežne vedú rokovania: Číňania ustupujú a sľubujú zníženie deficitu. Je to po prvýkrát za generáciu, čo Číňania v niečom významnom ustúpili bez toho, aby za to niečo získali (ako to bolo pri WTO).

Trump však rovnaký prístup aplikuje aj na EÚ a Kanadu, čo nás priamo poškodzuje. Rovnako ako pri bezpečnosti a nedodržovaní záväzkov voči NATO to ukazuje na slabé vedenie v štátoch EÚ. Táto politika je v podstate koncentrovaným tlakom na Nemecko, ktoré v Európe ťažilo z Pax Americana najviac.

Už dnes možno konštatovať niekoľko predbežných záverov Trumpovej politiky voči Číne a svetu: Kľúčovým aktérom je opäť štát, medzinárodné organizácie hrajú druhé husle. Spojenectvá musia byť obojstranne výhodné, nemajú byť kamuflážou pre čiernych pasažierov. Dnes to platí pre NATO a WTO, onedlho sa to stane témou aj pre EÚ. Ak sa pozriete na americké správanie voči Britom, Kanade či západnej Európe, opäť platí, že neexistujú stáli spojenci, iba stále záujmy.

Tieto zmeny neprichádzajú preto, že predchádzajúci poriadok fungoval dobre, naopak, identifikujú to, čo fungovalo zle. Preto je Trumpova politika voči Číne v prvom rade príležitosť.

  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo