Ako sa varí taliansky chaos

Ako sa varí taliansky chaos

Volebný líder talianskeho Hnutia piatich hviezd (M5S) Luigi Di Maio, foto TASR/AP

V Taliansku sa dnes nerozhoduje len o novej vláde, ale aj o prežití eurozóny v dnešnej podobe.

V čase písania tohto textu (štvrtok večer) sa zdá, že by sa v Ríme predsa len mohla sformovať vláda „nových barbarov“, ako nedávno nazval denník Financial Times koalíciu Hnutia piatich hviezd (M5S) a Ligy. Lenže Taliani sa môžu zajtra opäť zobudiť do nového dňa, keď ich líder M5S Luigi Di Maio a vodca Ligy Matteo Salvini budú presviedčať, že jedinou záchranou pred nemeckým diktátom sú predčasné voľby niekedy v septembri.

V tieto dni totiž vládne v Ríme chaos, aký je nevídaný aj na talianske pomery. A s dôsledkami, ktoré môže čoskoro pocítiť Európska únia vrátane Slovenska.

Celý príbeh sa začal 4. marca, keď vo voľbách stroskotali skompromitovaní sociálni demokrati Mattea Renziho, ako aj Forza Italia večného Silvia Berlusconiho. Víťazi volieb, Di Maio a Salvini, najskôr rezolútne odmietali, že by mohli spolupracovať, po týždňoch však k sebe zahoreli koaličnou láskou a do médií unikol rodiaci sa programový dokument, podľa ktorého mala ich vláda vyviesť Taliansko z eurozóny. Obe strany tento plán popreli, vraj išlo len o návrh, ktorý už neplatí. Lenže oheň bol na streche.

Hoci Taliansko po rokoch konečne zažíva isté ekonomické oživenie, finančné trhy znervózneli, investori sa začali v pomerne masívnom meradle zbavovať talianskych dlhopisov a namiesto nich kupovať napríklad španielske. Čo je ešte horšie, momentálne sa presúvajú preč, najmä do Japonska, aj penzijné fondy, keďže Taliansko má za sebou asi politicky najbláznivejší týždeň posledných dvoch desaťročí.

Di Maio a Salvini najskôr tvrdili, že novým premiérom bude politicky ťažká váha, žiaden technokrat. Chvíľami sa zdalo, že sa obaja lídri na premiérskom poste vystriedajú, prvé dva roky Di Maio a po ňom Salvini.

Minulý týždeň však za premiéra nominovali istého Giuseppeho Conteho, pomerne neznámeho právnika, blízkeho M5S, o ktorom nikto nič poriadne nevedel, azda len to, že si prikrášlil životopis (v ňom mal uvedené, že mal študovať na New York University, problém bol, že tá o tom nemala žiaden záznam). Conte mal len prevziať vládny program, na ktorom sa nijako nepodieľal, všetkým bolo jasné, že pôjde len o bábku v rukách Di Maia a Salviniho.

Následne sa so svojím personálnym výberom vyznamenala Salviniho Liga: za ministra pre ekonomiku, teda na jeden z najsilnejších rezortov, navrhla 82-ročného Paola Savonu. Tento profesor ekonómie sa len pred pár mesiacmi vyjadril, že ekonomická politika Nemecka mu pripomína „nacizmus bez militarizmu“, navyše, v blízkom čase mu má vyjsť kniha, v ktorej dôvodí, prečo by mali Taliani odísť z eurozóny. To je síce akademicky plne legitímny názor, Di Maiovi a Salvinimu by sa však ťažko presviedčalo európske okolie aj čoraz rozbúrenejšie finančné trhy, že ide len o jeho súkromný názor a vláda nemá v talóne žiaden exitový scenár.

Ručnú brzdu napokon zatiahol prezident Sergio Mattarella, dosiaľ skôr nevýrazný prezident, ktorý pripomínal pasívneho notára. Mattarella odmietol vymenovať Savonu za ministra s odôvodnením, že presadzuje vystúpenie Talianska z eura a tým môže ohroziť talianske úspory. Di Maio a Salvini to vyhlásili za koniec novovznikajúcej vlády, Mattarella poveril zostavením vlády ekonóma Carla Cottarella, ktorého kariéra je previazaná s Medzinárodným menovým fondom.

Mattarella tak po nominácii Savonu zasiahol do talianskej politiky celkom prekvapivo ešte ráznejšie ako u nás nedávno po dvojnásobnej vražde Andrej Kiska.

Od začiatku však bolo jasné, že Cottarella nemá odkiaľ získať parlamentnú väčšinu, takže jeho hlavnou úlohou bude doviesť Taliansko k predčasným voľbám.

Mattarellov krok pôsobil sympaticky na Brusel či Berlín, v Taliansku, ktoré je parlamentnou, nie prezidentskou republikou, však vyvolal búrlivé emócie a vášne, ktoré hrajú v prospech Di Maia a Salviniho. Vládu týchto strán podporuje pomerne jasná väčšina Talianov, ktorá si od nej sľubuje koniec fiškálneho diktátu zo strany Nemecka, masívne verejné investície, ktoré ukončia dve desaťročia úpadku, rovnako nižšie dane či základný príjem pre všetkých. To všetko obe tieto strany nasľubovali a ešte stále sa tvária, že sa to dá uskutočniť, lebo ako dennodenne opakujú, ich vláda má konečne slúžiť Talianom a už nebude vazalom Nemecka.

V súperení oboch populizmov, toho ľavicovejšieho zo strany M5S a pravicovejšieho zo strany Ligy, však vychádza lepšie Matteo Salvini. Ten rozmýšľa na rozdiel od 31-ročného Di Maia taktickejšie – to sa ukázalo už pri tvorbe vládneho programu, kde si Salvini presadil všetko, čo chcel. Salvini sa však správal omnoho obratnejšie aj teraz po vypuknutí vojny s prezidentom Mattarellom.

Luigi Di Maio totiž obvinil prezidenta z vlastizrady a začal dokonca nahlas rozmýšľať nad tým, že parlament by mal prezidenta obžalovať z útoku na ústavu alebo z vlastizrady (Mattarella pritom uplatnil právomoci, ktoré mu ústava poskytuje) a vynútiť si jeho odstúpenie. Niečo také sa ešte nikdy v Taliansku nestalo, išlo o nepochopiteľnú reakciu, tým väčšmi, že Savona, ktorého prezident Mattarella odmietol vymenovať za ministra, bol nominantom Salviniho Ligy, nie Hnutia piatich hviezd.

Salvini následne učiteľsky odkázal Di Maiovi, že jeho Liga do takéhoto ústavného dobrodružstva určite nepôjde a proti Di Maiovi sa zdvihla vlna odporu aj vo vlastnej strane.

Di Maio následne tlmil vzburu medzi vlastnými, ktorým povedal, že vôbec netušil, že 82-ročný Savona bol „taký nebezpečný“, aby ho prezident odmietol, obvinil Salviniho, že naňho ušil búdu, a ešte dodal, že Savona je americký slobodomurár a keby to bol vedel, nesúhlasil by s jeho nomináciou.

Už-už sa zdalo, že Hnutie piatich hviezd a Liga sa rozídu, čo by hralo do karát práve Salvinimu. Keď v roku 2013 preberal post predsedu Ligy, bola to 4-percentná strana, teraz v marci získal aj so svojou antiimigračnou a euroskeptickou rétorikou nečakane 18 percent, v najnovších prieskumoch má až do 25 percent. Aj preto tajne kalkuloval, že ak by vláda s Di Maiom nevyšla, oplatí sa mu ísť do predčasných volieb, v ktorých by mohol zvíťaziť s celou stredo-pravou koalíciou a stať sa novým premiérom.

Presne v čase, keď dopisujem tento text (19.15), prichádza z Ríma nová správa: podľa najnovších dohôd sa opäť narodila vláda Hnutia piatich hviezd a Ligy, premiérom má byť „absolvent New York University“ Giuseppe Conte. A 82-ročný, už raz odmietnutý Savona, ktorého Di Maio pred pár dňami nazval „americkým slobodomurárom“, bude po novom ministrom pre európske záležitosti.

Toto všetko by vraj malo platiť, aj keď sa Taliani zobudia do nového rána.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo