Konzervatívci a Kiskova nová strana

Konzervatívci a Kiskova nová strana

Foto: Martin Baumann/TASR

Pre konzervatívcov v politike môže nová strana Andreja Kisku znamenať podstatne väčšiu výzvu, ako sú dnes ochotní pripustiť.

Andrej Kiska ohlásil založenie novej politickej strany. S tým, že presnejšiu predstavu, ako bude jeho nový politický projekt vyzerať, povie na jeseň, po komunálnych voľbách. Aj keď od ohlásenia strany k jej úspechu vo voľbách vedie ešte dlhá cesta, konzervatívni politici by sa už dnes mali začať strategicky zamýšľať nad rizikami, ktoré pre nich z tohto Kiskovho kroku vyplývajú.

Tí, ktorí dnes konzervatívcov v politike reprezentujú, sa zatiaľ tvária, že sa ich to príliš netýka. Alojz Hlina hovorí, že hodnotový svet KDH a Andreja Kisku sa neprekrývajú a naďalej bojuje proti Sme rodina. Igor Matovič, ktorý sa označuje za hodnotového konzervatívca, si je zase istý neutíchajúcou priazňou svojich voličov.

Možno je táto ich ľahkosť bytia iba hraná. Možno naozaj žijú v presvedčení, že Kiska staví len na čisto ľavicovo-liberálnu kartu, zjednotí pod sebou niektoré progresivistické miniprojety a voličov bude loviť najmä medzi mestskými liberálmi, nerozhodnutými a nevoličmi. V takomto prípade by však išlo o trestuhodnú krátkozrakosť.

Pozrime sa v krátkosti na to, čomu môžu konzervatívci čeliť.

Je pravdepodobné, že projektanti Kiskovej novej strany sa budú tlačiť do politického stredu. V kampani sa budú vyhýbať kontroverzným kultúrnym témam a dajú si pozor, aby kresťanských voličov neprovokovali. Naopak, budú sa snažiť časť z nich získať pod svoju zástavu.

Napríklad tak, že do novej strany pozvú aj niektoré tváre z kresťanského prostredia, pričom viacerí takto oslovení nemusia mať s účasťou v takomto projekte problém. Len čisto hypoteticky, je až takou veľkou fantáziou, predstaviť si, že Kiska dá ponuku napríklad Veronike Remišovej, o ktorej napätých vzťahoch s Igorom Matovičom už aj vrabce čvirikajú?

Reálny vplyv tohto typu ľudí na agendu a politiku strany bude, samozrejme, nulový. V tomto prípade nepôjde o žiadnu novú SDKÚ, v ktorej aj tým, že prebrala časť štruktúr KDH, existovala aspoň ako-tak viditeľná skupina konzervatívnych poslancov. Okolnosti, za akých vzniká nový Kiskov projekt, dávajú tušiť, že ak sa v ňom aj vyskytnú nejakí politicky angažovaní kresťania, budú plniť len úlohu konzervatívneho ornamentu na zmätenie a prilákanie časti kresťanských voličov.

Okrem pokusov o prebratie voličov by sa konzervatívci v politike mali pripraviť aj na to, že ľudia z Kiskovho sveta, disponujúci veľkým mediálnym vplyvom, sa ich budú snažiť rozdeľovať. A niektorých vytlačiť na okraj politického spektra. Zdieľať

Okrem pokusov o prebratie voličov by sa konzervatívci v politike mali pripraviť aj na to, že ľudia z Kiskovho sveta, disponujúci veľkým mediálnym vplyvom, sa ich budú snažiť rozdeľovať. A niektorých vytlačiť na okraj politického spektra.

Niečo v tomto smere už v rozhovore pre Denník N naznačil prezidentov poradca Rado Baťo. Jeden z dvoch ľudí, ktorých Kiska zatiaľ verejne označil za možné tváre jeho novej strany.

O konzervatívnych poslancoch, ktorí zvažovali, že podporia návrh o obmedzení potratov bez ohľadu na to, kto ho predkladá, Baťo hovorí ako fundamentalistoch, prekážke vytvorenia vlády bez Smeru a SNS, elementoch, ktoré nepatria do slušnej spoločnosti a treba ich vytláčať na okraj.

V jeho vyjadreniach nezaznel ani náznak snahy o pochopenie citlivosti situácie a dilemy politicky angažovaných kresťanov, pre ktorých je snaha o sprísnenie komunistického potratového zákona, mimochodom jedného z najliberálnejších v Európe, zásadnou politickou témou. Len malá ilustrácia toho, kam môže takýto spôsob uvažovania viesť: Ak by takto ku konzervatívcom pristupoval Mikuláš Dzurinda, tak politici ako Vladimír Palko či Daniel Lipšic by sa nikdy nemohli stať ministrami, hoci ich pôsobenie v rezortoch vnútra a spravodlivosti patrilo k tomu najlepšiemu, čo slovenská demokracia dokázala na tieto rezorty presadiť.

Podobne aj pôsobenie Ján Figeľa a jeho tímu na ministerstve dopravy bolo obdobím, keď cieľom nebolo nabaliť sa na najbohatšom rezorte. A tiež sa nedá povedať, že by tam podali podpriemerný výkon.

Pritom názory Palka, Lipšica či Figeľa na kultúrno-etické témy sa za posledných dvadsať rokov nijako nezmenili, dnes hovoria presne to, čo aj vtedy. 

Ak vyššie opísaný scenár nastane, bude zbytočné sa nad ním pohoršovať a lamentovať. Politika nie je nedeľná škola, ale tvrdý zápas o moc a presadenie svojej agendy. Dôležité bude, ako budú konzervatívci pripravení tejto výzve čeliť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo