Dcérke (Július Lenko)

Dcérke (Július Lenko)

Foto: Archív TASR

Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.

Július Lenko
Dcérke

Toľko lásky a nehy v očiach máš,
že každou vecou bývaš očarená.
A keď mi hráš, keď hudbou Beethovena
celý náš byt až po strop napĺňaš,

keď v notách, zvučných ako hrkálky,
i tvoje malé detské srdce bije,
ja spoza záclon každej melódie
na tvoju cestu hľadím do diaľky.

Choď ňou, a nezblúď, i keď cesta tá
raz bude priama a raz kľukatá,
raz pôjde slncom a raz cez víchricu.

Život neplynie ako sladký sen,
má víry, blesky ako Beethoven.
Len majster zvládne jeho klávesnicu.


Na dnešnú nedeľu som hľadal báseň, v ktorej by sa zrkadlil vzťah autora k deťom. O niekoľko dní si totiž pripomenieme Deň detí. Zaujal ma Július Lenko (1914 – 2000), básnik, prekladateľ, redaktor a pedagóg, svojou básňou Dcérke.

Text básne som vybral z vydania Dieťa v modernej slovenskej poézii (pre členov Kruhu milovníkov poézie vydal Slovenský spisovateľ, Bratislava 1981, zostavil, doslov a edičnú poznámku napísal Vojtech Kondrót).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo