Na jednom z protestov Za slušné Slovensko mal vystúpiť s prejavom, v ktorom chcel spomenúť aj hodnotu ochrany nenarodených detí. Po tom, čo organizátorom zaslal návrh svojho prejavu, zrušili mu pozvanie.

Hovorí, že mladá generácia kresťanov nechce ísť príliš do konfliktu s liberálnym prostredím a má vážne výhrady, ako sa dnes komunikujú konzervatívne témy. V rozhovore tiež vysvetľuje, prečo by podporil Kotlebov návrh zákona o potratoch a v čom zlyhali konzervatívni politici. Predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa Juraj Šúst.

Podpísali ste sa pod vyhlásenie prolife aktivistov, ktorí vyzvali poslancov, aby hlasovali za Kotlebov návrh zákona o obmedzení potratov. Prečo?

Rozhodol som sa podľa podstaty toho zákona, napriek tomu, kto ho predkladá. Podstatou je, že by ročne zachránil približne päťtisíc ľudských životov. Momentálne si neviem predstaviť, aké iné proporčné dobro by vyvážilo rozhodnutie nehlasovať za ten zákon, pretože napriek tomu, kto ho predkladá, výrazne umenšuje nespravodlivosť, ktorá sa na Slovensku deje.

Teda keby bola dnes v parlamente komunistická strana, ktorá by hlásila, že to, čo robili komunisti v 50. rokoch, bolo dobré a predložila by takýto zákon, tak by ste boli rovnako za?

Povedal by som, že odmietam, čo komunisti robili v 50. rokoch a to, čo presadzujú v súčasnosti, ale že podstata daného zákona je dobrá aj napriek tomu, kto ho predkladá.

Nehlasovať za takýto návrh by sa dalo obhájiť za predpokladu, že by predkladateľ vydieral poslancov urobiť niečo, čo je zjavne nemorálne, napríklad podporiť vyhlásenie, že komunistická či fašistická ideológia sú správne. Za takýchto okolností by som to nepodporil.

Zároveň však platí, že Kotleba sa týmto návrhom zákona snaží účelovo vkročiť do prostredia, ktoré nie je celkom jeho. Preto nielen liberáli, ale aj viacerí konzervatívci tvrdia, že podporou tohto zákona bude Kotleba legitimizovaný. Vy sami ste sa po voľbách v roku 2016 podpísali pod vyhlásenie kresťanských osobností proti Kotlebovi, kde ste písali, že program jeho strany je proti kresťanstvu a šíri nenávisť proti rôznym skupinám obyvateľstva. Ak teda podpora tohto zákona dá Kotlebovej strane nový punc, ktorý doteraz nemala, nie je to pre vás argument proti podpore jeho zákona?

Pripúšťam, že niekto môže spraviť skratku v zmysle, že podporou tohto zákona považujem za správnu aj jeho ostatnú politiku. Ale tým, že som spolupodpísal spomínané vyhlásenie pred dvomi rokmi či naposledy blogom na Postoji, som jasne vyjadril, že jeho politiku odmietam.

To hovoríte za seba, ale bavíme sa o zodpovednosti celého jedného prostredia, ktoré vyznáva isté hodnoty a do ktorého sa Kotleba snaží vtlačiť. Nie je práve toto situácia, keď sa mu to môže podariť?

Nie je to však situácia, ktorá sa dá riešiť tým, že odmietneme zákon, ktorý je vo svojej podstate dobrý, pretože umenšuje nespravodlivosť. Rozhodnutie nehlasovať za takýto zákon možno totiž čítať z opačnej strany – že tým legitimizujete perverzné zákonodarstvo, ktoré na Slovensku v tejto oblasti existuje a zároveň sa dáva Kotlebovi do ruky tromf, že on je jediný skutočný ochranca života na Slovensku.

„Z môjho pohľadu si prolife hnutie svoju prácu urobilo, i keď možno v lobingu a koncovke to nie je také, ako by sme si možno želali.“ Zdieľať

Teda negatívne dôsledky sú z oboch strán. Nechcem sa stavať do pozície arbitra, ktorý povie, ktoré sú lepšie a horšie. Môj argument je postavený na tom, že zďaleka nevyvažujú meritum veci toho zákona.

V cirkvi a prolife prostredí sa rozpútala zaujímavá debata, v ktorej sa rieši, či majú katolíci morálnu povinnosť zahlasovať za takýto zákon. Čo si o tom myslíte?

Z mojej morálnej úvahy, ktorú som vám pred chvíľou predstavil, vyplýva, že za ten zákon je morálne správne zahlasovať. A to aj napriek negatívnym dôsledkom, ktoré to prináša, lebo meritum je samo osebe veľmi dobré, keď v ultimátne závažnej veci zlepšuje právny stav na Slovensku. Ten by bol aj po prijatí tohto zákona ešte stále nespravodlivý, ale zachránil by tisícky životov.

Čo by podľa vás morálne obhájilo rozhodnutie nehlasovať za tento zákon?

Platilo by to pre prípad, ak by sa týmto nehlasovaním dokázalo racionálne obhájiť, že to pomôže na dosiahnutie konečného cieľa a ním je úplný zákaz interrupcií na Slovensku. Alebo keby nehlasovanie realisticky prinieslo zákon, ktorý umenší nespravodlivosť ešte viac. Momentálne sa mi však nezdá, že by išlo o realistické uvažovanie.

Neprepukol teraz konflikt, ktorý nadlho poznačí naše prolife hnutie, v ktorom si budú ľudia vyčítať: ty si chcel legitimizovať Kotlebu, alebo ty si zlyhal pri presadzovaní našej témy a podobne?

Nedá sa to vylúčiť. V pozitívnejšom zmysle by som si prial, aby to pomohlo vylepšiť argumentáciu a debata by pomohla vyjasniť postoje, nech sú presvedčivejšie pre všetkých.

Ale k tomu konfliktu: Ja mám pocit, že väčšina v prolife hnutí to vidí tak, že to treba podporiť.


V posledných piatich rokoch sa aj kvôli ochrane nenarodeného života podarilo dostať na námestia desaťtisíce ľudí, o tejto téme sa hovorilo umierneným jazykom a posúvala sa do stredu spoločenskej diskusie, problém bol, že sa zabudlo na politickú koncovku. Je možné, že Kotleba prebral kresťanských konzervatívcov z letargie?

Súhlasím s tým, že požiadavky na prolife pochodoch mali byť razantnejšie, bola by to asi lepšia stratégia ako tých 20 čiastkových návrhov, ktoré sa predložili. Na našu obranu však treba povedať, že prolife hnutie vložilo veľkú energiu do organizovania manifestácií, aby ukázalo aj politikom, že v spoločnosti existuje pomerne veľká sila. Z môjho pohľadu si prolife hnutie svoju prácu urobilo, i keď možno v lobingu a koncovke to nie je také, ako by sme si želali. Ale prioritne nezlyhalo, naopak, politici sa nechytili tejto témy.

Zlyhali teda konzervatívni politici?

Áno, v tejto veci zlyhali. Mnohí urobili veľa dobrého v tomto smere, ale v tejto konkrétnej veci obmedzenia potratov mali návrh podať oni.

Čím si to vysvetľujete? V tomto volebnom období sedí aj napriek vypadnutiu KDH v parlamente veľa kresťanov, a to aj zo spoločenstiev a hnutí, ktoré boli súčasťou tohto prolife pohybu.

Pravdou však je aj to, že hlavní proliferi boli na kandidátke KDH, ktoré sa nedostalo do parlamentu. Pre kandidátov v OĽaNO to možno okrem pani Verešovej nebola centrálna téma. Možno sa báli toho, že keď naposledy predkladali podobný zákon traja poslanci z KDH, dopadlo to pranierovaním v liberálnych médiách. To ich mohlo odradiť, ale podľa mňa urobili konzervatívni politici chybu aj predtým, lebo si nedokázali dať jasnú požiadavku do svojich politických programov.

Keby ju tam mali dlhodobo napísanú – a nielen vágne vety v štýle „ochrany života“ –, ale jednoznačnú formuláciu, že budeme presadzovať zákaz potratov, hoci je to zložité, a preto sa budeme snažiť aj umenšovať veci a hľadať čo najväčšiu zhodu, táto situácia nemusela vzniknúť.

V KDH mali o zakotvení takejto radikálnej požiadavky debaty ešte v starých časoch, napokon to nedali do programu, aby neodplašili časť potenciálnych voličov a nezabetónovali sa v akomsi gete.  

Nemyslím si, že by k tomu došlo, pretože keď sa v jednej téme zadefinujete, neznamená to, že nemôžete predkladať rovnú daň, chrániť životné prostredie alebo riešiť školstvo. Naopak, budete čitateľní, féroví k voličom aj politickým partnerom, čo je v dnešnej tekutej dobe v politike veľká výhoda. Napokon, ak si ľudia niečo na KDH cenili, boli to stabilita a stálosť postojov.

Vy ste organizovali v marci, teda len krátko po dvojnásobnej vražde novinára Kuciaka a jeho snúbenice, spomienku na sviečkovú manifestáciu. Spojili ste ju s témou ochrany nenarodených detí, udialo sa tak v atmosfére zhromaždení Za slušné Slovensko. Vieme, že to celkom neprijali ani viacerí ľudia vo vnútri vašej komunity. Prečo ste sa rozhodli pre tento krok?

Pretože bolo 30. výročie sviečkovej manifestácie, čo je jeden z najsvetlejších míľnikov slovenských katolíkov, ich najväčší príspevok do verejného života, ktorý si bolo treba podľa mňa pripomenúť. V tom čase cítili, že kľúčovou témou bola téma náboženských a občianskych slobôd vrátane ochrany života. Dnes náboženská sloboda na Slovensku existuje, ale nie všetky ľudské práva sú dodržiavané a rešpektované.

„Mladšia generácia je krehkejšia, pretože vníma, že druhá strana berie nejaké veci negatívne, nechce sa jej dotknúť, ísť do sporu.“ Zdieľať

Ak teda existuje nejaká výzva pre kresťanských politikov súčasnosti, určite sa týka ochrany života pre všetkých vrátane nenarodených detí. Ale, samozrejme, nie je to jediná téma. Preto sme aj v marci vyhlásili, že kresťanské posolstvo má byť integrálne, teda že sa majú kresťania rovnako prihlásiť k boju proti korupcii, ako aj k zápasu proti potratom.

Takúto víziu však mladšie generácie z nášho prostredia príliš neprijímajú.

Teda aj prostredie mladých, intelektuálnejšie založených kresťanov, v ktorom sa pohybujete, je v tejto téme rozdelené?

Áno.

Skúste to rozviesť.

Väčšina má pocit, že otvárať tieto témy je ako snaha hlavou preraziť múr. Mnohí si aj myslia, že tieto témy sú samy osebe správne, ale keď vieme vopred, že ľudia na druhej strane majú opačný názor, a vieme, že by boli neradi, keby sa tie témy otvárali, tak ich netreba otvárať.

Prečo?

Preto, aby sme dosiahli nejaký spoločný prienik so všetkými, napríklad na téme korupcie.

Ale jednota v otázke korupcie tu je tak či tak. Je to tak, že mladí kresťania s týmto postojom nechcú ísť do konfliktu s liberálnym prostredím?

Áno, je to presne tak.

Znamená to, že súčasná mladšia generácia má väčšiu tendenciu byť zadobre s liberálnym svetom?

Povedal by som, že mladšia generácia je citlivejšia, a to v pozitívnom aj v negatívnom zmysle. Je citlivejšia na vnímanie druhých ľudí, empatickejšia. Zároveň je krehkejšia, pretože vníma, že druhá strana berie nejaké veci negatívne, nechce sa jej dotknúť, ísť do sporu a radšej ustúpi, ako keby mala vyvolať konflikt.

Možno je to niečo podobné, ako písal Rod Dreher – morálny terapeutický deizmus, teda snaha o kresťanstvo, kde sa všetci cítime dobre, ktoré je otvorené pre všetkých, ale ktoré je zraniteľné vtedy, keď je potrebné zbaviť sa pre nejakú zásadnú otázku pohodlia a bezpečia. Je obava, že si poškodíme vlastné meno, povesť. Zdá sa mi, že nová generácia má s týmto väčší problém ako tie predošlé.

Čím to je? Vzdelávaním, väčšou prepojenosťou s okolitým svetom, sociálnymi sieťami?

Je za tým veľa faktorov, aj sociálne siete, ktoré nepomáhajú racionálnemu predkladaniu postojov a kde sa všetko redukuje na gestá. Môže to súvisieť aj s tým, že dnešné generácie majú väčšie možnosti, ktoré aj využívajú, študujú v zahraničí, sú sebavedomejšie a majú z toho dôvodu pocit, že majú viac čo stratiť než tie predchádzajúce generácie. Ony majú skutočne na to, aby sa v dnešnej spoločnosti presadili a nechcú si akoby spáliť mosty pre svoje postoje. To znamená, že asi viac kalkulujú aj zvažujú.

Ale ako som povedal, oveľa väčšmi sú vnímavé na komunikáciu. Tým, že sa vedia lepšie vcítiť do druhých, tak s nevôľou vnímajú zlú komunikáciu. A tu treba povedať, že majú pravdu, pretože komunikácia z konzervatívneho tábora je neraz nešťastná, značne menej atraktívna, než ju vedia robiť ľudia zo sekulárneho sveta. V tomto sú mladí kresťania na tom oveľa lepšie než staršie generácie, cítia to a kladú obrovský dôraz na to, že aj oni by chceli komunikovať inak.


Teda podľa vás chýbajú v staršej generácii konzervatívcov vzory, s ktorými by sa mohli dnešní mladí naplno stotožniť?

Pokiaľ ide o komunikáciu, tak im jednoznačne chýbajú.

Inými slovami, naše konzervatívne prostredie nie je pre nich dostatočne sexi?

Rozhodne.

Ale nie je v tom aj povrchnosť?

Áno, je. Zároveň je skutočne dôležité, aby sa dobro a pravda predkladali v správnom obale. Mladí si dnes uvedomujú, ako veľmi je v dnešnej spoločnosti dôležitý aj ten obal. A keď to tak nie je, vidia, že sa stráca šanca na akýkoľvek úspech.

Veľké aj menšie pochody za život, ktoré boli v Košiciach či v Bratislave, však mali v sebe práveže sympatickú, láskavú tvár a pritom si zachovali jasnosť.

Myslím, že to mladí aj prijali. Z ich pohľadu sa však nezvládli témy okolo referenda o rodine. To sa hlboko zapísalo do ich pamäti.

Z tej kampane v nich ostala trauma?

Rozhodne. Vnímali, že spôsob komunikácie bol skôr nátlakový, nedostatočne umelecko-vizuálne profesionálne spravený. Z hľadiska toho, ako by kampaň mohla vyzerať, sa to podľa nich nerovnalo tomu, ako by to robil sekulárny svet.

Vy s týmito výhradami súhlasíte?

Áno, zároveň si však uvedomujem, že to bolo aj z dôvodu, že na strane organizátorov to kapacitne nestíhali, boli tam limity. To sa však mladšej generácii silno zapísalo do povedomia ako spomienka na to, že čo sa stane, keď budem nejakú vec, ktorá vychádza z mojej kresťanskej identity, komunikovať nesprávnym spôsobom. Druhá strana sa uzavrie, niekam ma zaškatuľkuje, škaredo pomenuje.

O rozdelení, ktoré popisujete, sa vo vašom prostredí Kolégia Antona Neuwirtha (KAN) a Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH) aj bavíte, diskutujete o tom?

Osobne to viac vnímam v kontexte Kolégia. Ešte by som to nenazval poriadnou diskusiou. Vie sa o tom a začína sa o tom rozprávať, lebo je nemožné si to dlhšie nevšímať, ignorovať. Už to teda pomaly prebubláva na povrch.

Treba však povedať, že je ťažké nájsť pre takúto diskusiu platformu. Nie je veľmi populárne diskutovať o tom cez maily a ani facebook nie je dobrým miestom na takúto diskusiu. A fyzické stretnutia majú tú ťažkosť, že často ide o stretnutia v názorovo identických kluboch. Je len prirodzené, že sa medzi sebou stretávajú ľudia, ktorí sú si vzájomne sympatickí a zdieľajú podobné názory. Teda ani v rámci rovnakého prostredia nie je ľahké vytvárať platformu na takúto diskusiu.

Keď hovoríte, že rozdiely vychádzajú pomaly na povrch, dosiaľ asi najzreteľnejším prejavom bola na nedávnych Bratislavských Hanusových dňoch debata medzi vami a Jurajom Šeligom, absolventom Kolégia a hlavnou tvárou iniciatívy Za slušné Slovensko. V čom spočíva základný rozdiel medzi vami?

Z môjho pohľadu išlo o to, ako majú kresťania prispieť k vízii slušného Slovenska. To znamená, či máme rovnaký pohľad ako sekulárna kultúra, teda či sme proti korupcii a tým sa to končí, alebo dokážeme priniesť aj také témy, ktoré neprijme hneď celé spektrum, ale sú dôležité. Podľa mňa by sme mali o našej kresťanskej identite hovoriť čo najpriamejšie, nemali by sme ju skrývať a súčasne spolupracovať s inými tábormi na dobrej veci. Práveže až vtedy ide o skutočnú toleranciu, keď vieme o našich rozdieloch a netajíme to.

Rozdeľovanie sa bude vo vašom prostredí asi ďalej prehlbovať alebo sa to bude dať udržať pod jednou strechou?

(Ticho.) To sa ukáže. Želal by som si, aby sa to dialo pod jednou strechou, ale či sa to podarí, závisí od toho, aké postoje zaujmú mladšie generácie. Tie by si teraz mali povedať, kde chcem stáť, čím chcem byť, o čo mi v konečnom dôsledku ide. To je otázka, na ktorú si musia dať odpoveď.

Vráťme sa k demonštráciám Za slušné Slovensko, o ktorých sme nedávno hovorili aj s Jurajom Šeligom. Ten rozpor v prístupe sa neukázal ani tak v debate, či bol na týchto mítingoch dostatočný počet konzervatívcov, keďže o tom sa dá diskutovať donekonečna, ale na tom, že vy ste napriek pozvaniu napokon nemohli vystúpiť na bratislavskej tribúne. Organizátori totiž odvolali vaše pozvanie po tom, čo ste im poslali prejav, s ktorým ste chceli vystúpiť. O čom ste teda chceli hovoriť?

Chcel som povedať, že určite je dôležité mať inštitúcie, ktorým možno dôverovať a ktoré nebudú zametať kauzy pod koberec. Súčasne som sa chcel zamyslieť nad otázkou, čo môžeme už teraz urobiť pre to, aby sme tento cieľ dosiahli.

Tú prvú požiadavku totiž nemáme celkom vo vlastných rukách, môžeme ju nahlas žiadať, ale nemáme autoritu ju zrealizovať. Je však veľa vecí v živote, kde my máme autoritu konať a byť tým slušným Slovenskom, v civilnom, súkromnom, rodinnom živote.

Byť za slušné Slovensko znamená nerobiť drobnú korupciu na úradoch, nekrátiť dane, priznávať zisky, ak ich máme, byť slušný vo svojich rodinách, nebyť neslušný k manželkám a deťom, ktorým sme sľúbili vernosť, a neopúšťať ich, keď nám to vyhovuje, byť vnímaví na neslušnosť a nespravodlivosť voči tým, ktorí nie sú vo svetlách reflektorov, tak ako boli Ján a Martina, ktorých si médiá všimli až vinou hrozného činu. Dnes ide o ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti, chorí, starí, bezdomovci, chudobní aj nenarodení, ktorí sú skupinou, ktorá sa môže beztrestne zabíjať a robí sa to akoby nič.

Teda toto je zhruba obsah prejavu, ktorý ste chceli povedať.

Áno, bol som pozvaný s tým, aby som hovoril v mene kresťanov. Myslím si, že tieto veci sú základnými témami kresťanskej politiky, aj keď nie sú v žiadnom zmysle úzko konfesionálne. Ide o požiadavky, ktoré vychádzajú z prirodzeného rozumu a ktoré môže zdieľať každý, kto chce hľadať pravdu. Nemôžeme povedať, že keď veci rozumu potvrdzuje aj viera, že ide o čisto konfesionálne veci, ktoré sa týkajú iba veriacich.

„Úlohou kresťanov nemá byť splynúť s davom, ale prekvasiť ho.“ Zdieľať

Chcel som však ponúknuť aj niečo, čo vychádza priamo z viery, naše kresťanské chápanie slobody, kde nás naša viera posilňuje urobiť správne veci aj vtedy, keď nás to niečo stojí. Kresťanské chápanie slobody vnímam ako odkaz, ktorý sme dlžní tejto spoločnosti.

Napokon ste s týmto prejavom nevystúpili. Bolo podmienkou, že im to vopred pošlete?

Myslím, že to nebolo podmienkou. My sme sa už predtým, počas prípravy manifestácie k 30. výročiu Sviečkovej, bavili s Jurajom aj Veronikou (J. Šeligom a V. Brunckovou – pozn. red.) o tom, že ak by som mal vystúpiť na Slušnom Slovensku, že chcem upozorniť aj na problém nenarodených. K tomu boli od ľudí skôr rezervované postoje, preto ma prekvapilo, keď ma zavolali. Chcel som s organizátormi hrať čistú hru.

Teda rátali s tým, čo chcete povedať.

Áno. Nevedeli síce doslovne, čo chcem povedať, ale ducha môjho zmýšľania poznali.

Ako si vysvetľujete, že ste s tým napokon nemohli vystúpiť?

Nebudem riešiť zákulisie, neviem, aké mali dohody, vzťahy či napätia. Z môjho pohľadu boli tieto veci záležitosťou zdravého rozumu, ktoré však v dnešnej kultúre chýbajú, preto som chcel hovoriť aj o nich.

Ako vám organizátori zdôvodnili, že nevystúpite?

Že to nie je téma tu a teraz, lebo rozdeľuje a treba spájať.

Teda čo nie je téma?

Hovoriť o spravodlivosti v širšom rozmere.

Faktom je, že na mítingoch sa hovorilo o spravodlivosti v širšom rozmere, keďže sa načali najrôznejšie témy.

To som aj namietal, iné témy ale nie sú v takom napätí s tým, čo si myslia ľudia v dave, byť za životné prostredie, lepšie školy, vzťah k menšinám...

Vy ste pritom nechceli žiadať zákaz potratov, len väčšiu citlivosť k ochrane života. Na druhej strane, táto téma naozaj spoločnosť vyrušuje, rozumeli ste teda výhrade?

Aj ja som vnímal, že to je niečo, čo nebude príjemné pre všetkých, ale považoval som za dôležité hovoriť o spravodlivosti v širšom rozmere. Úlohou kresťanov nemá byť splynúť s davom, ale prekvasiť ho.

Prekvapilo vás, že vaše pozvanie odvolali?

Iste, prekvapilo ma to, čakal som skôr výhradu, či nemám niečo upraviť.

Keby vám navrhli niečo upraviť, boli by ste ochotný to zmeniť?

Samozrejme, aj preto som poslal iba návrh prejavu, keby boli námietky, bol som pripravený na zmeny, ktoré by boli pre mňa akceptovateľné.

Čo to vyvolalo vo vašom prostredí? Vznikli dva názorové tábory či väčšina bola prekvapená ako vy?

Niektorí to vnímajú s nevôľou, viacerí tomu ale rozumejú a skôr súhlasia.

Hovoríme o vašom vlastnom prostredí, ktoré formujete. Asi ste si položili otázku, či ste neurobili ako učiteľ chybu, či nie?

(Úsmev.) Iste, túto otázku si kladiem. Určite som ju spravil, už len treba prísť na to kde.


Keď ste zakladali SLH a KAN, aký cieľ ste vlastne mali?

SLH som nezakladal, bol som však pri zakladaní KANu, kde bolo víziou, aby katolíci s intelektuálnym potenciálom boli prospešní pre spoločné dobro v rôznych oblastiach spoločenského, politického a kultúrneho života, aby boli profesionálmi a zároveň aby žili naplno svoju vieru. Teda aby boli mladé generácie lepšie než my, pevne zakorenené vo filozofii, vo viere a boli takisto lepšími komunikátormi, ostrieľanejšími, vzdelanejšími. To bolo cieľom pre mňa.

Trochu vo mne vzbudzuje otázky, do akej miery sa to deje. Nemôžem povedať, že sa to nedeje, ale to, čo sa stalo, vo mne vzbudilo pochybnosť.

Máte na mysli váš odmietnutý prejav a následnú diskusiu?

Myslím to širšie, ale dianie okolo toho prejavu to vo mne umocnilo. Zdá sa mi, že stojíme na križovatke, kde sa ľudia budú rozhodovať, čo je ich jadrom, za čo a za Koho v živote naozaj sú. Je to výzva, pred ktorou stoja ľudia tejto mladej kresťanskej generácie. Zrejme ide o širšiu generačnú črtu, nielen o prostredie, v ktorom sa dôverne pohybujem.

Teda hovoríte, že to generačné napätie sa zvyšuje naprieč všetkými kresťanskými komunitami?

V iných prostrediach nie sú možno také napätia ako u nás z dôvodu, že sa tam nereflektuje verejný život kresťanov v takej miere ako u nás. Postupne sa to však mení, veď z toho prostredia prišli do politiky ľudia, ale zatiaľ kresťanskú angažovanosť nereflektujú dostatočne filozoficky a teologicky, skôr iba v zmysle, že potrebujeme mať kresťanov vo verejnom živote.

Ľudia z KANu či SLH stáli v poslednom čase za viacerými iniciatívami, či išlo o petíciu za zrušenie amnestií, poslednú fázu boja proti hazardu, čo bola napokon široko akceptovaná téma, Pamätaj, alebo naposledy za úspešnou iniciatívou Za slušné Slovensko. Spoločnou črtou naozaj je, že tieto iniciatívy liberálno-konzervatívny svet spájajú. Je to teda tento prístup, ktorý vystihuje nastupujúcu generáciu kresťanov?

Naozaj platí, že mladšie generácie si vyberajú aktivity, ktoré nerozdeľujú liberálnejšiu a konzervatívnejšiu časť spoločnosti. Majú pocit, že to konzervatívne je v ich očiach zdiskreditované, nehoria nadšením pre kresťanské témy, ktoré by ich oddelili od hlavného prúdu.

Hovorili sme o sociálnych sieťach, o tom, že im chýbajú vzory zo staršej generácie, s ktorými by sa vedeli úplne stotožniť, o väčšej citlivosti a empatii pre druhých, ale nie je problém v tom, že týmto ľuďom chýba aj dostatočná ponuka zo strany kresťanskej časti spoločnosti?

To je veľký problém. Dnešní mladí chcú viesť život, na ktorý sa kladú vysoké nároky, máte hypotéku, chcete normálne zarábať, mať peknú rodinu. Ťažko je vyjsť z tohto kruhu do nejakej neistoty. To môže byť jeden z kameňov úrazu, že v spektre okolo ľudí s intelektuálnejším poňatím chýba širšia inštitucionálna kultúrna platforma, teda projekty, ktoré by v treťom sektore či v akademickejšom prostredí boli dostatočne atraktívne pre mladých.

„Dnes je oveľa ľahšie v konzervatívnom priestore povedať, za čo nie sme, než pozitívne formulovať víziu. Preto dnes kresťania čelia pokušeniam radikalizovať sa.“ Zdieľať

Chýba aj viac podnikateľov-kresťanov, ktorých misiou by bolo takéto projekty podporovať a vytvárať podhubie šikovným a talentovaným ľuďom. Tí sú ambicióznejší než generácie predtým, preto im treba ponúknuť relevantnú kariéru, aj finančne ohodnotenú. Naše prostredie toho zatiaľ nie je schopné, preto sa to nedeje. Veď ani taká Aliancia za rodinu nemá profesionálny tím desiatich ľudí, pričom má veľký výtlak.

Vy ste vybudovali vo svojom prostredí istú infraštruktúru, viete získať dary, nie ste teda prostredím, ktorý by to mohlo posunúť výraznejšie dopredu?

Rozmýšľame nad všeličím. Chceme profesionalizovať festival Hanusove dni, teda nerobiť ho výlučne ako dobrovoľníci, boli by sme radi, keby naše prostredie v najbližších rokoch vybudovalo think-tank, ktorý by podporoval kresťanskú politiku. Zároveň by ponúkol ľuďom aj zmysluplnú kariéru a pôsobil by nielen do politiky, ale aj do kresťanskej kultúry.

S think-tankom súvisí aj intelektuálnejší časopis na spôsob Impulzu, ktorý by zachytil mladšie generácie. Aj vybudovanie nejakého klubu, kde by sa mohli ľudia z rôznych oblastí stretať tak, ako sa to deje v sekulárnom svete.

Toto sú idey Juraja Šústa v hlave alebo niečo, čo sa má v blízkych rokoch zrealizovať?

Existuje plán aj časový harmonogram, profesionalizácia festivalu a vznik magazínu sa už začali realizovať, aj to ostatné chceme uskutočniť do pár rokov.

Momentálne prežívame veľkú biedu konzervatívnej politiky, hoci v takom parlamente je aj napriek absencii KDH pomerne veľa politikov, ktorí sa hlásia k tomuto prúdu. Na liberálnej strane to žije, vznikajú nové strany, ktoré možno nepôsobia celkom presvedčivo, ale majú nejaký rozpočet, program, idey, aktivizujú sa tridsiatnici aj štyridsiatnici. Vaša konzervatívna generácia roky diskutuje o politike, ale stále ju akosi necítiť. Môže prísť zárodok niečoho nového aj z vášho prostredia?

Určite, myslím si, že mladšie generácie na to profesne aj schopnosťami majú, musia sa však rozhodnúť, čo bude ich identitou. Cítia, že žiadna zo súčasných politických alternatív nehovorí za nich a ich rečou, čo je veľká škoda, pretože nemajú kde rásť. V tomto je sekulárny svet akčnejší.

Prečo je to tak?

Dnes je oveľa ľahšie v konzervatívnom priestore povedať, za čo nie sme, než pozitívne formulovať víziu. Preto dnes kresťania čelia pokušeniam radikalizovať sa niekde na úrovni Hlavných správ a podobne alebo splynúť so sekulárnou kultúrou cez rôzne kompromisy.

Ale to je dôsledkom toho, že nie je dobre sformulovaná vízia kresťanskej politiky. Potom sú akoby alternatívou radikalizácia alebo, naopak, splynutie. Naliehavou výzvou súčasnosti je nájsť tú pravú polohu.



Juraj Šúst vyštudoval filozofiu na Trnavskej univerzite, v štúdiu pokračoval na doktorandskom stupni. Tri roky pôsobil ako externý člen Katedry sociológie na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, neskôr na Katedre politológie na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V súčasnosti pôsobí v Kolégiu Antona Neuwirtha. Orientuje sa najmä na morálnu a politickú filozofiu. Je predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa. S rodinou žije v Ivanke pri Dunaji.


Foto: Pavol Rábara



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo