ANKETA: Tam hore máme veľkú posilu

Niekoľkých osobností sme sa spýtali, ako si na Silvestra Krčméryho pamätajú a čo pre nich alebo pre Slovensko znamenal.

Anton Srholec, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska: Silvester Krčméry bol po celý môj život spolupútnikom a spolubojovníkom. Stretol som sa s ním v Jáchymove na tábore Rovnosť. Spolu sme fárali do tej istej uránovej bane. Vždy podvečer, po nástupe a po večeri bol taký oddychový čas. On organizoval naše stretnutia veriacich, školil nás, aby sme sa stali aktívnymi svedkami viery. Bol nadšeným vyznávačom slobody a apoštolom kresťanskej viery.

Mal šťastie, že bol o pár rokov starší a v Bratislave sa stretol s veľmi angažovaným kresťanom Kolakovičom, ktorý už počas vojny pripravoval slovenských študentov na príchod Červenej atrmády a komunizmu. Patril do skupiny Kolakovičovcov. Neuwirth, Strauss, Jukl a viacerí intelektuáli, ktorí boli od neho informovaní o zločinnosti komunizmu. Preto ich súdili a zatvorili hneď ako prišli komunisti k moci.

Bol jedinečným bojovníkom za slobodu. Zaslúžil by si v Bratislave ulicu a pomník. Nik neurobil viac pre slovenských študentov, ako on. Pokladám si za česť, že som s ním po celý život smel spolupracovať a vydávať svedectvo.

Zdieľať

Rudolf Dobiáš, básnik a spisovateľ, bývalý politický väzeň: Pravdepodobne sa na Slovensku nenájde muž takého života, aký žil Silvester Krčméry. Jeho takmer štrnásťročná väzenská anabáza a doživotná naviazanosť na Krista ho posunuli do spoločenstva mučeníkov. Bol jedným z veľkých mužov dvadsiateho storočia. Katolícka cirkev by ho mala osláviť už tu na zemi. Dúfajme, že jeho príhovory na nebesiach nám budú pomáhať v ťažkej a komplikovanej budúcnosti Slovenska. 

Juraj Šúst, predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa: Silvestra Krčméryho som navštívil asi rok pred jeho smrťou na jeho byte s priateľmi zo Spoločenstva Ladislava Hanusa a Kolégia Antona Neuwirtha. Viac než osobne som ho poznal z rozprávania druhých a tiež z jeho fascinújucej obhajoby pred komunistickým súdom, ktorú som čítal. Kto počul Františka Mikloška rozprávať o Silvovi (ako ho familiárne oslovoval), tak musí tomuto obetavému, statočnému a vernému človeku Cirkvi vzdať hold a úctu. Osobnou statočnosťou a vernosťou Pravde je vzorom pre kresťanov aj nekresťanov a posilou pre všetkých, ktorí sa chcú v živote nechať viesť svojim svedomím.

František Neupauer, predseda FKI: Prvé slová, ktoré si v týchto dňoch vybavujem pri spomienke na Silva, sú slová: "Misterium fidei" (Hľa, tajomstvo viery). V Silvovi sa tajomstvo viery stávalo realitou na každom kroku: v práci, vo väzení, pri stretnutí s ľuďmi, ktorých sprevádzal. Silný príbeh viery (po osobnej konverzii počas jezuitských duchovných cvičení vo veku 17 rokov) bude inšpirovať nasledujúce generácie a my ako starci budeme hovoriť svojim vnukom, ako sme dostavali posilu od muža viery i v čase, keď sa mu otvárali brány neba.

Milan Krajniak, člen hnutia NOVA, autor kníh Úspešní politici slovenských dejín a Doktrína štátu: Každý národ potrebuje vzory a hrdinov, ktorí sú inšpiráciou pre nové a nové generácie. Silvester Krčméry bol jedným z najväčších hrdinov slovenského národa v 20. storočí. Je symbolom odvahy, nezlomnosti a vzdoru voči komunistickému režimu a súčasne symbolom verného nasledovníka Kristovho v modernej dobe. Úlohou lídra je hľadať a nachádzať v druhých to najlepšie a pomôcť im to prejaviť. Silvester Krčméry prebudil to najlepšie v státisícoch ľudí na Slovensku a spolu s Vladimírom Juklom boli jednými z najväčších lídrov slovenského národa v dejinách.

"Ako povedal Ferko Mikloško: tí dvaja, tam hore, musia začať robiť zázraky, lebo dnes ich na Slovensku opäť treba... Preto sa aj v ľudsky smutnej chvíli veľmi teším. Máme tam hore veľkú posilu!"
Juraj Lauko

Zdieľať

Juraj Lauko, čestný predseda Fóra pre kultúru: Pre mňa boli mená Silvester Krčméry a Vlado Jukl známe od detstva. Ich viera a aktivity ovplyvnili mojich rodičov a tým, akoby snáď ešte pred mojim narodením, predurčili aj siločiary môjho života. Hlavná etapa kresťanského samizdatu prišla po roku 1969. Hybnou silou pre občiansky, kresťanský aktivizmus a vydávanie periodických samizdatov bolo zvolenie slovanského pápeža Jána Pavla II.

Bola to práve skupina okolo Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorá začala vydávať Náboženstvo a súčasnosť, ktorého prvými redaktormi boli Ján Čarnogurský, Martin Lauko (môj otec) a František Mikloško. Otec neskôr s maminou vydávali aj národnejšie orientovaný Hlas Slovenska. Tým sa stretnutia s týmito pánmi a katolícke intelektuálne prostredie stalo súčasťou môjho života. Neskôr, už ako študent a neskôr ako absolvent vysokej školy, som sa nanovo stretol s týmito dôverne známymi menami. A opäť mi vstúpili do života, pretože sa stali impulzom aj pre moju vlastnú angažovanosť, či už ako aktivistu v Spoločenstve Ladislava Hanusa, neskôr vo Fóre pre kultúru, ktoré som zakladal s M. Hrubčom na východnom Slovensku, alebo dodnes aj v politickej a občianskej angažovanosti v KDH. Tieto mená a najmä ich životné osudy sú podľa mňa príkladom evanjeliovej "soli", či "kvasu". Najsilnejším odkazom pre mňa je, že napriek tomu, že neovládali "mediálny priestor", ovplyvnili snáď tisíce osudov ľudí. A ako včera večer pri spomienkovom zapálení sviečky povedal Ferko Mikloško: tí dvaja, tam hore, musia začať robiť zázraky, lebo dnes ich na Slovensku opäť treba... Preto sa aj v ľudsky smutnej chvíli veľmi teším. Máme tam hore veľkú posilu!

-lo-

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo