ROZHOVOR: Branislav Škripek: Mediálne domy obťažujú verejnosť

Parlament mu novelu zákona o obmedzení nahoty v tlači odmietol, plánuje ju však predložiť znovu. O výhradách k nej, o tom, či je spiatočník, aj o plánovaných zmenách pri rozvodoch sme sa rozprávali s poslancom NR SR Branislavom Škripekom.

Do parlamentu ste predložili novelu zákona na ochranu mravnosti, poslanci ho však zmietli zo stola. Pred jeho opätovným predložením sa snažíte vyzbierať 100-tisíc podpisov pod svoju petíciu, v akom je to v súčasnosti stave?

V stave nadšenia. Podpisy stále zbierame, vidím vo verejnosti veľkú odozvu. Ľudia sa k tomu radi pridávajú, berú si hárky do svojich spoločenstiev, do zamestnania alebo kdekoľvek, kde nachádzajú pôdu. Podpisy budem zbierať dovtedy, dokedy ich nazbieram, čiže budem klopať dovtedy, dokedy mi otvoria a budem si pýtať, dokým dostanem, a ten čas príde. Časovo to neohraničujem.

Aký spôsob zbierania ste si zvolili? Máte fanúšikov, ktorí tejto myšlienke veria, alebo aj platených brigádnikov?

Nie, nie je to platená aktivita. V mojom najpriamejšom tíme je niekoľko nadšených a skvelých ľudí, ktorých si veľmi vážim a som rád, že sa do toho dali. Pridávajú sa aj dobrovoľníci, ktorí ochotne podpisujú a rozširujú túto myšlienku. Dostali sme sa na číslo okolo 25-tisíc podpisov, respektíve aj viac, lebo mnoho hárkov nám ešte nebolo zaslaných. Máme aj veľmi snaživých občanov, ako jedna pani, ktorá nám nazbierala okolo 6-tisíc podpisov len v Ružomberku. Dúfam, že podpisov bude viac ako 100-tisíc a preukáže sa, že ľuďom na Slovensku naozaj vadí, že vulgárna nahota poškodzuje našu spoločnosť.

"Pridávajú sa aj dobrovoľníci, ktorí ochotne podpisujú a rozširujú túto myšlienku. Jedna pani nám nazbierala okolo 6-tisíc podpisov len v Ružomberku."

Zdieľať

Plánujete do parlamentu predložiť upravený návrh zákona?

Ešte to riešime s našim právnym tímom. Mojou pôvodnou požiadavkou pri novele zákona č. 445 z roku 1990 bolo, aby každý, kto chce publikovať nahotu, označil svoje periodikum ako erotické. V tom prípade by sa na neho automaticky vzťahovali už súčasné platné úpravy a nemohol by ich distribuovať ako dennú či inak periodickú tlač. To znamená, že dané periodikum by muselo byť v ten deň stiahnuté z výkladov, nemohlo by byť predané nikomu pod 18 rokov. Nešlo o obmedzenie tlače ani o obmedzenie slobody slova, len nech sú označené ako erotické, šlo iba o presnejšie pomenovanie. Niektoré médiá to zatiaľ veľmi nezmyselným spôsobom preháňajú, keď tvrdia, že chcem zaviesť nejakú formu cenzúry, že som spiatočnícky, že chcem vrátiť čas dokonca do doby totalitného obdobia vlády jednej strany. Nie je to pravda.

Hovoríte, že pri zbieraní podpisov využívate často osobný kontakt. Aké skupiny vás prioritne podporujú?

Myslím si, že sú to rodičia. Každý mladý človek, ktorý sa dostane do rodičovského stavu, si zrazu uvedomí aj úplne iný pohľad na hodnoty, ako je ľudská sloboda alebo zobrazovanie ľudského tela. A aj tí, ktorí predtým hovorili o slobode alebo o tom, že som puritán či zakomplexovaný človek, zrazu začnú hovoriť inak. Stačí rozdiel jedného až päť rokov a budú prezentovať iné hodnoty, pretože sa stali rodičmi a záleží im na deťoch. Dokonca sú to často aj ľudia nekonzervatívni s veľmi liberálnymi postojmi, a zrazu pri vlastných deťoch menia názory. Potom je to podľa mňa aj veľká časť dôchodcov, ktorí veľkú časť života už prežili a vedia, že má zmysel chrániť túto hodnotu. Sú to aj ľudia, ktorí sa zaoberajú školstvom a výchovou. Aj akademicky vzdelaní ľudia, ktorí si uvedomujú tieto dekadentné črty na Slovensku. Podporovatelia pochádzajú z rôznych vrstiev spoločnosti.

V médiách títo ľudia príliš nedostávajú priestor...

Je to zjavný dôkaz toho, že médiá na Slovensku pracujú selektívne, a to negatívnym spôsobom práve voči ľuďom, ktorí chcú presadiť niektoré konzervatívne hodnoty. Je to nespravodlivé, som presvedčený, že priestor má byť dávaný každému názoru objektívnym spôsobom. Rôzne nové skupiny a lobby, ktoré sa akýmsi záhadným spôsobom predierajú a chcú sa prezentovať ako nejaká vzorka spoločnosti tých ultraliberálnych názorov, tí sa prezentujú, akoby mali najväčšiu pravdu a že je ich najviac. Zdá sa mi, že je to postavené na hlavu. Na Slovensku máme asi 2,5 milióna detí a mládeže a všetci majú rodičov, je to obrovská časť spoločnosti. Myslím, že som hlasom týchto státisícov ľudí a množstva rodičov, ktorým toto vadí a nie sú rešpektovaní.

V rozhovore pre aktuality.sk ste povedali, že keď ste boli v západných krajinách, napr. v Nemecku, Veľkej Británii, alebo v USA v Texase, vo výkladoch ste takúto tlač nenašli. Majú to tieto krajiny zákonne ošetrené alebo je to kultúrou spoločnosti, ktorá im to nedovolí?

"V Texase by bola demonštrácia proti takémuto prezentovaniu nahoty. V Rakúsku, v Nemecku, ako aj vo Fínsku to platí ako prísny zákon."

Zdieľať

Som presvedčený, že majú ustálené zákonné pravidlá. V Texase by bola priamo demonštrácia proti takémuto prezentovaniu ľudskej nahoty. V Rakúsku, v Nemecku, ako aj vo Fínsku, kde som bol nedávno, viem, že to platí ako prísny zákon. Oni si ctia mravné hodnoty a chránia ich zákonom.

V žiadnom prípade to nie je obmedzením slobody, pretože ktokoľvek, kto chce, si erotickú alebo pornografickú tlač nájde tam, kde je jej určené miesto na predaj. Ale rovnako v Belgicku alebo vo Francúzsku, keď nimi prechádzam, tak na čerpacích staniciach nachádzate zahalené zobrazenia erotiky.

Keď prejdeme priamo k novele, nebolo by lepšou cestou dbať na dodržiavanie terajších zákonov, ktoré sa tejto oblasti týkajú a nie sú zrejme dodržiavané, ako prijímať niečo nové?

Máme zákon č. 445 z roku 1990, tento upravuje spôsob predaja erotickej tlače. Avšak zo strany niektorých mediálnych domov došlo k jednej „partizánčine“ a to tým, že do bežnej dennej spravodajskej tlače vtláčajú erotický obsah a pritom nenazývajú svoje časopisy erotickými. Čiže je to normálny podvod voči verejnosti, voči zákonu, voči čitateľovi. Tvrdím, že je to svojvôľa, a že oni si nemôžu uzurpovať náš spoločný životný priestor do svojich rúk a nútiť nás pozerať sa na veci, ktoré veľká časť verejnosti nechce. Preto zviditeľňujem túto snahu. Súčasné zákony sú dostatočne prísne a do istej miery sú dodržiavané, až na tieto partizánske kroky niektorých periodík. Pretože toto sa týka len niektorých konkrétnych periodík, nie všetkých. Taktiež sa to týka aj predajcov tlače a distribútorov, ktorí tieto periodiká prednášajú na verejnosť, čo nemajú robiť.

Alebo napr. čo ma skutočne rozčuľuje, je inzerovanie sexuálnych služieb a erotických liniek v dennej spravodajskej tlači. Toto je podľa mňa naozaj vážnym ohrozovaním mravnosti. Nech sa páči, inzerovaná erotika a sexuálne služby môžu byť vo vyhradenom priestore, to jest v erotickom inzertnom časopise alebo niekde inde, ale nie v normálnom dennom periodiku.

Jeden z argumentov, ktoré voči vašej iniciatíve zaznievajú a použil ho aj Pavol Múdry, riaditeľ Medzinárodného tlačového inštitútu, je, že by to mohlo byť štátnou mocou zneužívané proti kritickým médiám. Podľa vášho návrhu by mali médiám udeľovať pokuty štátni úradníci. Nebojíte sa, že by mohli rozhodovať v neprospech tých, ktoré by boli kritické k politikom?

"Zo strany niektorých mediálnych domov došlo k 'partizánčine' a to tým, že do dennej spravodajskej tlače vtláčajú erotický obsah a pritom nenazývajú svoje časopisy erotickými. Je to normálny podvod."

Zdieľať

Nemyslím si, že je to tento prípad. Ja predsa hovorím o zobrazovaní vulgárnej nahoty. Ak pôjde o politickú debatu, prečo by tam mali figurovať vulgárne zobrazovaní nahí ľudia. Nech tam nie sú a potom nikto nemôže povedať, že na základe toho bolo niečo zakázané. Myslím, že ma pán Múdry nepochopil. Tiež vravel niečo v zmysle, že zrejme chcem mládeži zakázať aj vstup do múzeí, galérií a na výstavy, pretože aj tam sú zobrazení nahí ľudia. Môžem mu priamo odpovedať, že nechcem; jednoducho preto, že v galériách a na výstavách býva ľudská nahota zobrazená krásnym spôsobom vo vznešenej podobe a je za tým ukryté umenie, vulgárne zobrazovanú nahotu tam nenájdete.

V prípadoch, že sa táto krásna podoba nahoty dostane do médií, ako by sa tieto kategórie zákonne rozlíšili?

Chcem poukázať na to, že vydavatelia sa potrebujú navrátiť k zdravému morálnemu barometru, ktorý nosíme v sebe. K tomu nemôžeme mať zákonnú normu popísanú technicky na papieri, ktorá by presne určila hranice medzi vulgárnym a nevulgárnym, je to nemožné. Zároveň je však veľmi prirodzene ľudské, aby sme takýto barometer v sebe nosili. Mrzí ma, že slovenskí vydavatelia bohužiaľ klesli v schopnosti morálne posudzovať úroveň svojho publikovania.

Nehovoria trendy, že to ide skôr inou cestou?

Ja hovorím, že sú to trendy samotných majiteľov mediálnych domov, ktoré sú svojvoľné, nerešpektujú zákon ani vôľu obyvateľstva, a tým obťažujú verejnosť. U nás je drvivá väčšina obyvateľstva so zdravým morálnym barometrom, ktorý jasne hovorí, že toto nie je vhodné ani potrebné a že to nemáme robiť. Vidím v tom aj nerešpektovanie Ústavy, pretože ona požaduje ochranu mravnosti v čl. 24. Podľa mňa väčšinový dopyt po vulgárnej nahote nie je deklarovateľný, je to iba zámienka mediálnych poradcov, ktorý si to vymysleli.

Ak sa na to pozeráte takto, čo je podľa Vás ich zámerom?

Nemám úplnú odpoveď, ale toto zámerné odhaľovanie nahoty k niečomu vedie, poviem jeden z príkladov. Dlhé roky sme videli v jednom dennom periodiku zobrazovanie fotografií nahých žien, vždy to boli agentúrne fotografie z nejakých veľkých agentúrnych portálov, teda to boli obrázky anonymných nahých modeliek. V poslednom období sa už jednalo vraj o autentické slovenské mladé ženy. Moja prvá otázka bola, čo sa deje, že nejaká priemerná Slovenka sa chce nechať fotografovať nahá, hoci nie je modelkou, ani striptízovou tanečnicou. Začalo sa tam uvádzať, že táto je zo Skalice, tamtá napr. z Trebišova. Ako to na Slovensku býva, väčšinou sú to malé mestá a obce, a to dievča je určite známe. Ak je to pravdivé, potom dochádza k tomu, že tieto dievčatá stratili prirodzený normálny stud, pretože nikto sa nevyzlieka len tak donaha na verejnosti, nikto z nás by to len tak na ulici neurobil. Okrem toho že by ho samozrejme mohla polícia zadržať. Kde nastal tento posun – ja tvrdím, že práve neustálym dlhodobým publikovaním nahých žien a „znormálnenia“ tohto stavu, potom sa aj týmto dievčatám zdá, že je to normálne či dokonca populárne. Pýtam sa, kde je prirodzený normálny stud, ktorý chráni intimitu človeka a jeho morálku. Tvrdím, že k tomuto posunu už došlo, čo vidíme na týchto dámach, ktoré sú ochotné sa vyzliekať na požiadanie alebo za nejakú finančnú úhradu. Je to narušenie zdravého prístupu k životu.

"Keď idete po supermarkete, vidíte tam celú časopiseckú ponuku s neraz obscénnymi obálkami. Hoci si to nekupujete, stále sa s tým musíte konfrontovať. A je rozdiel, keď sa s tým konfrontuje malé dieťa alebo dospelý človek."

Zdieľať

Nebolo by pri novele lepšie zamerať sa aj na televízie, na ktoré sa tiež sťažuje množstvo ľudí?

Aj toto je výrazná časť výhrad. Spolu s pani poslankyňou Jankou Žitňanskou som sa už angažoval aj v oživení a sprísnení druhej časovej opony, čo je spôsob označovania vhodnosti a nevhodnosti televíznych programov pre deti a mládež s časovým odstupňovaním. Dopadlo to však tak, že druhá časová opona zavedená ministrom kultúry pánom Maďaričom je priehľadná ako z igelitu, je ešte menej účinná, ako to bolo predtým. Jej štandardy boli natoľko zriedené, že čo bolo povolené od 18 rokov, dnes je možné už od 15, čiže je to dosť zlý posun.

Táto kampaň chce zacieliť na jednu konkrétnu a viditeľnú vec. Preto je to tlač, pretože pri iných médiách musíte byť proaktívni, aby ste zasiahli do obsahu, napr. zvolíte rodičovský zámok alebo vypnete televízor, alebo internet. Ale pri tlači je to inak, tlačené periodiká sú stále okolo nás v domácnostiach, na pultoch a výkladoch obchodov, v čakárňach, sú nám na dosah. Nedá sa pred ich vplyvom účinne brániť. Napr. keď idete po supermarkete, vidíte tam celú časopiseckú ponuku s neraz obscénnymi obálkami. Hoci si to nekupujete, stále sa s tým musíte konfrontovať. A je rozdiel, keď sa s tým konfrontuje malé dieťa alebo dospelý človek. Alebo PNS stánky, v iných krajinách sú tieto časti zafóliované, u nás absolútne nie.

Nestálo za to rozšíriť túto oblasť aspoň v petícii?

Šírka toho záberu by už potom bola príliš veľká. Masovosťou protestu chcem preukázať, že požiadavka v spoločnosti tu je a potom predstavím ďalšie kroky. Predovšetkým chcem vidieť, či Národná rada s väčšinovou vládou jednej strany rešpektuje názor občanov alebo nie. Čiže v prípade, ak bude táto moja iniciatíva opätovne potopená, tak tu bude skutočne pádny argument pre rozhodovanie ľudí v najbližších voľbách voči súčasnej vládnej strane.

Z čoho iniciatívu financujete?

Niečo je vykryté straníckymi financiami hnutia Obyčajní ľudia a Nezávislé osobnosti, niečo prostriedkami, ktoré mám od NR SR na asistentských spolupracovníkov, ale tie náklady zatiaľ nie sú veľmi vysoké.

Ako sa ľudia môžu do vašej kampane o nahote zapojiť?

Môžu si prečítať stránku nahotanapredaj.sk, zapojiť sa na facebookovej stránke, môžu si vytlačiť petičné hárky a získať podpisy vo svojom okolí. Mali by sme si uvedomiť, že o našu spoločnosť sa musíme starať spoločne. Je to odo mňa prvý krok, ale v budúcnosti ich budem robiť viac aj na iné témy.

Vaša petícia sa dá podpísať aj na stránke peticie.com.

Áno, ale elektronický podpis nie je rovnocenný s fyzickým, nie je relevantný pre účely legislatívneho konania v Národnej rade. Preto ľuďom odporúčam, aby podpísali papierovú verziu, hoci aj dali svoj podpis elektronicky. Pri osobnom kontakte, alebo keď napr. chodíme na veľké akcie ako Campfest, to nie je problém ľuďom vysvetliť.

Začiatkom augusta ste predložili novelu zákona o rodine, o čo v nej ide?

Reagujem na požiadavku skupinky ľudí z mojej voličskej základne. Zaoberajú sa pomocou manželským párom v kríze. Mojim návrhom je, aby sudca ešte požiadal týchto ľudí o návštevu mediátora, teda odborníka, ktorý sa profesionálne venuje rodinnej oblasti. Je to veľmi ľahký krok, nie je obmedzujúci, mal by zabezpečiť, aby sa s pomocou mediátora zamysleli na tým, že ich manželstvo je dôležité, môže mať význam ostať spolu, a ak sa preukáže, že nemá, jednoducho to bude neúspešné a bude len splnená podmienka na ceste k rozvodu.

Je to jedno stretnutie, ktoré bude povinné?

Áno, iba jedno. Samozrejme, ak to manželov zaujme, budú na tomto procese pracovať a nebudú pokračovať v rozvodovom konaní. Chcem navrhnúť ľuďom, aby v tomto ťažkom období rozvodu, ktoré je drásajúce a bolestivé, aby tu ešte preniklo svetlo zauvažovania. Odborník môže napomôcť, aby došlo k inému uhlu nazerania, a môže dôjsť k veľmi vítanému zmiereniu, čo bude mať veľmi pozitívny dopad na stabilitu dotknutej rodiny, na to, aby nedošlo u detí k mnohým citovým zraneniam, ktoré odborníci často uvádzajú ako príčinu destabilizácie ich nasledujúcich životov.

Ide ešte o niečo iné okrem stretnutia s mediátorom?

Nie, je to jediná vec, ktorú chcem zaviesť. O zavedenie tohto kroku ma požiadali ľudia, ktorí vychádzajú zo svojej bohatej profesionálnej skúsenosti a vidia mnoho pozitívnych ohlasov takýchto krokov, podobný zákon je aj v Čechách alebo v Nemecku. Táto moja iniciatíva je aj odozvou na návrh SaS, ktorý sledoval úplné zjednodušenie rozvodov, kde by sa za určitých podmienok umožnilo rozviesť hoc aj u notára, to už je naozaj nezmyselný prístup.

Pripravujete ďalšiu takúto legislatívu?

Momentálne ma tieto dve veci dosť vyťažujú, okrem toho spolupracujem aj s mojimi 14 kolegami na ich poslaneckej práci, ako je napr. protikorupčný zákon, ktorý presadzuje Janko Mičovský a ďalšie.

"Naozaj ma nezaujíma, či nejaké periodikum bude o mne písať dobre alebo zle. Pretože moji voliči ma buď poznali osobne, alebo mali silné odporúčanie, že ich nesklamem."

Zdieľať

K médiám sa často vyjadrujete kriticky. Nebojíte sa, že si tým môžete poškodiť?

Nie. Súčasní politici pracujú práve s tým, že si zvyšujú svoju popularitu nejakým umelým, nepravdivo vytvoreným rozhovorom alebo reportážou. Myslím si, že je čas to zmeniť. Naozaj ma nezaujíma, či nejaké periodikum bude o mne písať dobre alebo zle. Pretože moji voliči ma buď poznali osobne, alebo mali také silné odporúčanie, že ten, kto im ho dal, sa mohol zaručiť, že ho tento človek nesklame. Zostávam len a len na tom, že hodnoty, ktoré hlásam, sú pre mňa natoľko posvätné a dôležité, aby som ich presadzoval v spoločnosti. To je zmysel parlamentnej demokracie.

Musím mať priamy kontakt s občanom, moji voliči ma musia poznať. Preto aj jedným z rozhodujúcich hesiel Obyčajných ľudí pre mňa bolo „priblížiť vysokú politiku k ľuďom“. Mám sa báť nejakého periodika, že ma bude očierňovať alebo okrášľovať? Ak ma bude očierňovať, každý, kto tomu uverí, ma nepozná, pretože očierňovať ma môžu len na základe nepravdivých výmyslov. Ak bude písať objektívne, potom to moji voliči musia vedieť. Ak robím niečo zle, tak nebudú chcieť, aby som ich zastupoval. To je moje vysvedčenie aj jediná istota, prečo mám robiť politiku na Slovensku. Teda pozitívne kampane si nežiadam a negatívnym sa smejem.

Ako sa vám spolupracuje s ostatnými stranami, ktoré by k vám mohli byť blízke, napr. KDH?

Ako nový poslanec som prekvapený, že ťažko. Niet medzi politikmi otvoreného srdečného prístupu, nie je veľký záujem o spoločné prerokovávanie, skôr sú to také ostrovčeky. Dokonca niet ani zosúladenia, napr. môj návrh novely rokovacieho poriadku o vylúčení viditeľne podnapilých poslancov z rokovania KDH urážlivým spôsobom zhodilo zo stola. Spolupráca je ďaleko viac na základe osobných kontaktov. To je smutné a zlé. Neschopnosť pravice spolupracovať je viditeľná.

Vidíte svoju budúcnosť opäť na kandidátke Obyčajných ľudí?

Som presvedčený, že áno. 

Lukáš Melicher, Lukáš Obšitník

Ilustračné foto: nahotanapredaj.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo