Prečo bude Fico rozmýšľať nad predčasnými voľbami

Prečo bude Fico rozmýšľať nad predčasnými voľbami

FOTO TASR – Martin Baumann

A prečo pri týchto úvahách nebude kvôli plánovanej Kiskovej strane vôbec osamotený.

Je pravdou, že Robert Fico aj napriek zlej politickej perspektíve nemá dôvod na bezprostrednú paniku. Hoci on aj Robert Kaliňák museli pod tlakom preplnených námestí opustiť vládu, obaja stále s prehľadom kontrolujú Smer. Fico totiž neváhal a na stratu premiérskeho kresla okamžite zareagoval krokmi, ktorými si posilnil pozíciu vnútri strany. Zvolal snem a presadil zmeny v predsedníctve strany, teda v orgáne, ktorý má kľúčový vplyv na vytváranie kandidátky do parlamentných volieb, ale aj na povolebnú stratégiu či personálne nominácie do ústavných funkcií.

Z predsedníctva, v ktorom je časť ľudí z titulu funkcie (predseda, podpredsedovia, generálny manažér) a zvyšok sa volí, boli presne pred mesiacom vytlačení všetci dovtedajší členovia, o ktorých lojalite mali Fico s Kaliňákom hoci aj malú pochybnosť. Nahradili ich ľudia z najbližšieho okruhu expremiéra (Ľubomír Petrák a Ladislav Kamenický) a exministra vnútra (Marián Saloň, Jaroslav Baška a Denisa Saková).

Smer pod kontrolou

Výsledkom je, že tvrdí podporovatelia Fica s Kaliňákom majú v predsedníctve strany výraznú prevahu nad ľuďmi, ktorí by sa v prípade nejakého konfliktu mohli postaviť na stranu premiéra Petra Pellegriniho.

Takáto poistka mala pre Fica svoju logiku.

Podľa informácií z prostredia Smeru nie sú vzťahy medzi bývalým a súčasným premiérom práve ideálne. Fico s Kaliňákom mali veľký problém s tým, že Pellegrini s nimi nekonzultoval ukončenie pôsobenia Tibora Gašpara na poste policajného prezidenta. Odlišný názor mali aj na slovenskú reakciu na kauzu agenta Skripaľa. Kým Pellegrini sa prikláňal k tomu, aby Slovensko podobne ako viaceré krajiny EÚ vypovedalo nejakých ruských diplomatov, Robert Fico takúto tvrdú reakciu odmietol. Tým, že tento svoj postoj hneď aj veľmi razantne verejne komunikoval, debatu na túto tému vo vnútri koalície ukončil. Na úkor autority premiéra.

Znalci vnútorných pomerov v Smere však nepredpokladajú, že toto napätie medzi Ficom a Pellegrinim v blízkom čase prerastie do nejakého zásadného konfliktu. Fico má stranu pevne pod kontrolou a Pellegrini nie je typom politika, ktorý by si v tejto chvíli trúfal na viac než na to, že občas demonštruje svoju autonómnosť. Zároveň ani Fico nemá dôvod hrotiť konflikt s premiérom, pretože si pragmaticky uvedomuje, že vláda na čele s Pellegrinim je pre stranu aj pre neho samotného tou najlepšou možnosťou.

Lenže ak je relatívne populárny Pellegrini pre čoraz nepopulárnejšieho Fica iba potenciálnou hrozbou, ktorú môže „kočírovať“ vo vlastnej strane, po minulom týždni je zrejmé, že Fico a jeho Smer získali nového, celkom nečakaného a nebezpečného súpera.

Keď Andrej Kiska minulý utorok oznamoval, že aj z rodinných dôvodov nebude druhýkrát kandidovať, udialo sa v prvom rade to, čo sa posledné mesiace v politickom zákulisí všeobecne očakávalo: že Kiska budúci rok v júni skončí, viac-menej sa vráti do Popradu a maximálne z úzadia či na bilbordoch podporí nejaký projekt typu Progresívne Slovensko.

Kiska však okrem toho vyslovil aj pár tajomných viet o tom, že svoj politický zápas nepovažuje za skončený a že o svojich plánoch povie viac po komunálnych voľbách. No aj to bolo stále možné čítať ako pokus uchlácholiť svojich priaznivcov, aby nečelil masívnej kritike, že napriek dvojnásobnej vražde a hlbokej politickej kríze sa naďalej chystá uprednostniť svoj osobný záujem pred pôsobením v najvyššej politike.

Napriek týmto tajomným vetám viacerí komentátori aj z liberálnych médií, ktorí sú Kiskovi naklonené najviac, kritizovali Kisku, že rezignoval nielen na pokračovanie v prezidentskom úrade, ale aj na plnohodnotnú rolu v politike. Najdrastickejšie to pomenoval Peter Schutz titulkom „Dezertér hlási koniec“.

V skutočnosti však nikto z novinárov ani minulý utorok krátko po vyhlásení netušil, čo si Andrej Kiska uplynulé týždne naplánoval v najužšom kruhu. Informácie začali presakovať až nasledujúce dni, prezident časť zo svojich skutočných úmyslov naznačil aj v rozhovore pre Aktuality.sk a TV Markíza. „Iba hlupák nemení názory, pokiaľ sa menia okolnosti,“ to bola zatiaľ najotvorenejšia Kiskova odpoveď na otázku, či platí jeho starší výrok, že nebude zakladať politickú stranu alebo kandidovať do parlamentu.

Nová strana Andreja Kisku

Podľa našich informácií sa po dvojnásobnej vražde v Kiskovom najužšom okolí zrodilo rozhodnutie založiť novú politickú stranu, o čom do minulého týždňa vedelo len pár ľudí. Konkrétne predstavy o tejto strane a Kiskovej úlohe v nej sa budú ešte dotvárať v priebehu roka, Kisku čakajú stretnutia a rokovania s mnohými ľuďmi, ktorých sa bude usilovať získať pre projekt – a, samozrejme, ešte väčší počet ľudí sa bude do nového projektu ochotne hlásiť.

V zásade sa počíta s tým, že Andrej Kiska sa stane budúci rok, po konci svojej prezidentskej funkcie, predsedom novej strany. A teda zrejme aj kandidátom novej strany na premiéra.

Kiskova strana nemá byť ideologicky vyhranená ako ľavicovo-liberálne Progresívne Slovensko, malo by ísť skôr o stredovo a proeurópsky orientovaný subjekt, ktorý pritiahne liberálnejších, ale aj konzervatívnejších voličov. Svojím profilom bude asi nová strana najviac pripomínať to, čím bola kedysi SDKÚ, hoci ani to neplatí stopercentne. Sám Kiska, ktorý rád hovorí o fungujúcom sociálnom štáte, chce viac než kedysi Mikuláš Dzurinda osloviť aj ľavicovejších voličov.

O pláne na novú stranu, ktorý je tak trochu v protiklade s Kiskovou vetou, že už nebude kandidovať na prezidenta, aby mohol viac času venovať rodine, sa v priebehu uplynulých dní dozvedeli aj v Smere.

Pre Fica to nie je dobrá správa – ak Kiska založí stranu, môže to celkom zmeniť politickú scénu v neprospech Smeru. Dosiaľ bola Ficovou hlavnou nádejou členitá a rozhádaná opozícia, ktorá by nedokázala stabilne vládnuť, ani keby v najbližších voľbách prečíslila súčasnú koalíciu.

Nástup Kisku, ktorý má vyslovene nepriateľské vzťahy iba s Ficom a Kaliňákom, zatiaľ čo s ostatnými lídrami z koalície aj opozície dokáže normálne komunikovať, výrazne zhoršuje povolebné vyhliadky Smeru.

I preto sa bude Robert Fico v nasledujúcich týždňoch zamýšľať, či by pre neho nebolo lepšie nečakať do regulárnych volieb v marci 2020. Ale nájsť zámienku na vyvolanie predčasných volieb, ktoré by sa konali ešte pár mesiacov predtým, než v júni budúceho roka uplynie Kiskovi prezidentské funkčné obdobie. Ak by takúto pre vlastných voličov prijateľnú zámienku našiel, 90 hlasov v parlamente by nezískaval ťažko, keďže budúca Kiskova strana voličsky ohrozí v prvom rade SaS a OĽaNO.

Politický súboj na Slovensku tak v tieto dni vstupuje do celkom novej fázy. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo