Oko, ktoré desí

Oko, ktoré desí

50 rokov filmu 2001: Vesmírna odysea a európsky spor o právnu subjektivitu a zodpovednosť robotov.

Nalaďme sa na spoločné C: v ušiach počuť Straussovu skladbu Na krásnom modrom Dunaji, ľudia cestujú po vesmíre, technológie sa zlepšili a jedlo zhoršilo, Rusi a Američania sa stále podozrievajú, je tu tajomný monolit a tiež geniálny počítač Hal 9000, ktorý nerobí chyby, ale dokáže zavraždiť človeka. Je tomu 50 rokov, čo bol v kinách film 2001: Vesmírna odysea.

Rok 1968, to neboli len májové nepokoje v Paríži a potom po časti západného sveta, August v Československu, revolučnosť roku reprezentuje aj vo viacerých momentoch prelomový film Stanley Kubricka a Arthura C. Clarka, jeden z najlepších filmov sci-fi.

Ak ste film nevideli, treba to napraviť, stále je aktuálny. Už tým, že EÚ v poslednom období rieši otázku, ktorú nastolila Vesmírna odysea – právnu zodpovednosť robotov. O tom za moment, najskôr k filmu.

Vesmírna odysea je filmom, na ktorý sa možno pozerať z rôznych uhlov pohľadu. V istom zmysle je jeho témou evolúcia a napätie s niečím, čo je s nami stále, vo filme reprezentované čiernym monolitom, ktorý sa objaví v prehistorickom období medzi šimpanzmi, ktoré práve objavili zbraň a lov. Vztýčený monolit predstavuje najmä záhadu (v prvej časti filmu) a dôkaz mimozemskej inteligencie (v druhej časti filmu), tomu prvému ani druhému nerozumieme, bojujeme s tým, snažíme sa to pochopiť, vysvetliť. Stále si kladieme otázku o pôvode a účele, akoby evolúcia na Zemi bola v porovnaní s tým niečím druhotným, určite nebola cieľom samým osebe.

Pôvodný trailer z roku 1968. Zdroj: wikimedia

Vo filme je ale väčšia dráma než tá mohutná čierna doska, ktorú nejde poškodiť a vysiela tajomný signál. Je to červená kontrolka najmodernejšieho počítača svojej doby, dokonalého tak, že nerobí chyby. A naprogramovaného s cieľom, ktorý je zatajený aj členom posádky „z bezpečnostných dôvodov a pre blaho ľudstva“, samozrejme. Hal je inteligentný stroj, rozhoduje sa autonómne, hovorí o svojich pocitoch („Už sa cítim normálne.“), sleduje tým sebazáchovu, po tom ako kvôli misii ukončil život časti pasažierov a kozmonaut Dave sa ho snaží vypnúť. „Dave, zadrž, prestaň, mám strach, mám z toho strach...!“

Film sa začína alúziou na knihu Genezis, jednotlivé dni stvoriteľského plánu prebiehajú v obrazoch – more, piesok, slnko, vietor, kamenné vrchy..., kostra mŕtvoly. Už to nie je Genezis, zato je tu prirodzený výber, oko leoparda svieti v pološere rovnakou červenou farbou ako oko počítača Hala o tisícročia neskôr.

Prestrih, rok 2017 Európsky parlament.

Predložená je správa o robotike, občiansko-právne regulovanie robotov, začína sa diskusia, ktorá pokračuje a rozdeľuje aj v roku 2018 (ako píše Politico), o elektronickej právnej subjektivite, dokonca o osobnosti (personhood) robota. Vyše 150 expertov z polovice štátov EÚ pred týmto krokom varuje, všetkým je jasné, že do doby, kde sa hovorí o právach zvierat, práve planéty, vstúpila nová kategória: subjektivita a zodpovednosť robotov.

Európsky parlament sa odvoláva na Karla Čapka a jeho slávny román napísaný v Trenčianskych Tepliciach aj na Frankensteina Marry Shellyovej, postavu, ktorá bola symbolom ľuďom odcudzenej doby, monštra, dokonca trpiaceho monštra. Všetkým je zároveň jasné, že niekde v pozadí ide o využitie inteligentných strojov vo vojne, zodpovednosť za nehody v bežnom živote, obrovský priestor a potenciál pre výskum a reguláciu privátneho priestoru, ktorý je dnes mimo kontroly.

Dave svoj život zachránil, vraždiaceho robota so šťastím vypol, o jeho naprogramovaní sa následne dozvedel. Jeho sa misia napokon skončila v tajomnej časovej slučke, kde – sám zostarnutý, ešte izolovaný v skafandri – stretol tri podoby samého seba, starca, zomierajúceho starca a počiatok nového života, okolo renesančno-barokový interiér, víno v krištále a umelé svetlo. Záverečné obrazy filmu boli na hranici gýča, ako napokon aj značná časť diskusie o právnej zodpovednosti inteligentných robotov, z jednej veci sa ale vyvliecť nemožno: zodpovednosť človeka za svet, ktorý sa tvorí, ktorý človek pretvára. Evolúciu, ktorú programujeme my, nie inteligentný tvorca alebo prírodné zákony, aj s jej prirodzeným výberom.

Päťdesiat rokov je pre film úchvatné obdobie, ak teda platí, že je čo oslavovať, ako v tomto prípade.

Mnoho filmov odvtedy pridalo nejaký odkaz alebo poznámku pod čiaru ku Kubrickovmu filmu. Jeden z najlepších, ktorý pracoval s najsilnejším zákonom evolúcie, s reprodukciou a ochranou rodiny a svojho druhu, bol film Interstellar (2014) bratov Nolanovcov.

V Kubrickovom prípade smeruje signál k Jupiteru, tam je skryté tajomstvo posledného človeka, Nolanovci posledných ľudí žijúcich za hranicou našej doby umiestnili na Saturn, ale to sú len kulisy, nepodstatné, v obidvoch filmoch ide od začiatku do konca o Zem. Joseph Cooper vo filme Interstellar je bývalý pilot NASA, svet je sužovaný otrasnými prírodnými podmienkami, prašnými búrkami, suchom, ohrozené je samotné prežitie. Ľudstvo sa rúti do katastrofy, zvyšky reorganizovaného štátu pracujú na pláne B, ktorý je založený na jednoduchej veci: Kto má najsilnejší motív prežiť? Rodič. Nebojuje len za seba, svoj prospech, vlastne oň nestojí a ochotne sa ho vzdá kvôli svojim deťom, ich budúcnosti. Pre niekoho zrážka egoizmov (single aj rodič myslia na seba), v skutočnosti presný opak egoizmu a jeho najsilnejšie popretie. Nie je predsa jedno, či vám ide o seba alebo o iných, výsledky sú diametrálne odlišné. Plán B je vo filme chiméra alebo nádej, v každom prípade pokus a získaný čas.

Kubrickov film čas vyčerpal, Nolanovci ho nanovo získali.

Sťažnosť desiatok expertov v oblasti robotiky, ktorá sa bráni navrhovanej podobe regulácie EÚ o umelej a samo-učiacej sa inteligencii, považuje dedičstvo sci-fi filmov a kníh za zavádzajúce a predpojaté. Napriek zložitosti a komplexnosti témy netreba zabúdať na základnú vec, prítomnú v celej debate: predmetom je etika, resp. etické ohrozenie. To červené oko totiž desí.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo