Prenasledovaní kresťania v krajine draka

Čínsky drak opäť chrlí oheň a síru. Tradičnou obeťou sú miestni kresťania.

Koncom júla 2006 v meste Zhangjiakou čínska polícia zatkla 82-ročného biskupa Yao Lianga. Nebolo to prvýkrát. Na tohto biskupa komunistický režim siahol aj v marci 2005. Dva dni nato zadržali aj kňaza podzemnej cirkvi Li Huishenga. Miesto, kde ho držia, nie je známe. Miestni katolíci spísali petíciu a žiadali prepustenie oboch zadržaných, na čo polícia odpovedala nočnou raziou, ktorú vykonalo 500 členné komando.

Výsledkom je spontánny potrat tehotnej ženy, dvaja ťažko zranení a deväťdesiati zadržaní veriaci. Tieto udalosti sú len poslednou epizódou nekonečného seriálu atakov na čínskych kresťanov.

Podzemní a oficiálni

V júni bol opätovne zatknutý aj sedemdesiatročný chorý biskup Jia Zhiguo, ktorý dvadsať rokov svojho života strávil vo väzení. Od konca roku 2005 je nezvestný aj biskup Han Dingxian a niekoľko mesiacov nato bol zatknutý biskup Giulio Jia Zhiguo. Nezvestným je aj sedemdesiatdvaročný biskup Giacomo Su Zhimin zatknutý ešte v roku 1996. V roku 1997 bol tajnou políciou unesený aj jeho pomocný biskup Francesco An Shuxin. Všetky spomenuté represálie sa odohrali v čínskej provincii Hebei, kde je momentálne väznených okolo deväť biskupov a dvadsaťtri kňazov.

„Starostlivosť“ čínskych úradov nie je nadarmo zameraná práve na túto severovýchodnú provinciu – žije tu najviac podzemných katolíkov, asi 1,5 milióna. V celej Číne s vyše miliardovou populáciou sa k podzemnej cirkvi hlási osem miliónov veriacich, 46 biskupov a 1740 kňazov. K oficiálnej Vlasteneckej organizácii čínskych katolíkov, ktorá vznikla v roku 1957 patria štyri milióny veriacich, 74 biskupov a asi tisícka kňazov.

„Rím sa snaží udržiavať obidve časti katolíkov, oficiálnu aj tajnú, pospolu ako jednu Cirkev a pritom podľa možnosti dosiahnuť menovanie dobrých biskupov,“ uvádza kardinál Jozef Tomko, v rokoch 1985 – 2001 prefekt vatikánskej Kongregácie pre evanjelizáciu národov, vo svojej knihe Na misijných cestách. Komentátor talianskeho katolíckeho denníka Avvenire Bernardo Cervellera pripomína, že oficiálna cirkev má v porovnaní s cirkvou podzemnou jednoznačnú politickú (nominácia biskupov) i ekonomickú (vlastníctvo všetkého cirkevného nehnuteľného majetku, pôdy i výnosov z ekonomických aktivít) prevahu.

Na druhej strane v roku 1999 zaviedla komunistická strana sériu reštriktívnych opatrení voči oficiálnej cirkvi. V tom istom roku sa Peking pokúsil zorganizovať aj vysviacky dvanástich biskupov, ktorých buď donútili alebo oklamali, že vyrovnanie s Rímom je už hotové. Obe tieto udalosti znamenali zvýšenie sympatií s Rímom u „vlasteneckých“ veriacich. Podľa informácií denníka Avvenire je dnes osemdesiat percent vlasteneckých biskupov v tajnej jednote s Rímom.

Prekvapivé gesto urobil v jeseni minulého roku pápež Benedikt XVI., ktorý na celosvetovú synodu biskupov v Ríme pozval okrem jedného čínskeho podzemného biskupa aj troch biskupov z vlasteneckej cirkvi. Keďže vláda im cestu nepovolila, biskupi zaslali pápežovi spoločný list, ktorý zhromaždeným biskupom prečítal vatikánsky štátny sekretár, kardinál Angelo Sodano.

Diplomatické styky so Svätou stolicou prerušil Peking v roku 1951 uväznením a neskôr vypovedaním apoštolského nuncia. Pre ich opätovné nadviazanie si kladie dve podmienky: aby pápež nezasahoval do náboženskej situácie v krajine (napr. nemenoval biskupov) a aby prerušil styky s Taiwanom, ktorý Čína považuje len za svoju vzbúrenú provinciu.

Prenasledovaní protestanti

Situácia čínskych protestantov je podobná ako u katolíkov. Oficiálne náboženské aktivity sa môžu odohrávať len pod patronátom štátnej organizácie TAM (Three autonomies movement), ktorá združuje asi desať miliónov veriacich. Podzemných protestantov je podľa informácii agentúry AsiaNews až päťdesiat miliónov. TAM bola založená v roku 1950 po tom, čo Mao Ce-tung vypovedal z krajiny všetkých zahraničných misionárov a lídrov miestnych cirkví. Napriek tomu, že Čína podpísala dohodu OSN zaručujúcu právo na misijnú činnosť, sú kresťanskí misionári v krajine stále prenasledovaní. Len za posledný rok bolo zatknutých 1958 pastorov a veriacich.

Mocenský nátlak na protestantov nie je o nič menší ako tlak na katolíkov. Koncom júla bol zbúraný protestantský kostol v provincii Zhejiang, pričom od roku 2003 to bol už tristý kostol zdemolovaný len v tejto provincii.

Veriaci, ktorí prišli kostol brániť, boli rozohnaní elektrickými obuškami a ochrannými štítmi. Stovky veriacich boli zranení, mnohí zadržaní. Kostol bol podľa miestnej vlády postavený nelegálne. V skutočnosti bol pozemok kúpený veriacim manželským párom. Napriek tomu, že všetky papiere boli v poriadku, miestna vláda odmietla odpovedať na žiadosť o povolenie stavby chrámu, napriek tomu, že podľa platnej legislatívy sa musí vyjadriť do troch mesiacov.

V približne rovnakom čase boli odsúdení na dvojročnú „prevýchovu“ prácou v pracovnom tábore aj štyria protestantskí lídri, ktorí žiadali prepustenie štrnástich veriacich zatknutých bez udania dôvodu. Čínske právo umožňuje umiestniť človeka do pracovného tábora na tri roky bez vykonanie súdneho procesu, čo sa využíva najmä proti náboženským a politickým aktivistom. Časté je aj zatýkanie z dôvodov tlače a distribúcie Biblie a inej kresťanskej literatúry.

Nedávno bol z tohto dôvodu na tri roky väzenia odsúdený pastor Cai Zhuohua, v apríli pastor Liu Yuhua a obvinenia na základe tajného interného dokumentu Vyhlásenie o prevencii a zaobchádzaní s ilegálnymi kresťanskými aktivitami boli vznesená aj voči pastorovi Wang Zaiqingovi. „Všetky tieto udalosti dokazujú, že v Číne, krajine ekonomického zázraku a olympijských hier, je náboženská sloboda ešte len v začiatkoch,“ zdôraznil komentátor Bernardo Cervellera.

Olympijský duch v komunistickej diktatúre?

Po najnovších incidentoch sa vzniesla búrka nevôle proti tomu, že v roku 2008 má Čína privítať športovcov z celého sveta na XXIX. letných olympijských hrách. Ôsmeho augusta sa začalo slávnostné odpočítavanie dní do ich začiatku. Ako informovala agentúra AsiaNews, rozhorčenie nad miestom konania OH vyjadrili nedávno viaceré organizácie, medzi nimi aj Reportéri bez hraníc, Čínska solidarita, Lagoiská výskumná nadácia, ktorá dokumentuje život v čínskych lágroch, a iné.

Medzinárodnému olympijskému výboru adresovali slová, že je „buď príliš cynický alebo neschopný, alebo aj oboje, v šírení olympijských ideálov a zaujímaní jasného postoja k pokračujúcemu porušovaniu ľudských práv v Číne“. Sponzorom vyčítajú, že ich „biznis filozofia zapríčiňuje neodpustiteľnú propagáciu zneužívania hier a porušovania ľudských práv“.

Joseph Kung, prezident Nadácie kardinála Kunga, dokonca požiadal olympijský výbor o posúdenie možnosti zrušiť konanie OH v Číne. „Dúfam, že olympijský výbor urobí krok späť. Kvôli ochrane mena olympiády a jej ducha. Ináč jej vznešené meno zostane navždy spojené s náboženskými perzekúciami a násilím na ľudských právach v Číne,“ uvádza denník Avvenire slová kardinála Kunga.

Americký politológ Fareed Zakaria sa domnieva, že podpísanie viacerých medzinárodných dohôd o sociálnych, hospodárskych, kultúrnych, občianskych a politických právach môže ovplyvniť – podobne ako prijatie záverečného helsinského aktu Sovietskym zväzom – chovanie čínskeho režimu. Urýchliť by to mala aj postupujúca ekonomická liberalizácia, ktorá je podľa Zakariovej tézy vždy predstupom demokratizačných premien. Kým však k nejakej reálnej zmene dôjde, odskáče si to ešte množstvo nevinných obyvateľov.

Imrich Gazda

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 41/2006.

foto: internet

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo