Komu pomôže Andrej Kiska

Komu pomôže Andrej Kiska

Na snímke prezident SR Andrej Kiska počas tlačovej konferencie, na ktorej oznámil, že nebude kandidovať v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. V Bratislave 15. mája 2018. FOTO TASR – Michal Svítok

Andrej Kiska dnes podľa očakávaní oznámil, že končí ako prezident, ale ostane súčasťou politiky.

Prezident Andrej Kiska dnes politické zákulisie nijako neprekvapil, keď oznámil, že už nebude kandidovať na prezidenta. Zdôvodnil to tým, že je pre neho dôležitá rodina, ktorej sa chce viac venovať.

Ešte dlhšie však hovoril o tom, že sa v uplynulých týždňoch po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stal súčasťou ostrého politického zápasu, keď išiel „na hranu úlohy prezidenta v našom ústavnom systéme“. To síce považoval za správne, ale u nemalej časti verejnosti zanechalo negatívne emócie, že sa ako nadstranícky prezident zapojil do politických súbojov. „Bude lepšie, ak si úrad prezidenta neponesie tieto príbehy konfrontácie do ďalšieho obdobia.“

Prečo už nekandiduje

Tieto zdôvodnenia však, pochopiteľne, nevyjadrujú celú pravdu. Kiska bol odhodlaný rezignovať na svoju opakovanú kandidatúru už pred vraždou, masívnymi demonštráciami a politickou demontážou Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, ku ktorej významnou mierou prispel. Ešte vo februári sa čakalo, že koncom marca oznámi svoj prezidentský koniec, udalosti po dvojnásobnej vražde to len odsunuli.

Rovnako je verejným tajomstvom, že Andrej Kiska už pri svojej prvej kandidatúre nemal podporu manželky a do víťazného prezidentského súboja išiel takpovediac na vlastnú päsť. Samozrejme, jeho prvé rozhodnutie kandidovať padlo pred šiestimi-siedmimi rokmi, Andrej Kiska má medzičasom 55 rokov, minulý rok sa mu narodilo dieťa a aj v úrade dával najavo, že mu na strávenom čase s rodinou záleží.

Lenže súčasne platilo, že Kiska krátko po dosiahnutí prezidentského sna pochopil, že tento úrad nesie so sebou limity, ktoré ho zaťažujú. Nejde len o to, že priamo nemohol vplývať na zmenu pomerov v zdravotníctve a školstve, čo boli leitmotívy jeho kampane v roku 2014 – aj sám v rozhovore pre Postoj v septembri 2016 hovoril, že ho ako prezidenta občas „pália prsty“.

S úradom je spojených veľa formalít, ceremoniály, kladenie vencov, prijímanie diplomatov, zahraničné návštevy, ktorých náplňou sú takisto často formálne potrasenia rúk a fototermíny. Kiska sa pred svojím okolím nijako zvlášť netajil, že ho tento typ reprezentatívnej práce nebaví.

Z hľadiska svojich ambícií dosiahol všetko, vybudoval fungujúce firmy, charitu, zarobil milióny, stal sa prezidentom a ako veľmi bohatý a úspešný človek plánoval otvoriť ďalšiu životnú kapitolu bez politiky. Kiska nie je telom a dušou politik ako Mikuláš Dzurinda či Robert Fico, on je skôr podnikateľom, pre ktorého sa stala najvyššia politika dočasnou kariérnou métou.

Andrej Kiska už preto minulý rok vyhlásil, že sa neplánuje stať premiérom ani nehodlá zakladať vlastnú politickú stranu.

Kiska však vedel, že po uplynulých štyroch rokoch, keď sa stal najmä pre liberálne prostredie hlavným lídrom a stelesnením lepšieho Slovenska, a najmä po uplynulých týždňoch nemôže len tak budúci rok odísť a vrátiť sa za rodinou do Popradu.

Možné cesty Andreja Kisku

Z tohto dôvodu dnes po oznámení, že nebude kandidovať, musel povedať aj B. Napokon malo jeho vyjadrenie podobu hmlistých viet, ktorými sa však Kiska zaviazal, že v politike neskončí: „Politický zápas, ktorý som začal v roku 2014, nepovažujem za skončený. Chcem preto dnes oznámiť aj to, že budem premýšľať, ako najlepšie využiť autoritu a dôveru veľkej časti verejnosti. Aby som aj po konci svojho pôsobenia v úrade prezidenta v budúcom roku prispel k začiatku novej politickej éry na Slovensku. Aby som pomohol spojiť tých, ktorí sú nielen ochotní, ale aj schopní vládnuť zodpovedne a slušne. Viac o týchto plánoch poviem po komunálnych voľbách do konca roka.“

Ešte sa bude veľa špekulovať, čo týmito piatimi vetami Kiska myslel, najpravdepodobnejšie v tejto chvíli je, že ani Kiska presne nevie, akú podobu bude mať jeho ďalšie angažovanie. Vie len toľko, že chce zásadnejším spôsobom vstúpiť do najbližších parlamentných volieb a priamo ovplyvniť ich výsledok.

Jeho formulácia ponúka diapazón možností. Tou zatiaľ najmenej pravdepodobnou je, že by založil novú politickú stranu. Ak by sa tak stalo, nepochybne by otriasol súčasnými pomermi na politickej scéne. Tento variant sa však stále javí ako najmenej pravdepodobný. Založenie novej strany, jej etablovanie a riadenie je náročný projekt, ktorý si okrem peňazí vyžaduje aj veľký vklad času a energie. Aj na úkor záujmov rodiny, ktorými Kiska zdôvodňuje svoju neúčasť v ďalších prezidentských voľbách.

Ak je rodinný argument úprimný, tak si aj Kiska určite dobre uvedomuje, že budovanie nového subjektu, volebná kampaň či prípadná účasť v ďalšej vláde by pre jeho blízkych znamenala oveľa väčšiu záťaž ako ďalšie obdobie v kresle prezidenta.

Ďalšou, už pravdepodobnejšou možnosťou je, že sa Andrej Kiska stane neformálnym či volebným lídrom nejakej existujúcej strany alebo zoskupenia strán. V takomto variante sa ponúka Progresívne Slovensko a Spolu Miroslava Beblavého.

Týmto krokom by Kiska výrazne zvýšil politickú váhu vyvoleného zoskupenia, pričom by nemusel riešiť každodennú politickú prevádzku. Dokonca by nemusel byť ani kandidátom na premiéra či ministra a fungoval by v pozícii akejsi neformálnej autority.

Andrej Kiska však nemusí ani nikam vstupovať alebo kandidovať. Môže nejaký subjekt aktívne a výrazne podporiť osobnou kampaňou v médiách či účasťou vo volebnej kampani na mítingoch a dopomôcť tak k lepšiemu volebnému výsledku konkrétnej strany alebo volebného bloku strán.

Ak to zhrnieme, nech by sa Kiska rozhodol pre akýkoľvek z týchto variantov – viac či menej stranícky alebo len mediálny –, zjavne bude veľkou posilou pre progresívny prúd slovenskej politiky. To, či ho posilní o pár percent, alebo dokonca rádovo, bude závisieť od jeho ochoty a miery angažovanosti. Kiska tak po dnešnom oznámení neostane naďalej iba súperom Smeru a Roberta Fica, ale stáva sa potenciálne najväčším volebným súperom Richarda Sulíka a jeho SaS, ktorá predstavuje predsa len celkom iný typ liberalizmu, než aký stelesňuje Andrej Kiska.

Vylúčiť sa, samozrejme, nedá ani to, že Kiskova ďalšia účasť v politike bude len formálna. Vo verejnom priestore zostane prítomný, bude prednášať, dávať rady, založí nejaký inštitút a pred voľbami ukáže prstom na nejakú stranu alebo konkrétneho politika. Niečo na spôsob Václava Klausa v Česku.

Lenže v tejto chvíli sa zdá, že tento variant, ktorý mal Kiska v mysli ešte v letopočte pred vraždou novinára, musí načas odložiť. Aj s ohľadom na prostredie, ktoré mu visí na perách.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo