K VECI: Islam a demokracia: stále ako olej a voda

Minulý rok som sa v jednom stĺpčeku zaoberal ex-moslimskými „apostatami“, ako je napr. Nonie Darwish, ktorí tvrdia, že demokracia v západnom zmysle je v krajinách s moslimskou väčšinou nemožná, lebo islamské zákony „šaría“ musia mať pred inými zákonmi vždy prednosť. 

Štátne prevraty a diktátori možno prinesú dočasné uvoľnenie, ako sa stalo zvlášť v Turecku, no medzi praktizujúcimi moslimami je stále veľká miera nespokojnosti s relatívne „sekulárnymi“ vládcami, ako sú Kemal Atatürk, Husní Mubárak v Egypte, Zine el Abidine Ben Ali v Tunisku a Muammar Kaddáfí v Líbyi.

Tzv. arabská jar priniesla masívne prenasledovanie kresťanov

Kresťanstvo pozná vzdialenú analógiu k tomuto islamskému „primátu šaríe“. Začína sa Petrovou odpoveďou židovským starším, ktorí žiadali, aby prestal ohlasovať Krista: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.“ (Sk 5,29) Túto myšlienku možno nájsť naprieč celými dejinami kresťanstva – keď kresťania odmietajú klaňať sa pohanským bohom; keď ich popravujú, lebo odmietajú povedať formulku „Niet boha okrem Alaha a Mohamed je jeho prorok“; keď kresťanskí pacifisti odmietajú ísť do vojny; a v súčasnosti, keď sa rozličné kresťanské entity stavajú na odpor voči vyhláškam ministerstva zdravotníctva Obamovej vlády o antikoncepcii, sterilizácii a abortívach.

"Keď sú moslimovia pri moci, šaría vyžaduje podrobenie si Židov, kresťanov a iných neveriacich; právo sexuálneho otroctva a detských manželiek pre mužov; minimálny právny status pre všetkých neveriacich a pre ženy."

Zdieľať

Pre praktizujúcich moslimov sa „zachovávanie šaríe“ spája s niečím podobným ako „poslúchať Boha viac ako ľudí.“ Znamená to však niečo celkom iné. Ignorujú sa normy, ktoré sa vyvinuli v západných kresťanských civilizáciách vo veci otroctva, práv žien a detí a slobody náboženstva. Keď sú moslimovia pri moci, šaría vyžaduje podrobenie si Židov, kresťanov a iných neveriacich; právo sexuálneho otroctva a detských manželiek pre mužov; minimálny právny status pre všetkých neveriacich a pre ženy (dokonca aj moslimky); ilegalitu kresťanských kostolov a verejných kresťanských symbolov, ako napr. krížov; postavenie mimo zákon a možné popravy za odpadnutie od islamu, či dokonca za kritizovanie islamu resp. Mohameda.

Zákony šaríe dokonca prikazujú skutky, ktoré predpovedal Ježiš: „Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu.“ (Jn 16,2) Toto zabíjanie v mene Alaha sa ospravedlňuje v prípade kresťanov, ktorí odmietajú konverziu alebo kritizujú islam, a často ho sprevádzajú výkriky „Allahu Akbar“. Egyptský salafistický kazateľ šejk Abu Ishak al-Huvejní bez akýchkoľvek pochybností odporúčal: „Ak niekto bráni našej dawe [výzve k obráteniu] alebo nám stojí v ceste, musíme ho zabiť alebo vziať ako rukojemníka a skonfiškovať mu majetok, ženu a deti.“

Sloboda prejavu sa popiera často pod trestom smrti

Raymond Ibrahim vo svojej knihe Crucified Again: Exposing Islam’s New War on Christians (Znova ukrižovaný: Odhalenie novej vojny islamu proti kresťanstvu) dokumentuje masívne prenasledovanie kresťanov, momentálne obnovené v dôsledku „arabskej jari,“ ktorú médiá naivne vykreslili ako predzvesť blížiaceho sa príchodu demokracie na Blízky východ.

Ibrahim už dlhé roky prekladá správy z mediálnych zdrojov v arabskom jazyku a posiela ich médiám v Spojených štátoch a inde. Jeho príbehy sa v mainstreamových médiách neobjavujú často, ibaže by boli príliš pozoruhodné, aby sa dali ignorovať – ako napríklad masaker v bagdadskom kostole v októbri 2010, pri ktorom zahynulo asi 58 kresťanov. V roku 2012 sa mu s pomocou arabských správ podarilo odhaliť fakt, že islamisti napojení na al-Káidu hrozia útokom na veľvyslanectvá USA, ak Amerika neprepustí „slepého šejka“ a iných väzňov, tri dni pred útokmi na americké veľvyslanectvo v Bengázi.

"Správa Reuters z roku 2012 odhaduje, že na celom svete je prenasledovaných 100 miliónov kresťanov."

Zdieľať

Správa Reuters z roku 2012 odhaduje, že na celom svete je prenasledovaných 100 miliónov kresťanov. Ibrahim dokumentuje, väčšinou zo zdrojov v arabskom jazyku, prípady prenasledovania kresťanov vo vyše tridsiatich krajinách:

"Kedykoľvek a kdekoľvek sú moslimovia pri moci alebo dostávajú viacej moci, stavajú kostoly mimo zákon, vypaľujú ich a kladú do nich bomby, biblie a kríže sú konfiškované a ničené. Sloboda prejavu – hovoriť pozitívne o kresťanstve či kriticky o islame – sa popiera, často pod trestom smrti."

Podľa Ibrahima je obzvlášť vážna situácia v Egypte. Muhammad Mursí podal počas prezidentských volieb jasnú ukážku svojej agendy v prezidentskom úrade: „Našou ústavou je Korán, naším vodcom je Prorok, našou cestou je džihád a naším cieľom je smrť v Alahovom mene.“ V nadväznosti na únosy a masakre kresťanských Koptov v Mospere, Luxore a inde, občas zachytené na videu a uverejnené na YouTube, bolo v nedávnych týždňoch vypálených aspoň štyridsať štyri kostolov a vydrancovaných dvadsať kresťanských inštitúcií po celom Egypte.

Raymond Ibrahim: Znova ukrižovaný: Odhalenie novej vojny islamu proti kresťanstvu

Aj sýrski povstalci presadzujú šaríu

Sýrske povstanie nie je o nič milosrdnejšie. V meste Homs, v ktorom kedysi bývalo 80 000 kresťanov, bol jediný zostávajúci kresťan zavraždený v októbri 2012. Ibrahim cituje interview s moslimskými povstaleckými bojovníkmi z decembra 2012, ktoré šokovalo novinára Tima Marshalla, ktorý ho robil:

"Marshall sa týchto štyroch džihádistov opýtal na budúcnosť kresťanských menšín v Sýrii a Ahmed, Basah a Hamid Hassan sa zhodli na tom, že kresťania tam môžu žiť, len ak sa buď obrátia, alebo budú platiť „jizju“ – zvláštnu daň, ktorú v predchádzajúcich storočiach uvaľovali na nemoslimov na Blízkom východe. Ak nie, povedal Bahar, je možné, že budú zabití. Na otázku prečo bola odpoveď podľa nich dosť jednoduchá – lebo to povedal prorok Mohamed. Potom ma vyzvali, aby som sa stal moslimom."

"Keď najvyššia náboženská autorita v Saudskej arábii vyhlásila, že 'všetky kostoly na Arabskom polostrove musia byť zničené', západné médiá nepovažovali za potrebné priniesť o tom správu."

Zdieľať

Takéto reálne epizódy sú na Západe takmer úplne ignorované. Keď najvyššia náboženská autorita v Saudskej arábii Abdul Aziz ibn Abdillah Ali ash-Shaykh, veľký mufti Saudskoarabského kráľovstva, vyhlásil, že „všetky kostoly na Arabskom polostrove musia byť zničené,” západné médiá nepovažovali za potrebné priniesť o tom správu. Reakciou Bieleho domu na masaker v Maspere bola výzva na „zdržanlivosť na všetkých stranách.“

Komisia USA pre medzinárodnú náboženskú slobodu odporučila ministerke Clintonovej, aby ministerstvo zahraničných vecí označilo Egypt za „štát obzvlášť vzbudzujúci obavu“ na základe vrážd kresťanov a násilných konverzií unesených kresťanských dievčat, no ona to odmietla. A najnovšou voľbou, kto má sedieť v Rade OSN pre ľudské práva, je prezident Omar al-Bašir, známy miliónmi obetí pri svojich pokusoch presadiť právo šaría v Sudáne.

Západ to možno nechce vidieť, no tento príbeh stále pokračuje a jeho koniec je v nedohľadne.

Howard Kainz 
Autor je emeritný profesor filozofie na Marquette University. Medzi jeho ostatné publikácie patria Natural Law: an Introduction and Reexamination (Prirodzený zákon: úvod a nové preskúmanie, 2004), The Philosophy of Human Nature (Filozofia ľudskej prirodzenosti, 2008), a The Existence of God and the Faith-Instinct (Existencia Boha a inštinkt viery2010).

Pôvodný text: Islam and Democracy: Still Oil and Water, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo