Ako si slovenskí kresťania pripomenuli sedemdesiatku Izraela

Ako si slovenskí kresťania pripomenuli sedemdesiatku Izraela

Slovenské a izraelské vlajky, veľa spevu, vážne príhovory i spoločné modlitby židov a kresťanov. Oslavy 70. výročia vzniku štátu Izrael v športovej hale Elán v Bratislave 12. mája 2018. FOTO – Lukáš Krivošík

Téma presunu veľvyslanectiev z Tel Avivu do Jeruzalema rezonovala aj na Slovensku.

Keďže čokoľvek, čo má niečo spoločné s Izraelom, zahŕňa spravidla zdĺhavé bezpečnostné procedúry, prichádzam v sobotu večer k športovej hale Elán na bratislavských Pasienkoch s asi polhodinovým predstihom. Napokon som príjemne prekvapený.

Oslavy 70. výročia založenia štátu Izrael sa na Slovensku zaobídu bez detekčných rámov alebo prehliadok ruksakov. Pred budovou športovej haly stojí akurát policajná hliadka a vnútri z času na čas možno zazrieť ochrankára v obleku.

Jednotlivci i celé rodiny nerušene prúdia do budovy. Napokon sa ich tu zhromaždila asi tisícka. Väčšinou ide o evanjelikálnych kresťanov. Poznať ich podľa toho, že nejeden má v ruke Bibliu a keď sa na pódiu číta niektorý žalm, diváci v hľadisku pozorne sledujú text vo svojich výtlačkoch.

Neprišli len Bratislavčania. Niektorí účastníci sú až z Košíc či Michaloviec. Niekoľkokrát začujem okolo seba aj češtinu.

Petícia za Jeruzalem

Medzi účastníkmi sa ešte pred začatím oficiálneho programu pohybuje mladý muž, ktorý púta pozornosť okolia. V ruke totiž drží transparent, na ktorom je nápis „Petícia za Jeruzalem“.

Volá sa Miroslav Almáši a pôsobí v slovenskej pobočke organizácie Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem (ICEJ), ktorá je spolu s Kresťanským spoločenstvom Milosť organizátorom dnešného večera.

„Zastupujeme kresťanov, ktorí si uvedomujú dôležitosť židovských koreňov svojej viery a chcú z týchto pozícií podporovať Izrael,“ hovorí pre Postoj. ICEJ tu má aj stánok, kde ľudia môžu podpísať petíciu, aby Slovenská republika uznala Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a presunula tam následne naše veľvyslanectvo.

Ide o citlivú otázku. Kým židovský štát považuje podľa zákona z roku 1980 Jeruzalem za svoje nedeliteľné hlavné mesto, kde sídli izraelský parlament, premiér, prezident i Najvyšší súd, Palestínčania si nárokujú východ mesta pre seba, kým väčšina krajín má svoje veľvyslanectvá v Tel Avive.

V decembri Donald Trump uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a dnes, keď židovský štát oslavuje 70. výročie svojej nezávislosti, došlo k presunu americkej ambasády do tejto metropoly, ktorá je svätým mestom troch monoteistických náboženstiev.

Kontroverzný krok rozzúril Palestínčanov a medzinárodne má len vlažnú podporu. Ani len Spojené kráľovstvo, najvernejší spojenec USA, nechce svoju ambasádu premiestňovať – ako dnes opätovne potvrdila britská premiérka Theresa Mayová.   

„Petíciou chceme upozorniť najvyšších slovenských ústavných činiteľov, že je tu nemalá skupina ľudí, ktorí podporujú presun veľvyslanectva SR z Tel Avivu do Jeruzalema,“ vysvetľuje Almáši. Aká je však táto skupina veľká?

Petičná akcia beží na Slovensku od konca januára. Miroslav Almáši odhaduje, že sa im podarí zozbierať tisíc až dvetisíc podpisov. Skôr symbolické gesto než iniciatíva, ktorá by pohla slovenskou diplomaciou.

Ako však dodáva Peter Švec z ICEJ, nie je to petícia v pravom zmysle slova podľa zákona o petičnom práve: „Ide o občiansku iniciatívu, respektíve list adresovaný trom najvyšším ústavným činiteľom s výzvou, aby aj Slovensko uznalo Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a podľa diplomatických zvyklostí presťahovalo svoju ambasádu do hlavného mesta krajiny.“

Židovstvo ako koreň

12. kapitole 1. knihy Mojžišovej Boh sľubuje Abrahámovi krajinu a že z neho vzíde veľký národ. „Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme,“ píše sa v treťom verši.

„V dôsledku toho milióny evanjelikálov veria, že ak chcú, aby ich Boh požehnal ako jednotlivcov a Ameriku kolektívne ako národ, tak by oni mali požehnať Židov,“ píše Richard Land, editor amerického kresťanského spravodajského portálu The Christian Post.

Presunutie ambasády USA do Jeruzalema možno chápať aj ako splnenie predvolebného sľubu Donalda Trumpa jeho evanjelikálnym voličom. V Spojených štátoch patria k najsilnejším priaznivcom štátu Izrael. No prečo vlastne?

V publiku sobotňajšej akcie je aj Vlado Žák, pastor zboru Apoštolskej cirkvi Otcov dom v Bratislave. Do Izraela chodí sprevádzať dva-trikrát ročne, berie ľudí aj do pamätníka obetí holokaustu Jad va-šem v Jeruzaleme a ešte na škole sa okrem iného venoval analýze vývoja názorov Martina Luthera na Židov. Svojou účasťou na sobotňajšej akcii chcel podporiť jednak ICEJ, jednak si pripomenúť výročie vzniku Izraela a ukázať, že tento štát má právo na existenciu.

„Mám obavu z toho, keď sa niektorí kresťania snažia takpovediac hrať na Židov a pokúšajú sa ľudí vracať k židovským rituálom, od ktorých sme my ako kresťania boli podľa Novej zmluvy oslobodení. To je pre mňa jeden extrém,“ vysvetľuje.

„Druhou krajnosťou je tvrdiť, že Boh so židovským národom skončil a nemá s ním už žiadny ďalší zvrchovaný plán,“ dodáva vzápätí.  

Tento druhý extrém má podobu takzvanej teológie náhrady, podľa ktorej bola v Božích plánoch výnimočná úloha Izraela plne prenesená na kresťanskú cirkev. „Sám som to takto kedysi bral,“ priznáva Žák. „Dnes si myslím, že táto teológia je nesprávna a nebiblická. Boh má špecifický plán pre židovský národ.“

Svoju mienku Žák opiera napríklad o 11. kapitolu Listu Rimanom, kde apoštol Pavol píše o vštepení pohanov do Izraela. „My pohania sme boli pridaní a vštepení ako oliva,“ vysvetľuje pastor Apoštolskej cirkvi. „Nikde nečítam, že koreň bol vytrhnutý alebo nahradený. A to by nás ako kresťanov aj malo držať pri zemi.“ Ostatne, aj apoštol Pavol v 18. verši pripomína, že „nie ty nesieš koreň, ale koreň teba“.

No kresťanská náklonnosť k židovskému štátu má širšie základy. „Vznik Izraela je naplnením biblických proroctiev,“ hovorí na pódiu so slovenskými a izraelskými vlajkami moderátorka večera. Po nej to zopakujú aj ďalší spíkri.

Napríklad v 37. kapitole starozákonnej knihy Ezechiel sa opisuje videnie o suchých kostiach, ktoré Hospodin obloží mäsom, natiahne na nich kožu a dá do nich ducha. Následne ich vyvedie spomedzi národov a zhromaždí opäť v ich krajine.

Nie je ťažké vidieť v tom metaforu holokaustu, následnej obnovy židovského štátu v pôvodnej domovine a imigrácie miliónov Židov zo štyroch svetových strán do Izraela. Na druhej strane, niektorí teológovia by asi namietli, že onen obnovený Izrael by podľa biblických proroctiev mal byť silne bohabojným kráľovstvom, čo sa o dnešnom sekulárnom Izraeli povedať nedá. Aj preto je namieste opatrnosť pri snahe používať dávne proroctvá (či presnejšie ich výklady) ako návody pre súčasnú politiku.

Chvály i modlitby

Väčšina večera však patrí hudbe, a nie ťažkej teológii. Chvály v hebrejčine spieva Vierka Berkyová, ktorá pred rokmi vyhrala súťaž SuperStar. Na obrazovke si publikum môže prečítať slovenský preklad.

V prestávkach medzi pesničkami možno vidieť napríklad svieži videozostrih blahoželaní Izraelu k narodeninám od jednotlivcov či skupiniek z celého Slovenska. Príhovor majú aj dvaja pastori či Peter Švec, riaditeľ slovenskej pobočky ICEJ.

Spíkri rekapitulujú technologické úspechy izraelských vedcov. Spomínajú civilizačný zázrak uprostred pustatiny, jedinú demokraciu na Blízkom východe.

No dotýkajú sa aj styčných bodov izraelsko-slovenských vzťahov. Toto fórum si pamätá podiel Československa na vzniku židovského štátu v roku 1948.

V hľadisku sú aj reprezentanti slovenskej židovskej komunity. Vidieť tu napríklad profesora Traubnera či Igora Rintela, predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Sympatické je, že práve on vo svojom príhovore silne vyzdvihne význam Jeruzalema pre kresťanov ako miesto pôsobenia a ukrižovania Ježiša Krista.

Na akcii v športovej hale Elán vystúpili aj dvaja politici OĽaNO: poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek a poslanec Národnej rady SR Marek Krajčí. Druhý menovaný sa v máji 2016 podieľal na založení Skupiny spojencov Izraela na pôde NR SR. V súčasnosti má 19 členov a sú v nej poslanci zo všetkých parlamentných strán s výnimkou ĽS-NS. „Cieľom skupiny je prispievať k rozvíjaniu slovensko-izraelských vzťahov, ale tiež vystupovať proti súčasnej vlne antisemitizmu či zastať sa štátu Izrael, keď je nespravodlivo démonizovaný,“ hovorí Krajčí pre Postoj. 

V stredu sa budú poslanci z tejto skupiny rozprávať o iniciatíve ICEJ vo veci prípadného presunu slovenskej ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema. Osobný názor Marka Krajčího k tejto otázke je pozitívny: „Vychádzam z jednej premisy, a to, že Izrael si ako suverénny štát môže sám určiť svoje hlavné mesto. Slovensko si za svoju metropolu určilo Bratislavu a asi by sme neboli radi, keby nám iné štáty predpisovali, že to má byť napríklad Banská Bystrica. Toto právo Izraela by iné krajiny mali rešpektovať a potvrdiť presunom svojich ambasád do Jeruzalema.“

Sedemdesiate výročie vzniku štátu Izrael, spojené s presunom americkej ambasády, viedlo dnes k nepokojom medzi Palestínčanmi a zrážkam s izraelskými bezpečnostnými silami, ktoré si na palestínskej strane vyžiadali už niekoľko desiatok mŕtvych. Čo hovorí Marek Krajčí na eventualitu, že presuny ambasád ďalších krajín do Jeruzalema môžu ďalej eskalovať situáciu na Blízkom východe?

„Násilnosti to možno vyvolalo, ale eskalácia napätia bola zo strany Palestínčanov aj pri mnohých iných aktoch,“ hovorí poslanec OĽaNO. „Je to skrátka ich spôsob boja proti Izraelu.“ Krajčí plne rešpektuje právo Palestínčanov na pokojné protesty, ale odmieta násilie alebo terorizmus. „Izrael má v takom prípade právo brániť sa a ochraňovať svojich obyvateľov.“

Spoločná modlitba

Večer sa pomaly chýli ku koncu. Izraelský veľvyslanec poňal svoj príhovor osobne. Zaspomínal si, ako prežil tento sviatočný deň pri minulých okrúhlych príležitostiach.

Prvý deň nezávislosti, na ktorý si pamätá, zažil v roku 1968. Bolo to dvadsiate výročie. Keď Izrael oslavoval šesťdesiatku, slúžil práve ako veľvyslanec na Filipínach, kde si s ním výročie nezávislosti pripomenulo na štadióne 40-tisíc kresťanov.

Záver akcie patril spoločnej modlitbe židovského rabína a protestantského pastora. Izraelskú hymnu zaspievala Vierka Berkyová.

Účastníci sa pomaly začali rozchádzať. Keď prídu domov, dozvedia sa zo správ, že Izrael si v ten večer v Portugalsku pripísal ďalšie prvenstvo. Jeho speváčka Netta vyhrala spevácku súťaž Eurovision.

V novom týždni už budú zase robiť titulky krvavé strety s Palestínčanmi.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo