Posledné mesiace stojí spolu s ďalšími mladými ľuďmi na čele celoslovenských masových protestov, ktoré boli reakciou na brutálnu vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Juraj Šeliga (27) v rozhovore pre Postoj okrem iného hovorí, čo sa organizátorom z iniciatívy Za slušné Slovensko podarilo, kde sa, naopak, dopustili chýb a odpovedá, prečo na tribúne nemohli vystúpiť niektorí konzervatívnejší rečníci.  

Juraj Šeliga je absolvent práva na Trnavskej univerzite, študoval politické vedy a právnu filozofiu v Kolégiu Antona Neuwirtha a John Jay Institute v USA.

Pred rokom ste boli verejne viac-menej neznámy človek. Minulé leto ste vstúpili do mediálneho priestoru s iniciatívou Pamätaj, keď ste protestovali proti novele zákona o Ústave pamäti národa. Prečo ste sa začali angažovať práve v tejto téme?

Keď sa zjavila táto novela, s priateľmi z Kolégia Antona Neuwirtha sme si povedali, že nebudeme ticho. Pre mňa v tom bol aj celkom osobný dôvod: Som z Oravy, moji starí rodičia si veľa vytrpeli, zobrali im pôdu, robili im problémy, keďže chodili do kostola.

Mám tiež vzťah k histórii, uvedomujem si, že ak majú mať mladí ľudia vzťah k štátu, musia poznať aj históriu. Tri roky som učil ústavné právo na Trnavskej univerzite a aj z prieskumov medzi mladými vieme, že povedomie mladých o vlastných dejinách je dosť zlé.

V poriadku, ale prečo vás postavila na barikády akurát novela o ÚPN?

Anton Hrnko síce nepriamo hovoril, že im išlo o odvolanie Ondreja Krajňáka, v skutočnosti však chceli oklieštiť činnosť ústavu. To sme nechceli dopustiť, napokon, v Kolégiu sa veľa číta a diskutuje, musíme to vedieť aplikovať aj do verejného života.

Preto sme na problematiku ÚPN upozorňovali cez zahalené sochy plus sme sa snažili stretávať s politikmi a vysvetliť im, že je potrebná hlbšia odborná diskusia.

Novela, pred ktorou ste vehementne varovali, už niekoľko mesiacov platí. Je stav na ÚPN naozaj horší než bol pred ňou?

Nevidím do vnútra ÚPN, čakáme, kedy sa zverejnia stanovy, ktoré mali byť zverejnené už dávno. Myslím, že sa podarilo, aby bola verejnosť citlivejšia na tému, v blízkom čase sa zmení časť Správnej rady ústavu, odíde jej súčasná predsedníčka Andrea Kluknavská, preto to budeme pozorne sledovať a upozorňovať, že sa bude opätovne diať veľká personálna zmena v ÚPN.

Celé to smrdelo tým, že chce niekto meniť dejiny. A aj vďaka pozmeňovaciemu návrhu Edity Pfundtner z Mosta sa napríklad podarilo zachovať festival slobody.

Vďaka vašej iniciatíve sa zmobilizovali tisíce mladých ľudí pre túto tému, čo bolo veľké plus. Problémom však bolo, že vaša iniciatíva istý čas vyznievala aj ako podpora pre vtedajšieho šéfa Ondreja Krajňáka, ktorý bol pritom zodpovedný za dlhodobý úpadok ÚPN, on vám napokon aj vo svojom mene ďakoval.

Stretli sme ho raz na jednej akcii, viem, že nám ďakoval na niekoľkých stretnutiach. Nám však nešlo o Ondreja Krajňáka. Ak niekto manažérsky vedie ústav päť rokov a rozbije sa mu Správna rada, tak nesie zodpovednosť, to treba nahlas pomenovať. My sme v prvom rade chceli, aby sa ÚPN stal moderným ústavom a aby fungoval príťažlivo, špeciálne pre mladých ľudí, na čom tu evidentne nie je záujem.

Keď idete napríklad do múzea druhej svetovej vojny vo Washingtone, dostanete lístok a putujete múzeom s príbehom jedného človeka, je to vzrušujúce, na jednom príbehu si každý uvedomí atmosféru doby. Chcem tým povedať, že sú spôsoby, ako priblížiť mladým ľuďom históriu tak, aby bola aj pre nich atraktívna a zaujímali sa o ňu.

Ten zákon bol zaiste účelový, keďže jeho hlavným účelom bolo odvolanie Krajňáka. Vaša iniciatíva ho považovala za ohrozenie existencie ÚPN, no súčasne existenciu tohto ústavu ohrozovali veľmi zlé pomery v ústave za pána Krajňáka. Nemali ste inak komunikovať?

To je správna poznámka. Keď sme si to všetko vyhodnocovali, aj my sme mali pocit, že sme sa mohli napríklad viac vymedziť voči Krajňákovi. Samozrejme, oceňovali sme, ako išiel ÚPN pod jeho vedením proti Andrejovi Babišovi, pravdou je, že sa k nám postupne dostávali informácie o pomeroch za jeho éry.

My sme v prvom rade chceli, aby sa ÚPN stal moderným ústavom a aby fungoval príťažlivo, špeciálne pre mladých ľudí, na čom tu evidentne nie je záujem. Zdieľať

Platí však, že sme vždy zdôrazňovali, že nám nejde o neho, ale o ústav. Ak je to tak, že v čele nejakej inštitúcie stojí nevhodný človek, tak ho treba brať na zodpovednosť. To sa však nemá robiť účelovou zmenou zákona a ešte k tomu sa pokúšať o oklieštenie činnosti ústavu. To sme povedali viackrát jasne a verejne.

V tomto prípade sa vám podarilo zmobilizovať pod petíciu takmer desaťtisíc ľudí, pred vyše dvomi mesiacmi ste sa stali spoluorganizátorom demonštrácií Za slušné Slovensko, na ktoré chodili v mnohých mestách rekordné počty ľudí, aké tu neboli od Novembra 89. Ako ste sa k tomu dostali?

Keď sme sa v onen pondelok dozvedeli o hroznej dvojnásobnej vražde, zavolali sme si s Veronikou Brunckovou a v rámci facebookového eventu Pamätaj sme zorganizovali kladenie sviečok na SNP. Bola to úplne spontánna reakcia, prišlo tam asi tisíc ľudí.

Už sme sa poznali s Karolínou Farskou zo študentských protikorupčných pochodov a cez spoločných známych sme vedeli, že Peter Nagy s Katkou Pazmány organizujú prvý piatkový pochod. Spojili sme sa s nimi a pomáhali sme im s bezpečnosťou.



To bol prvý spomienkový pochod, potom však prišli masové demonštrácie s politickými požiadavkami, za ktorými videl Robert Fico Georga Sorosa. Ako to vlastne vzniklo?

Celkom prozaicky. Po prvom pochode sme sa niektorí dohodli, že v nedeľu prídeme k Táni Sedlákovej a Kubovi Kratochvílovi a budeme sledovať ohlásené príhovory Kisku, Danka a Fica. Keď sme videli prejav Fica, neverili sme vlastným očiam, pýtali sme sa, či sa zbláznili.

Čakali sme, že príde k vyvodeniu nejakej zodpovednosti. Keď potom začal hovoriť o Sorosovi a chystanom štátnom prevrate, sedeli sme a rozmýšľali, čo ideme robiť a ako sformulovať požiadavky, aby bolo stále jasné, že nie my z ulice, ale oni politici majú zodpovednosť za ďalší vývoj.

Slovensko je naozaj malé, rýchlo sme sa dali dokopy cez známych a priateľov. Nebolo to tak, ako si niektorí predstavujú, že zvrchu niekto prišiel a povedal: poď ty a ty a ty. Vzniklo to autenticky a takto sa to drží už desiaty týždeň.

Slovensko je naozaj malé, rýchlo sme sa dali dokopy cez známych a priateľov. Nebolo to tak, ako si niektorí predstavujú, že zvrchu niekto prišiel a povedal: poď ty a ty a ty. Zdieľať

Samozrejme, veľkú rolu v tom zohrali sociálne médiá, cez ne sme sa poprepájali s ľuďmi z iných miest po celej krajine.

Výsledkom tlaku plných námestí bolo odstúpenie ministra vnútra či výmena premiéra, to boli vaše nesporné úspechy. Čelili ste však aj veľkej kritike najmä po tom, čo ste v polovici marca zrušili demonštrácie. Predtým dosiahli z hľadiska účasti vrchol, ktorý sa už potom nezopakoval, nebola to taktická chyba?

Za zrušením boli čisto ľudské dôvody. V ten týždeň v stredu sme boli u prezidenta Andreja Kisku, netušili sme, že o deň neskôr odovzdá poverenie novému premiérovi.

Vznikla teória, či to nebolo práve toto stretnutie, po ktorom ste neskôr zrušili ohlásené mítingy...

To je nezmysel.

O čom ste sa s prezidentom rozprávali?

Vysvetlili sme mu, kto sme, ako sme vznikli, že nechceme, aby to dopadlo ako Gorila, kde došlo k výtržnostiam, hovorili sme mu tiež, že tvoríme tím 150 organizátorov z celého Slovenska, že ide o komunitných lídrov.

Takisto sme mu vraveli, že chceme tlačiť na politikov, ale tie riešenia musia prísť od nich. Vo štvrtok sme sa dozvedeli, že prezident vymenuje vládu, pochopili sme, že musíme rešpektovať ústavu, a fakt, že rozhodovanie sa presúva do parlamentu. No taktiež sme sa obávali, že časť ľudí sa odtrhne a pôjde na Úrad vlády a skončí sa to ako Gorila.

Opoziční politici nám odkazovali, že musíme tlačiť na predčasné voľby, my sme však vedeli, že musíme ostať nadstranícki. Spätne je mi ľúto, ako sme to odkomunikovali, spôsobilo to blbý pocit a hnev.

Nemyslíte si však, že sa zrušením tohto bratislavského mítingu v danej atmosfére stratila dynamika protestov, ktorá sa už potom neobnovila?

Nemám ten pocit, ďalšie protesty ukázali, že ľuďom záleží na krajine. Ale ťažko povedať, čo by bolo keby.

O obave, že sa to mohlo skončiť ako Gorila, hovoríte trochu tajuplne. Mali ste nejaké veľmi konkrétne indície?

Chodilo nám mnoho súkromných správ, kde nám ľudia oznamovali, čo sa chystajú urobiť. Takisto sme mali obavu, že sa z toho stane stranícka vec, pretože časť opozície to vezme pod svoje krídla.

Ale diskusiu na tribúne ste si predsa moderovali sami.

To áno, ale niekto z OĽaNO jednému zo spoluorganizátorov hovoril, že celá demokratická opozícia ide zbierať podpisy za predčasné voľby, a chceli, aby sa k tomu Za slušné Slovensko pridalo. Iste, dnes viem, stačilo povedať, že nič také nechceme.

Ale predstavte si našu zodpovednosť v danej chvíli: ráno vo štvrtok sme sedeli v jednej izbe, mali sme len veľmi krátky čas na to, ako zareagovať na novú situáciu. Nešlo o žiaden premyslený marketingový plán, jednoducho sme sa museli pri balíku informácií, ktoré sme mali, bez akýchkoľvek špeciálnych poradcov rozhodnúť. A tak sme sa vtedy aj rozhodli. Nebola za tým žiadna konšpirácia, len rozhodovanie ľudí, ktorí nikdy predtým v takejto situácii neboli.

Nešlo o žiaden premyslený marketingový plán, jednoducho sme sa museli pri balíku informácií, ktoré sme mali, bez akýchkoľvek špeciálnych poradcov rozhodnúť. Zdieľať

Neskôr sme to zrušenie vysvetlili všetkým organizátorom na Slovensku, pochopili nás, nič sa tým neroztrhlo. Niektorí novinári to však nafúkli a bola z toho mediálna bublina.

Vy ste takto z týždňa na týždeň pripravovali strategické rozhodnutia, formulovali požiadavky, ktoré sa menili s vývojom situácie, určovali, kto bude hovoriť na tribúnach a kto sa tak stane verejnou tvárou protestov. Kto z vás mal toto všetko na starosti?

Mediálne výstupy schvaľujú na celom Slovensku traja ľudia z nás, o rečníkoch na tribúnach rozhodujú organizátori v tom meste a o požiadavkách sme sa rozprávali medzi sebou.

V Bratislave bola najdôležitejšia tribúna, kto boli teda ľudia, ktorí o nej rozhodovali?

Katarína Pazmány, Peter Nagy, Tatiana Sedláková, Jakub Kratochvíl, Karolína Farská, Veronika Bruncková a ja.

Teda vy ste sa rozhodovali, či budú medzi požiadavkami Za slušné Slovensko aj predčasné voľby alebo odvolanie Gašpara s Kováčikom?

Áno, ten tím tvorí v Bratislave v princípe šesť ľudí, ktorí sa o tom rozprávajú. Jedinou dohodou medzi organizátormi po celom Slovensku bolo, že na tribúne nebudú vystupovať politici a vystúpenia majú byť v línii toho, čo žiadame. Keď bola požiadavka na odstúpenie Gašpara, tak sa malo hovoriť v duchu témy.

Jedna vec bola konšpirácia o Sorosovi, ktorého ľudia vás mali na diaľku riadiť, čo bola od začiatku zjavne vypočítavá Ficova manipulácia. Ale aj v novinárskom prostredí sa hovorí, že niektorí novinári mali na rozhodovanie o vašej stratégii priveľký vplyv.

To je hlúposť, vysvetlím, prečo tento chýr vznikol. Nikto z nás a vlastne ani nikto na Slovensku nebol nikdy v takejto situácii, sme mladí ľudia, takže je normálne, že sa z času na čas rozprávame s rôznymi staršími ľuďmi, napríklad s Martinom Šimečkom, Ferom Mikloškom, Filipom Vagačom, Mišou Benedikovou, Števom Hríbom či Zuzkou Števulovou.

Mali sme tiež dve neformálne stretnutia, kde sme prezentovali, že plánujeme urobiť občiansku platformu a pýtali sme sa ľudí, čo si o tom myslia. Ale to je celé. Opakujem, aby nedošlo k omylu – od nikoho si nedáme nič diktovať, vypočujeme si názor, ale rozhodujeme sa úplne slobodne. Aj ja som počul, že nás má riadiť akási novinárska lobby, ale to je holý nezmysel.

V časti konzervatívneho prostredia aj v Spoločenstve Ladislava Hanusa, ktorého ste súčasťou, zaznieva výhrada, či ste pri organizácii najmä bratislavskej tribúny nezanedbali výraznejší konzervatívny hlas. Najmä ak časť tohto prostredia citlivejšie reagovala na to, že sa tam objavovalo až príliš veľa liberálnych aktivistov.

Som rád, že sa na to pýtate. Dramaturgia protestov vznikala vždy v súvislosti s konkrétnymi požiadavkami. Napríklad herci si vyberali svojich zástupcov sami. Oni si povedali, kto za nich bude hovoriť. Stretol som sa tiež napríklad s výhradou, že Richard Stanke je symbolom LGBTI aktivistov, ale ja s tým nesúhlasím.

S takouto výhradou ste sa stretli v konzervatívnom prostredí?

Áno, bolo mi povedané, že keď na tribúne stojí, tak je to jasné. To je hlúposť. Druhá vec je, že my sme nikdy neboli ideologickí, snažili sme sa spájať naprieč rôznymi názormi. Tou podstatou bola tragická smrť dvoch mladých ľudí a rozpadávajúci sa štát.

Nezabúdajme, prosím, na to, že Jano a Martina boli zavraždení a o čom Jano vo svojich článkoch písal. V Bratislave aj inde to bola teda občianska tribúna, nie liberálna alebo konzervatívna, či socialistická tribúna.

Napriek tomu sme sa snažili, aby sa aj konzervatívne zmýšľajúci ľudia cítili zastúpení. Na každom zhromaždení po Slovensku vystúpil aj zástupca kresťanov, na niektorých zhromaždeniach sa modlili. Aj v Bratislave zaznievali slová o Ježišovi. Na prvom zhromaždení vystúpil arcibiskup Bezák. Áno, niekto môže povedať, že je kontroverzný, ale nikto iný nechcel vystúpiť.

Pozývali ste aj iných biskupov?
Áno.

Aj na tie prvé zhromaždenia? Neskôr už totiž išlo o mítingy s politicky vyhranenými požiadavkami, takže sa dá rozumieť, prečo potom biskupi nechceli stáť na tribúne...

Pozvánok bolo viacero, ale už si presne nepamätám, na ktoré z nich sme ich pozývali, no rozumiem, že sa k tomu stavali opatrne. Vôbec to však nebolo tak, že by sme kresťanov chceli ignorovať. Snažili sme sa neotvárať kultúrnu vojnu, ale hľadali sme to, čo nás spája.

V Bratislave aj inde to bola teda občianska tribúna, nie liberálna alebo konzervatívna, či socialistická tribúna. Zdieľať

Za to, že arcibiskupa Bezáka niekto považuje za kontroverzného, nemôžeme. Vystúpil tam aj František Mikloško, ak už on nespája ľudí a nereprezentuje kresťanov, tak už neviem, kto áno. Rovnako na tribúne hovoril aj profesor Vladimír Krčméry. Mimochodom, za to sme kvôli jeho vysokej škole utŕžili aj kritiku. Tiež mal vystúpiť katolícky kňaz, ktorý má na starosti pastoráciu mládeže. Jeho biskup mu to povolil, neviem presne, akú komunikáciu mal potom s bratislavským arcibiskupom, výsledkom však bolo, že nevystúpil.

Dozvedeli ste sa aj dôvod jeho nevystúpenia?

Neviem, čo bol dôvod. Nehovorím to ako kritiku, len ako fakt.

Kritizujete, že nevystúpil kňaz, ktorého ste pozvali, problém je, že z vášho rozhodnutia nevystúpil predseda SLH a organizátor bratislavských pochodov za život Juraj Šúst, ktorý mal pritom pozvanie. Nakoniec však nevystúpil kvôli prejavu, ktorý chcel povedať. V čom bol vlastne problém?

Táto téma si už žije svojím životom. Išlo o zhromaždenie, keď bol minister Drucker v nemocnici, na ktorom sme žiadali odstúpenie policajného prezidenta Gašpara. Tieto zhromaždenia sa pripravujú pod časovým tlakom, nie je tam veľa priestoru na diskusiu. Juraja som na uvedené zhromaždenie zavolal s tým, že hlavnou témou bude Gašpar.

On mal vo svojom prejave veľkú časť, v ktorej sa venoval spravodlivosti a potratom. Ja som vtedy ani nestíhal s ním hovoriť, komunikovala kolegyňa. Išlo o to, že témou zhromaždenia bolo niečo iné, to, o čom chcel on hovoriť, je tiež dôležité, ale tribúna nie je diskusné fórum.

Takto dopredu ste posudzovali prejavy všetkých vystupujúcich?

Viacerí vystupujúci s nami konzultovali, o čom chcú hovoriť.

Všetci vám dopredu posielali svoje vystúpenia?

Väčšina nám povedala, o čom bude hovoriť. Juraj nám to poslal aj napísané. Povedal som mu, že to nie je téma zhromaždenia.

Rozumieme, ale my sme ten prejav čítali a nebolo v ňom volanie po zákaze potratov. Bolo tam niekoľko viet o tom, že byť za slušnosť znamená aj chrániť starých, chorých a nenarodených. V čom bol ten problém?

Musíte chápať, že my nie sme homogénna skupina, kde všetci majú na všetko rovnaký názor. Poznáme sa síce veľmi dobre, ale v hodnotových otázkach všetci nestojíme na rovnakej strane. Bavili sme sa o tom viacerí a niektorí mali pocit, že takýto prejav sa nehodí.

Vy sám ste s tým mali problém?

Nezdalo sa mi to vhodné, aby sa tribúna, ktorej hlavnou témou bolo odvolanie policajného prezidenta, stala diskusným fórom na otvorenie problému potratov.

Ale aj v ostatných prejavoch sa hovorilo o všeličom, o stave domovov sociálnej starostlivosti, pôrodoch a podobne.

Úprimne, ja už si ten prejav presne nepamätám. Len viem, že vtedy som mal pocit, že jeho väčšia časť je o potratoch. Nič proti tejto téme nemám, ale ja som tie rozhodnutia nerobil sám. Diskutovalo sa o tom a časť ľudí povedala, že toto by tam byť nemalo, lebo to nie je téma zhromaždenia. Mohol som to buď rešpektovať, alebo rozorvať celý tím. Odmietam však, že išlo o nejakú cenzúru.

To vám ani nevyčítame, ako organizátori máte právo rozhodnúť, kto vystúpi. Naša otázka smeruje k tomu, či ste sa výberom niektorých vystupujúcich či rozhodnutiami tohto typu nepripravili o väčšiu podporu v konzervatívnom prostredí.

V tej chvíli sme o tom takto nerozmýšľali. Ten prejav prišiel, mali sme šancu sa o tom dvadsaťpäť minút porozprávať a museli sme sa rozhodnúť. Záver bol, že radšej oslovíme toho kňaza, ktorého som vám spomínal a ktorý potom tiež nevystúpil.

Musíte chápať, že my nie sme homogénna skupina, kde všetci majú na všetko rovnaký názor. Poznáme sa síce veľmi dobre, ale v hodnotových otázkach všetci nestojíme na rovnakej strane. Zdieľať

Úprimne, mňa sa viac dotklo to, čo povedal Marián Kuffa. Aj ľudsky, lebo to, čo robí napríklad s alkoholikmi, považujem za veľmi dobrú vec. Sám mu preto sem-tam pošlem peniaze, pretože si uvedomujem, akú dôležitú prácu robí. Trvalo by mu desať minút, keby mi zavolal, spýtal sa, kto sme a nechal si niektoré veci vysvetliť.

Namiesto toho začal hovoriť o gendristoch a vytvárať konšpirácie o zhromaždení v Bratislave. Neoverené informácie a konšpirácie sú veci, ktoré delia ľudí, špeciálne ak o nich hovoria kňazi.

S Jurajom môžeme mať rôzne pohľady na vec, ale vieme si to vysvetliť, čo sme aj robili, dokonca verejne na Bratislavských Hanusových dňoch. My ako organizátori sme sa vždy snažili voči katolíckej, evanjelickej a iným cirkvám komunikovať, že my nie sme moralisti, ktorú chcú hovoriť, čo je slušnosť. Hovorili sme im, nech si oni rámcujú túto tému.

Čo tým máte presne na mysli?

Hovorili sme o vražde dvoch mladých ľudí, o korupcii, o tom, že štát nefunguje. No samotná tribúna nie je diskusné fórum. Ale aj týmito zhromaždeniami v spoločnosti bola vytvorená úžasná atmosféra prísť za ľuďmi a diskutovať, ako a čo je slušné Slovensko.

Spoločnosť sa dnes zaujíma a počúva. To napríklad súvisí aj s tým, čo sa okolo potratov deje teraz, že extrémisti dali do parlamentu návrh zákona. Treba otvorene pomenovať, čo s tým.

 

Diskusia, či na zhromaždeniach malo vystúpiť päť, šesť alebo osem konzervatívcov nedáva veľký zmysel. Nestalo však za úvahu, aj vzhľadom na to, že silnou témou boli zlyhania polície pozvať na tribúnu napríklad Vladimíra Palka, ktorý má v konzervatívnom prostredí veľkú autoritu a bol ministrom vnútra?

Otázka zavolať Vladimíra Palka, samozrejme, padla. Ja sám som to otvoril. Prevládol názor, že Palko je ešte stále vnímaný viac ako politik.

Pritom z politiky odišiel v rovnakom čase ako František Mikloško, pri ktorom ste tento problém nemali.

Keď máte viac ľudí, máte aj viac názorov a musíte hľadať konsenzus.

Veľa ľudí z konzervatívneho prostredia malo pocit, že teraz tam prišiel Juraj Šeliga z „nášho“ sveta a bude to takto. Lenže to tak nefunguje. Napriek tomu, že sme museli robiť konsenzuálne rozhodnutia, nemám nijako pocit, že som zapredal svoje hodnoty, práve naopak, žil som ich. Nepríde mi patričné, aby niekto hodnotil, aký som alebo nie som kresťan.

Napriek tomu, že sme museli robiť konsenzuálne rozhodnutia, nemám nijako pocit, že som zapredal svoje hodnoty, práve naopak, žil som ich. Zdieľať

Plus tribúna nebola nijako ideologická, nebolo to o konzervatívcoch a liberáloch či o pravici a ľavici.

Naposledy ste mali demonštráciu minulý piatok, na ktorú prišlo stále veľa ľudí, ale už nie toľko, aby bol z toho povedzme Smer príliš nervózny. Aká bude vaša ďalšia stratégia?

Ide nám o to, aby bola zo Slovenska slušnejšia a spravodlivejšia krajina, bez ohľadu na to, či budú predčasné alebo riadne voľby. K tomu budeme smerovať svoje aktivity. Chceme sa zamerať najmä na scitlivovanie občianskej verejnosti, nielen v Bratislave, ale po celom Slovensku. Prvou veľkou skúškou budú komunálne voľby.

Čo konkrétne chcete robiť?

Napríklad organizovať diskusie s kandidátmi v krajských mestách. Ďalšia vec je, že aj podľa vzoru niektorých kresťanských organizácií spred župných volieb chceme vytvoriť priestor, v rámci ktorého sa kandidáti budú môcť prihlásiť k nejakým konkrétnym záväzkom. Napríklad v oblasti transparentnosti.

K tomu sa vám môže prihlásiť ktokoľvek.

To sito bude musieť byť tvrdé a kontrolovateľné.

Niekto sa teda prihlási a vy ho budete preverovať?

Bude musieť byť jasné, k čomu sa hlási. Budú tam napríklad podmienky ako transparentnosť, verejné obstarávania, stretávanie sa s občanmi, potom aj lokálne problémy.

K tomu sa bez problémov prihlási akýkoľvek kandidát, už len preto, aby si zvýšil šancu na zvolenie.

Teraz vám hovorím len hrubú predstavu. To, na čom sa práve snažíme robiť, je, aby to sito bolo čo najtvrdšie a kontrolovateľné.

Čo ak sa k tomuto krédu prihlásia všetci?

(Úsmev.) To si nemyslím. Bude tam aj spätná väzba zdola, ktorá nám to umožní mať pod kontrolou.

Tí, čo budú kandidovať za strany, sa nebudú môcť prihlásiť?

Teraz o tom prebieha diskusia. V stranách je veľa slušných ľudí, dokonca aj v Smere. Ide o to, ako to urobiť, aby to celú iniciatívu Za slušné Slovensko nevtiahlo do nejakého straníckeho boja. Je to odvážna vec, ale keď povzbudzujeme ľudí, aby sa angažovali vo verejnom živote, je to prvý krok, ako k tomu prispieť.

Znamená to, že s demonštráciami ste už skončili?

To vôbec nie je isté. Uvidíme, kto bude vymenovaný za nového policajného prezidenta, čo sa bude diať v RTVS. Budeme sledovať vývoj a ak sa objaví nejaký vypuklý problém, na ktorý nebudú politici reagovať, zvoláme aj demonštráciu. Formy môžu byť rôzne, nápadov máme dosť.



Teraz sa vynorili aj rôzne iné iniciatívy ako Teraz, Hnevám sa, V teniskách a podobne. Prečo majú potrebu organizovať protesty mimo vás?

To je otázka na nich. Dnes má veľa ľudí potrebu organizovať zhromaždenia. Z námestia sa stal akoby čarovný prútik, ktorý podľa mnohých môže zázračne meniť krajinu. To však, žiaľ, nie je pravda.

Druhou vecou je, že v Bratislave sú dnes námestia ako tie povestné teplé rožky. Je problém si zarezervovať námestie. Veľa ľudí sa nás pýtalo, prečo sú zhromaždenia vo štvrtok, a nie v piatok. No jednoducho preto, lebo v piatok to už mal zarezervované niekto iný.

Predseda KDH Alojz Hlina hovorí, že opozícia urobila veľkú chybu, ak rezignovala na námestia, pretože jej tam vyrástla konkurencia. Naráža zrejme na to, že Za slušné Slovensko by sa mohlo pretransformovať na politický subjekt alebo jeho lídri by mohli skončiť v politike. Nemá v niečom pravdu?

Najmä nerozumiem logike tohto jeho komentára. Veď tie námestia má voľné. Nikto neprišiel ani za Šeligom, ani za Farskou, či niekým ďalším s tým, aby sme to išli robiť. Mohol to robiť ktokoľvek. My sme ešte pred pár týždňami nevedeli, ako to celé dopadne.

Môže sa, samozrejme, stať, že časť ľudí, ktorí zhromaždenia organizovali po celom Slovensku, sa rozhodne ísť do politiky. Pretože sú vo svojich regiónoch aktívni, záleží im na krajine a politiku vnímajú ako službu. Rovnako však hovorím, že Za slušné Slovensko sa nestane politickou stranou. Na tom sme sa dohodli a sľúbili sme to rodičom zavraždených Jána a Martiny.

Úprimne tiež dodávam, že to neznamená, že niekto z nášho tímu sa po komunálnych voľbách nerozhodne založiť nejakú stranu, alebo ísť za nejakú kandidovať. Dohoda je, že to musí povedať vopred, aby to bolo jasné a dalo sa to zrozumiteľne odkomunikovať. Verejnosť sa to dozvie hneď, ak sa niekto takto rozhodne.

Úprimne tiež dodávam, že to neznamená, že niekto z nášho tímu sa po komunálnych voľbách nerozhodne založiť nejakú stranu alebo ísť za nejakú kandidovať. Zdieľať

Nie je to žiadna vytáčka alebo zakrývanie plánu, od začiatku komunikujeme transparentne o všetkých svojich krokoch.

Vás osobne láka politika?

Najúprimnejšia odpoveď je, že vám to neviem dnes povedať, pred pár týždňami som ani nevedel, že tu budem s vami sedieť. Byť v politike je obrovskou zodpovednosťou. Ak sa ma však niečo naozaj dotýka, je to šírenie podozrenia, že toto všetko som robil desať týždňov len preto, aby som sa vyviezol do politiky. To je hrubé a hlúpe klamstvo.

Sľúbil som organizátorom, že do komunálok sa budem snažiť čo najviac potiahnuť občiansku iniciatívu Za slušné Slovensko. Ak by som sa akokoľvek inak rozhodol, poviem to verejne.

Kde vlastne momentálne pracujete?

Spolupracoval som na projekte k zmene voľby ústavných sudcov a ešte stále som doktorandom na univerzite, ktorý momentálne nestíha dokončiť svoju dizertačku a žije zo svojich úspor.

Teraz je pred nami dôležitá výzva, že ak má Za slušné Slovensko fungovať ďalej, musí na svoju činnosť transparentným spôsobom získať peniaze, aby vedelo zaplatiť svoje aktivity a aspoň čiastočne ľudí, ktorí to budú robiť.

Foto: Pavol Rábara


Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo