Svet kresťanstva 10. máj 2018

Na pleciach nášho Pastiera

Manuel Nin
Manuel Nin
Nanebovstúpenia Pána v byzantskej tradícii.
Nanebovstúpenia Pána v byzantskej tradícii.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Manuel Nin

Na pleciach nášho Pastiera
Výrez z ikony Pánovho nanebovstúpenia. Foto – wikimedia

Nanebovstúpenie Pána, na štyridsiaty deň po Zmŕtvychvstaní Pána, je jedným z veľkých sviatkov liturgického roka. V druhej polovici 4. storočia opisuje Egéria slávenie štyridsiateho dňa po Pasche, no nie na Olivovej hore, odkiaľ Pán vystúpil do neba, ale v Betleheme, akoby kládla do paralely narodenie vteleného Božieho Slova a jeho oslávenie v nebi.

Jeden z textov byzantskej bohoslužby pre tento sviatok hovorí: „Kriste, vzal si na plecia prirodzenosť, ktorá sa stratila, vystúpil si do neba a predstavil si ju Bohu Otcovi.“ A celá liturgia Nanebovstúpenia v byzantskej tradícii sa točí okolo týchto dvoch základných bodov: vtelenie Božieho Slova, jeho stanie sa maličkým, jedným z nás, a akoby v paralele jeho nanebovstúpenie, ktoré má za následok oslávenie padlej ľudskej prirodzenosti Synom po pravici Otca.  

Na večierni sa vyzdvihujú rozličné aspekty sviatku. Najmä súvislosť s darom Svätého Ducha: „Pane, keď ťa apoštoli videli, ako sa vznášaš na oblakoch, medzi nárekmi hovorili: Vládca, nenechaj sirotami svojich služobníkov. Ako si sľúbil, pošli nám najsvätejšieho Ducha.“

„Božie Slovo, ktoré sa vtelí, narodí, trpí, zomrie, vstane z mŕtvych, vystúpi do neba a pošle dar Svätého Ducha.“ Zdieľať

Na večierni sa ďalej vyzdvihuje radosť nebeských zástupov (anjelov) a zástupov ľudí (apoštolov). Nechýba vyznanie vtelenia Slova, a teda úplného vykúpenia ľudského rodu: „Pán vystúpil do nebies, ktoré pripravili jeho trón. Oblaky poslúžili ako koč, na ktorom vystúpil. Anjeli žasnú, keď vidia človeka nad sebou. Otec prijíma toho, ktorý od večnosti prebýva v jeho lone. Pane, keď si dovŕšil tajomstvo svojej spásnej ekonómie, odišiel si do neba. Ty, ktorý si sa pre mňa stal chudobným ako ja, si vystúpil tam, odkiaľ si sa nikdy neodvrátil.“

Na večierni sa ďalej spieva: „Narodil si sa, ako si chcel. Ukázal si sa, ako si určil. Trpel si v tele, Bože náš. Vstal si z mŕtvych a pošliapal si smrť. Vystúpil si do slávy ty, ktorý napĺňaš všetko, a poslal si nám božského Ducha, aby sme oslavovali a velebili tvoje božstvo.“ A je to priam vyznanie viery: Božie Slovo, ktoré sa vtelí, narodí, trpí, zomrie, vstane z mŕtvych, vystúpi do neba a pošle dar Svätého Ducha. 

„Nanebovstúpenie Pána nie je jeho odlukou, odvrátením sa od nás. V Pánovom oslávenom tele už my vystupujeme s ním do neba k pravici Otca.“Zdieľať

A ďalší text hovorí: „Zatiaľ čo si vystupoval z Olivovej hory, Kriste, nebeské zástupy, ktoré ťa videli, si navzájom volali: Kto je tento? A odpovedali: Je to ten Silný, Mocný, Mocný v boji. Tento je naozaj Kráľ slávy. Ale prečo sú červené jeho šaty? Prichádza z Bosoru, totiž s telom. Kriste, keď si zasadol po pravici Majestátu, pretože si Boh, poslal si nám Svätého Ducha, aby viedol a zachránil naše duše.“

Zjavne existuje úzky vzťah medzi ponížením, vtelením Slova a jeho oslávením, nanebovstúpením. Tento vzťah je v bohoslužobných textoch vyzdvihnutý vychádzajúc z lektúry, takmer teatrálnej, dvoch biblických textov, ktoré sa často používajú v liturgii, totiž 23. žalmu a 63. kapitoly proroka Izaiáša.  

Nanebovstúpenie Pána nie je jeho odlukou, odvrátením sa od nás. V Pánovom oslávenom tele už my vystupujeme s ním do neba k pravici Otca. A vďaka daru Svätého Ducha Pán zostáva po našom boku: „Keď si dovŕšil spásnu ekonómiu a spojil si nebeské s pozemskými skutočnosťami, vystúpil si do slávy, Kriste Bože náš, no nijako si sa neoddelil od tých, ktorí ťa milujú. Zostávajúc neoddeliteľný od nich vyhlasuješ: ja som s vami a nikto proti vám.“

Článok bol pôvodne publikovaný v oficiálnom vatikánskom denníku Osservatore Romano. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa. 

 

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0