K VECI: Pohľad z vesmíru

Vo svete správ, komentárov a blogov z vedeckého prostredia nedávno vyvolal dosť veľkú pozornosť záber, ktorý zverejnila NASA a Laboratórium prúdového pohonu (JPL), zachytávajúci Zem z pohľadu sondy Cassini, ktorá momentálne obieha okolo obrovskej plynnej planéty Saturn (na vývoji sondy pracoval aj slovenský vedec Ladislav Emanuel Roth, pozn. red.).

Na prvý pohľad mi tento obrázok príde ako scéna z filmu 2001: Vesmírna Odysea. V popredí sa týči plynný obor, osvetlený zozadu svetlom Slnka, ktoré zakrýva. Zakrytie Slnka je vlastne podstatným prvkom tohto záberu. Vďaka odstráneniu ohromného slnečného jasu môžeme vo veľkej diaľke – takmer 1,5 miliardy kilometrov – vidieť planétu Zem. Tento obrázok z 19. júla je vlastne zatiaľ len tretím záberom planéty Zem z vonkajšej strany Slnečnej sústavy.

Snímky pre vedu, ale aj pre umenie

Nie náhodou som si spomenul na film známy svojím pozoruhodným vizuálnym majstrovstvom (nech už si o ňom myslíte aj čokoľvek iné). Tím NASA/JPL vo svojom popise k obrázku poznamenáva, že obrázok Zeme je len jednou malou časťou väčšej mozaiky záberov, ktoré keď sa skombinujú, ukážu celý rozsah Saturnových prstencov. A správa JPL o týchto záberoch poznamenáva „niektoré boli vyhotovené pre vedecké účely a niektoré nato, aby vytvorili farebnú prírodnú mozaiku.“

"Veda má v určitom zmysle blízko k umeniu, keďže najlepšou stránkou vedy je hľadanie krásy, často intelektuálnej, no často dokonca aj vizuálnej."

Zdieľať

Inými slovami, časť obrázkov nie je pre vedu, ale na výstavu – pre umenie. Veda má v určitom zmysle blízko k umeniu, keďže najlepšou stránkou vedy je hľadanie krásy, často intelektuálnej, no často dokonca aj vizuálnej, ako môžeme vidieť na tomto novom zábere zo sondy Cassini. Hľadanie pravdy a krásy je jednou z tých voľnočasových aktivít, ktoré sú dobré samy osebe.

V roku 1990 urobila sonda Voyager 1 prvý záber Zeme zo vzdialeného kozmického priestoru, z asi 6 miliárd kilometrov – čo je stále rekordná vzdialenosť, z akej bola kedy vyhotovená snímka Zeme. Na tomto zábere vidíme Zem ako nepatrnú modrú smietku v šírošírej čierňave vesmíru.

Bledomodrá bodka ako dôvod ku skepse

Tento obrázok „Bledomodrej bodky“ sa medzi vedeckými skeptikmi stal niečím ako sviatosťou. Nesmrteľným ho urobil Carl Sagan v knihe s rovnakým názvom, kde píše:

Naše vyťahovanie sa, naše predstavy o vlastnej dôležitosti, ilúziu, že máme nejaké privilegované postavenie vo vesmíre, spochybňuje tento mihotavý bod. Naša planéta je osamotená smietka v obrovskej kozmickej tme, ktorá ju obklopuje. To, akí sme v celom tomto priestore nevýrazní, nijako nenaznačuje, že odniekiaľ príde pomoc, ktorá nás zachráni pred nami samými.

"Zem je vzácny drahokam. No či je výsledkom šťastnej náhody, obyčajnej zhody okolností alebo je to domov pripravený Prozreteľnosťou, nemôže rozhodnúť len pohľad na fotku."

Zdieľať

Saganova reakcia je typická pre tých, čo vo vede nachádzajú proces detronizácie „naivných predsudkov“ minulosti a vytriezvenia z nich. Samozrejme, staršie kresťanské ba dokonca ani staroveké pohanské koncepcie kozmu neboli až také úplne jednoduché. Aj keď jedinečné povolanie človeka bolo pre kresťanskú víziu samozrejme ústredné, nikdy sa neprikladal až taký veľký význam jeho fyzickému umiestneniu na Zemi a prinajlepšom sa o ňom hovorilo ako o mieste medzi nebom a peklom.

No napriek pocitu, že naše postavenie je padlé a neúplné, kresťanské myslenie a cítenie poznalo pocit, že naše miesto vo vesmíre má určitú krásu, ktorá odráža Božiu slávu a Prozreteľnosť.

Sagan si uvedomuje, že moderné vedecké poznanie kozmu posilňuje pocit, že Zem je vzácny drahokam. No či je tento drahokam výsledkom šťastnej náhody, obyčajnej zhody okolností alebo je to domov pripravený Prozreteľnosťou, nemôže rozhodnúť len pohľad na fotku. Ako každé umenie, aj ona môže rozšíriť skúsenosti, na ktorých staviame, no zároveň do nej vnášame mnohé filozofické predpoklady.

Oči môžu vidieť viac, ako veda

Preto si myslím, že takéto vedecké obrázky by mali mať pre nás svoj skutočný význam najmä ako umenie: umenie Boha, ktorý stvoril Slnečnú sústavu, a umenie človeka, ktorý vytvoril zariadenia schopné skúmať vesmír a poslať takéto obrázky späť na Zem.

No tieto zábery sú rozkošné aj vo filozofickejšom zmysle tohto slova: spôsobujú nám radosť z toho, čo je. Aj keď ich skeptik interpretuje v matnom a šerom svetle svojej ponurej filozofie, tieto vedecké obrazy ho predsa len dojímajú, lebo naozaj obsahujú krásu.

"Aj keď skeptik tieto zábery interpretuje v matnom a šerom svetle svojej ponurej filozofie, tieto vedecké obrazy ho predsa len dojímajú, lebo naozaj obsahujú krásu."

Zdieľať

Preto by kresťania nemali tieto snímky hneď odmietať, aj keď sa často zneužívajú. Možno sa používajú pri povrchných pokusoch podkopať kresťanský svetonázor, preto by sme ich však nemali úplne zavrhovať, tak ako kresťanskí umelci nezavrhujú umenie, hoci aj ono sa často využíva zvrátene.

Naopak, je to pre nás výzva, aby sme sa naučili v prvom rade intelektuálne čeliť skeptikovým argumentom a ukázať mu chyby v jeho usudzovaní. Čo je však dôležitejšie a možno ešte ťažšie – berúc do úvahy značné rečnícke schopnosti skeptických popularizátorov – musíme prísť na to, ako naučiť svet pozerať sa na tieto obrázky nie očami zúfalstva, ale očami viery.

Pretože oči viery vidia určitú skutočnosť – o ktorú nestojí za to prísť len preto, že sa veda vydáva za filozofiu.

Michael Baruzzini
Autor je vedecký spisovateľ a editor na voľnej nohe, ktorý píše pre katolícke a vedecké publikácie, vrátane Crisis, First Things, Touchstone, Sky & Telescope, The American Spectator, atď. Je tiež tvorcom portálu CatholicScience.com, ktorý katolíckym študentom ponúka online zdroje pre štúdium vedeckých disciplín.

Pôvodný text: The View from Space, medzititulky redakcia, ilustračné foto: saturn.jpl.nasa.gov.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo