Keď opatrovateľský štát vytláča Boha

Keď opatrovateľský štát vytláča Boha

Kardinál Korec a expremiér Fico počas jedného z ich stretnutí. „Otcovský štát“ môže „matku cirkev“ úplne zatieniť. FOTO: TASR – Henrich Mišovič

Silný sociálny štát vedie k tomu, že ľudia sú menej nábožní. Vyplýva to zo štúdie trojice amerických psychológov.

Bolo to pred desiatimi rokmi, keď Robert Fico na novoročnom stretnutí s predstaviteľmi cirkví predniesol svoj pamätný výrok o matke cirkvi a otcovskom štáte.

„Väčšina občanov je integrálnou súčasťou cirkví,“ povedal vtedajší premiér. „Bol by som veľmi rád, že ak veriacemu človeku je cirkev matkou, nech štát je všetkým občanom otcom.“

Nielen ateistov náznak ponuky na manželstvo medzi cirkvou a štátom v tom čase zarazil. Aj kresťania mohli zostať v rozpakoch. Z biblického pohľadu je totiž cirkev nevestou Kristovou, nie štátu.    

A že paternalistický štát nemusí byť pre zachovanie kresťanského charakteru spoločnosti najlepšou voľbou, naznačuje aj nová štúdia s názvom Náboženstvo ako výmenný systém: Zameniteľnosť Boha a vlády v úlohe poskytovateľa. Bola zverejnená minulý mesiac vo vedeckom časopise Personality and Social Psychology Bulletin.

Výmenný model

Výskumníci Miron Zuckerman a Chen Li z Rochesterskej univerzity a Ed Diener z Virgínskej univerzity a Univerzity v Utahu vychádzali z takzvaného výmenného modelu náboženstva, podľa ktorého veriaci ľudia akoby vymieňali úkony viery (modlitba či poslušnosť náboženským prikázaniam...) za očakávanie útechy a podpory od Boha.

Lenže čo ak mnohé benefity, ktoré si ľudia sľubujú od svojej viery v Boha, začne poskytovať niekto iný, napríklad vláda? Nestane sa tak náboženstvo v očiach ľudí menej osožným, a teda menej príťažlivým? Tieto otázky si položila aj trojica výskumníkov.

Ekonomické dáta o sociálnych výdavkoch, ktoré zozbierala Svetová banka a iné inštitúcie, porovnali psychológovia s prieskumami Gallupovho inštitútu o religiozite v 155 krajinách sveta. Vyšlo im, že v krajinách s lepšími verejnými službami je úroveň religiozity nižšia.

To isté im vyšlo, aj pokiaľ ide o rozdiely medzi jednotlivými štátmi USA. V rámci Spojených štátov nieslo zlepšenie verejných služieb so sebou nadväzujúci pokles religiozity v horizonte nasledujúceho jedného až dvoch rokov.

„Predpokladáme, že vláda poskytuje extra úroveň istoty a dokáže nahradiť Boha ako činiteľa poslednej inštancie,“ píšu vedci. Inými slovami, štát pomáha ľuďom vyrovnať sa s budúcimi očakávanými i neočakávanými potrebami, tým redukuje neistotu, ale aj závislosť od Boha alebo iných nadprirodzených síl.

Výzva nedostatku, výzva nadbytku

Výsledky štúdie núkajú zaujímavé námety na premýšľanie. Napríklad o jej limitoch, keďže stále existujú životné situácie (vrátane našej smrteľnosti), pred ktorými nepoistí ani sociálny štát, a práve náboženská viera im dokáže dať jednak zmysel, jednak môže človeku dodať silu, aby im čelil.  

No je tu ešte iný rozmer. Náboženstvá po tisícročia fungovali v spoločnostiach, pre ktoré bol typický materiálny nedostatok. Pre takéto prostredie boli teda veľmi dobre prispôsobené a dokázali ľuďom kompenzovať, čo im v živote chýbalo.

Svet rastúceho materiálneho nadbytku je realitou nanajvýš posledných sto-dvesto rokov. Aby si náboženstvo zachovalo v spoločnosti postavenie, bude musieť rozpracovať svoje odpovede na výzvy a protirečenia života v dostatku a hojnosti. A budú to musieť byť kreatívnejšie odpovede než „viac štátu“, lebo ak má štúdia trojice amerických psychológov pravdu, tak táto odpoveď podkopáva pozíciu viery v spoločnosti.

Do doby pred vznikom moderných, vládou riadených sociálnych systémov sa už zrejme nedá vrátiť. Teda pokiaľ oné systémy náhodou neskrachujú časom samy kvôli problémom s ich finančnou udržateľnosťou.

No kresťania by prinajmenšom nemali podporovať ďalší nárast štátneho paternalizmu a jednostranného spoliehania sa na vládu. Lepšie je posilňovať zdola budované svojpomocné sprostredkovacie štruktúry vrátane tých cirkevných, ktoré sa nachádzajú v priestore medzi jednotlivcom a štátom.

V každom prípade, budúcnosť náboženstva nemusí byť pochmúrna. Materiálny nadbytok len prináša iný druh problémov ako materiálny nedostatok. Je na náboženstve, aby človeku pomohlo tieto výzvy riešiť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo