TÉMA: Patria k sebe materstvo a kariéra?

Môže žena stíhať prácu a výchovu detí a nezanedbávať pri tom jedno ani druhé? Názor exministerky práce Viery Tomanovej na túto tému nedávno rozčúlil nielen mnohé pracujúce matky. 

Vláda Roberta Fica plánovala zrušiť príspevok pre matky, ktoré si popri rodičovskom príspevku privyrábali, nakoniec naň však pod tlakom matiek nesiahla. Tomanová tvrdila, že seriózne pracovať popri malom dieťati je nemožné. Postoy sa na názor opýtal úspešných žien, ktoré tejto dileme stáli zoči-voči.

„Som mamou sedemročného chlapca a päť a pol ročného dievčaťa a myslím si, že zladiť prácu a starostlivosť o deti je nesmierne náročné,“ priznáva Zuzana Siebertová, ktorá pracuje ako senior analytička v Rade pre Rozpočtovú zodpovednosť. Do práce sa vrátila, keď mala jej dcéra tri roky.

„Odkedy som pracujúcou mamou s malými deťmi, musím využívať pracovný aj osobný čas veľmi efektívne a zvládať ´multitasking´. Veľmi dôležitá na zvládanie všetkých úloh je rodinná súdržnosť v domácnosti, podpora partnera a celej rodiny,“ opisuje pre Postoy svoju skúsenosť.

"Veľmi dôležitá na zvládanie všetkých úloh je rodinná súdržnosť v domácnosti, podpora partnera a celej rodiny.“
Zuzana Siebertová

Zdieľať

Zväzujúce hypotéky

Redaktorka Hospodárskych novín Martina Tvardzíková-Ruttkayová si myslí, že ak sa žena chce realizovať okrem rodiny a domácnosti aj v spoločnosti, má jej to byť umožnené. Navyše v dnešnej dobe, keď je väčšina mladých ľudí zaťažených hypotékou, nie je práca matiek len o túžbe realizovať sa. „Suma, ktorú žena dostáva od štátu po skončení materskej, je v porovnaní s výdavkami mladej rodiny zanedbateľná,“ potvrdila  Tvardzíková-Ruttkayová. Do práce sa vrátila, keď mal jej syn rok a svoje rozhodnutie neľutuje. „Pocit sebarealizácie pre spoločnosť ma napĺňa a nemyslím si, že som preto horšia matka. Práve naopak, každú chvíľu, ktorú strávim so synom, sa snažím využiť naplno, som oveľa trpezlivejšia a pokojnejšia, ako keď som sedela len doma a riešila domácnosť a dieťa,“ tvrdí. Dodáva, že s podporou manžela dokážu rodinu a zamestnanie skĺbiť bez toho, aby tým ich syn trpel. „V čase, keď som ja v práci, je on v jasliach, kde má kamarátov. Chodí tam veľmi rád a vidím každým týždňom, ako mu spoločnosť iných detí prospieva a ako rýchlo sa učí nové veci,“ doplnila.

Bez Facebooku je to ľahšie

Naopak, za odporkyňu jaslí, opatrovateliek a sčasti aj škôlok sa považuje Terézia Rončáková, docentka na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku. Práci sa pritom začala venovať už pol roka po narodení svojho prvého dieťaťa. Dovoliť si to mohla vďaka tomu, že s manželom obaja pracujú z domu, takže sa pri deťoch striedajú. „Myslím si, že pre určité tvorivé typy žien je prospešné, keď sa popri deťoch ´realizujú´ vo svojej oblasti úmerne času, ktorý majú k dispozícii. Keď sa človek zriekne súkromného mailovania, četovania, Facebooku a sústredí sa na prácu, a zároveň toleruje doma trochu menši poriadok a pestrosť stravy, môže podať celkom slušný výkon a získať dobrý pocit,“ hovorí s úsmevom Rončáková. Jej práca z domu zahŕňa školenie diplomantov, doktorandov, výskumnú prácu, písanie odborných článkov, prípravu budúcich predmetov či organizáciu podujatí.

Žena potrebuje dospelých

„Na základe vlastnej skúsenosti a toho, čo vidím u svojich priateliek, som presvedčená, že veľmi veľa žien je šťastnejších a teda sa potom lepšie stará o svoju rodinu, keď má možnosť aspoň niekoľko hodín do týždňa robiť aj inú zmysluplnú činnosť, než je bezprostredná starostlivosť o dieťa a domácnosť,“ rozpráva o svojej skúsenosti Andrea Mikolášiková, ktorá popri malom dieťati zvládala postgraduálne štúdium teológie v zahraničí, spoluprácu s Kolégiom Antona Neuwirtha a ďalšie aktivity. Niekoľko pokojných hodín intelektuálnej činnosti do týždňa, prevažne v čase, keď jej synček spí alebo je s otcom či iným príbuzným, ju podľa vlastných slov nabije takou energiou, že je schopná zvládať i izoláciu aj rutinnú a spoločensky podcenenú prácu spojenú so starostlivosťou o rodinu.

"Veľa žien je šťastnejších a teda sa aj lepšie stará o svoju rodinu, keď má možnosť aspoň niekoľko hodín do týždňa robiť aj inú zmysluplnú činnosť, než je bezprostredná starostlivosť o dieťa a domácnosť."
Andrea Mikolášiková

Zdieľať

Mikolášikovej jej vlastnú skúsenosť potvrdila kniha Jean Liedloffovej Koncept kontinua. Autorka v nej píše, že evolučne je žena nastavená na život v spoločenstve seberovných, teda dospelých ľudí. V tomto spoločenstve privádza na svet svoje deti a stará sa o ne, a to takým spôsobom, že neopúšťa svoj dovtedajší spôsob života. Naopak, plynule, hoci iným spôsobom, v ňom pokračuje. Naďalej vykonáva tie isté práce okolo domácnosti, v starostlivosti o deti jej prirodzene pomáha celá komunita. Deti sa spolu voľne hrajú, kým dospelí pracujú.

Za posledných 200 až 300 rokov nastal podľa Liedloffovej hlbokým zlom v spôsobe života, v porovnaní s tým, ako ho  viedli ľudia dovtedy. „Povedzme, že na Slovensku, najmä na vidieku, k tejto zmene došlo až s príchodom komunizmu a násilným zoštátnením majetkov. Zrazu sa oddelila práca a rodina. Otcovia začali chodiť do práce inde, než matky. Aby bolo matkám 'umožnené' odísť za prácou mimo rodinu, boli vymyslené detské jasle a škôlky. Rodina a práca boli oddelené, rovnako ako jednotliví členovia rodín,“ tvrdí Mikolášiková.

Mladé matky dnes trávia dni samé so svojimi deťmi, jedinou socializáciou je pre nich čas, ktorý strávia na ihrisku alebo prechádzke, čo je podľa Mikolášikovej neprirodzené. Celé dni hovoria so svojím dieťaťom na jeho úrovni. Mnohé nemajú dosť možností na seberovný rozhovor a nemajú dosť priestoru venovať sa práci, ktorá by ich napĺňala. „Preto je z toho väčšina žien veľmi rýchlo 'na nervy' a teší sa, keď sa bude môcť po roku, dvoch, troch vrátiť do zamestnania,“ doplnila Mikolášiková.

Začali to feministky

Obrovskú diskusiu o zvládaní práce a výchovy priniesla v roku 2009 svojím článkom Why women still can´t have it all profesorka z Princentonskej univerzity Anna-Marie Slaughterová. O jej prípade na Slovensku písal časopis Život Cirkvi vo svete v článku s názvom Každého zamestnanca možno nahradiť iným, matky sú nenahraditeľné. Slaughterovej ponúkla lukratívne miesto v americkej diplomacii jej vtedajšia šéfka Hillary Clinton. Pre profesorku to bol splnený sen. Po dvoch rokoch práce vo Washingtone však vo funkcii skončila a vrátila sa do Princentonu, kde sa naďalej venovala práci na univerzite a publikovaniu. Dôvodom boli jej 14- a 12-roční synovia, ktorých vídavala iba cez víkendy a starší začal mať problémy so záškoláctvom.

"Anna-Marie Slaughterová, profesorka Princentonskej univerzity: Bez ohľadu na to, čo v dobrej viere hovoria feministky, ženy naozaj nemôžu mať top kariéru a na sto percent sa venovať deťom."

Zdieľať

V spomínanom článku pre magazín The Atlantic napísala, že bez ohľadu na to, čo v dobrej viere hovoria feministky, ženy naozaj nemôžu mať top kariéru a na sto percent sa venovať deťom. "Nie dnes, nie s tak štrukturovanou ekonomikou a spoločnosťou, akú má Amerika dnes. Moje skúsenosti z posledných troch rokov ma prinútili konfrontovať niekoľko znepokojujúcich faktov, ktoré je potrebné všeobecne prijať a rýchlo zmeniť,“ píše profesorka a dodáva, že jej generácia vyrástla s feministickým krédom, že ženy môžu mať jedno aj druhé, rodinu aj top kariéru.

Najprv matka, potom kariéra

„Ako mama piatich detí som presvedčená o nevyhnutnosti maminej trvalej prítomnosti doma počas prvých troch rokov života alebo aj dlhšie. Dnes sa mi to zdá dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, lebo otcovia sú v práci často 10 až 12 hodín denne a tým zostáva starostlivosť o výchovu detí a zabezpečenie bežného fungovania domácnosti takmer úplne na pleciach matky,“ tvrdí Simona Predáčová z Ligy pár páru.  Dieťa si podľa nej potrebuje vytvoriť pevný vzťah s jednou osobou, čo mu umožní neskôr budovať vzťahy s cudzími ľuďmi. „Je to 'investícia', z ktorej deti čerpajú počas celého ďalšieho života a je to ten najlepší základ pre pohodové prežitie dospievania detí,“ dodáva. A ako spojiť materstvo a profesijný život? Ideálny model je podľa nej možnosť pracovať na skrátený či polovičný úväzok.

Byť v prvom rade matka a nie novinárka. Tak sa rozhodla aj redaktorka týždenníka .týždeň Eva Čobejová. „Mám jedno dieťa, ale vzhľadom na to, že sme si ho adoptovali, má špecifické potreby a dodnes si vyžaduje viac starostlivosti. Bola som s dcérou doma, kým nedosiahla vek tri roky. Teraz pracujem tak, že mám nižší úväzok, aby som zvládla všetky rodičovské povinnosti. Pracovná kariéra nie je pre mňa najpodstatnejšia,“ hovorí o svojej skúsenosti. Pochvaľuje si prístup kolegov, ktorí jej v redakcii vytvorili dobré podmienky, a tiež skvelé zázemie doma vďaka manželovi, ktorý dokáže zabezpečiť rodinu a zároveň nemá problém pomôcť v domácnosti. „Kým bola dcéra malá, pomáhali aj rodičia. Vďaka kombinácii týchto troch vecí som si mohla dovoliť pracovať,“ uzavrela.

Mária Melicherová, Lukáš Melicher

Ilustračné foto: flickr.com (licencia Creative commons, J.K. Califf, Roland Lakis),

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo